týždňa spríjemnil minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Medzi oboma akciami sme sa s vicepremiérom pre ekonomiku nachvíľu porozprávali.

Vláda by mala podobne ako minulý rok opäť rozhodovať o použití peňazí, ktoré bude musieť zaplatiť US Steel za svoju nadprodukciu. Ujde sa opäť čosi Košiciam na dobudovanie zimného štadióna?

- Celé je to zložitejšie. Ak sa vôbec budú nejaké peniaze rozdeľovať, tak iba v prípade, že príjmy štátneho rozpočtu budú lepšie ako plán. Ak budú horšie, nič sa rozdeľovať nebude... V prípade, že tam bude prebytok, bude o nich síce rozdeľovať vláda, lenže si musíme uvedomiť, že tie peniaze nemajú na uchu visačku, odkiaľ sú. Preto s U. S. Steelom už vôbec nebudú súvisieť a pôjde o príjem štátneho rozpočtu. My nemáme žiaden záväzok a ani by nebolo dobré spájať to, že U. S. Steel ničo vracia a z toho sa bude niečo financovať. To by bolo porušením pravidiel EÚ...

Starosta Kechneca J. Konkoly je nespokojný s tým, že tamojší priemyselný park zatiaľ nedostal na podporu budovania infraštruktúry peniaze, ktoré mu štát prisľúbil v rámci investičnej zmluvy s Getrag Ford. Na ťahu je vraj teraz vaše ministerstvo...

- Je to podobné ako v predchádzajúcom prípade. V štátnom rozpočte nie je teraz ani koruna na Getrag Ford, financie na priemyselné parky má ministerstvo hospodárstva. Vláda síce schválila investičné stimuly pre Getrag Ford, no my na to môžeme vyčleniť rozpočtované peniaze až vtedy, keď budeme mať nejaké príjmy navyše. Ešte stále nám meškajú dividendy zo štátnych podnikov, no predpokladám, že začiatkom júla by tie peniaze mali byť uhradené.

Aké sú najdôležitejšie úlohy, ktoré ešte vládu čakajú?

- Musíme pokračovať v presadzovaní reforiem a vylepšiť ich tam, kde je to potrebné. Určite sa to nesmie zastaviť a zrušiť, lebo by sme sa vrátili k už prekonaným problémom a všetko vrátane obetí občanov by vyšlo nazmar. No dnes je zjavné, že reformy prinášajú výsledky. Za všetky spomeniem čerstvé údaje, ako je napríklad rast reálnych miezd o 7,2 percenta alebo pokles nezamestnanosti o 1,8 percenta. Máme naozaj šancu zostať lídrom nielen v uskutočňovaní reforiem, ale aj v ekonomickom raste. Musíme sa sústrediť aj na rozvoj vzdelania, vedy, výskumu, informatizácie a všetkých súvisiacich vecí.

Národná banka Slovenska však práve nad takýmto rastom reálnych miezd dvíha varovný prst, keďže je podľa nej neopodstatnený. Stotožňuje sa s tým aj vaše ministerstvo?

- My to nepovažujeme až za taký veľký problém ako NBS. Z dlhodobého hľadiska musíme vidieť, že produktivita práce rastie rýchlejšie ako mzdy. Ak by bol dlhodobo taký vývoj ako teraz, teda, že mzdy by rástli rýchlejšie ako produktivita, až potom by mohol nastať problém, no nepredpokladám, že k tomu dôjde. My predpokladáme pre tento rok rast reálnych miezd o 4-5 percent, čo by malo korešpondovať s rastom produktivity práce.

Je podľa vás priestor ešte pre znižovanie daňového alebo odvodového zaťaženia?

- Slovensko má tretie najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európe. Je pravda, že odvody sú relatívne vysoké, ale nevidím teraz priestor na ich ďalšie znižovanie, keďže sa dostatočne nenapĺňa rozpočet Sociálnej poisťovne ani pri súčasnej výške odvodov. Aj preto by som považoval za korektné od ministerstva práce, aby sa najskôr naplnili predpoklady, ktoré oni navrhli do rozpočtu a potom sa otvárala otázka ďalšieho znižovania odvodov. Okrem toho však musíme vidieť aj iné konkurenčné ciele, ako je znižovanie deficitu verejných financií. To je dôležitejšie, pretože každá koruna deficitu znamená zaťaženie budúcich generácií, ktoré to budú musieť splácať. Znamená to aj budúce vyššie dane, akoby sme ich mali v prípade, že by nebol až taký veľký deficit. Som za znižovanie odvodov, ale musíme na to najskôr znížiť predpoklady.

Po takmer poldruha roku od spustenia daňovej reformy patrí medzi najväčšie výhrady jej kritikov skutočnosť, že pomohla len nadpriemerne a sčasti aj príjmovo najslabšie zarábajúcim občanov. Stredná vrstva mala na nej stratiť...

- Viem, že sa to hovorí, no nie je to pravda. Už aj na prieskumoch je dokázané, že ľudia vnímajú svoju životnú situáciu horšie, než aká je v skutočnosti. A toto využívajú a ešte znásobujú nezodpovední a demagogickí politici. My sme naše odhady podložili číslami, a to sme ešte počítali s nižším rastom miezd, ako napokon bol. Ak aj taká situácia nastala, tak to bolo iba u bezdetného človeka zo strednej príjmovej skupine. U nich sme predpokladali nepatrný pokles za jeden rok asi o jedno percento. No ani to nebolo kvôli daňovej reforme, ale preto, že sme do toho započítali aj efekt zvýšenia regulovaných cien od januára 2004. Ak by sme toto dali preč, už aj v našom konzervatívnom odhade by nenastal žiaden negatívny dôsledok pre žiadnu priemernú príjmovú skupinu. Daňová reforma ako taká nemala pre nikoho negatívny dôsledok, keď to meriame za celý rok 2004. Jediná výnimka by bola možno v prípade, ak niekto míňal veľké množstvo peňazí na alkohol alebo cigarety, teda na tie komodity, kde sa zvýšila spotrebná daň.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári