Po dvoch vraždách si dal posledné pivo

Muži, ktorých jedinou skutočnou láskou je alkohol, sa pod vplyvom jeho mozog tlmiaceho účinku postarali o nejeden námet pre vyšetrovací spis. Buď si sadli za volant a spôsobiac nehodu pripravili o život úplne neznámeho človeka, alebo spáchali zločin, na začiatku ktorého bolo násilie a na konci zranenie či smrť. Hlavným hrdinom prípadu, po ktorom sme v súdnom archíve siahli tentoraz, je presne taký jedinec.

Ten septembrový piatok sa odvíjal ako všetky predošlé. Chlapi v dielni usilovne tlačili hodinové ručičky k 15. hodine a v duchu rátali minúty do konca zmeny. Konečne padla. Edo spolu s ďalšími vošiel do šatne a nahodil sa do civilu. Ani nie o 10 minút už stepoval na zastávke autobusu. Cestu domov nevnímal. Za tie roky poznal z tých 25 kilometrov každý meter. V cieli cesty vystúpil a natiahol krok do krčmy. Spolu s Paľom a Stanom, vernými spoločníkmi. V hrdle mali sucho a predstava orosených pohárov s pivom začínala naberať reálne kontúry.

"Tak, čo si dáme?" opýtal sa Edo, posadiac sa na svoje miesto pri okne.

"Najskôr dobre vychladené pivko," odvetil Paľo.

"A nejakú zápražku k tomu. Napríklad vodku alebo borovičku," doplnil obvyklú konverzáciu Stano.

Čo budú piť, im bolo jedno. Len aby to tieklo a malo grády. Keď hostinský priniesol po tri pivá a šesť vodiek, pripili si na úspešný deň a Stano vytiahol karty. Prvá partička mariášu sa začala...

Pred desiatou večer už boli poriadne pripití. Každý mal v sebe takmer pol litra vodky a šesť pív. Keď výčapníčka tri razy zablikala, aby pochopili, že kvôli nim nebude slúžiť do rána, vytackali sa na ulicu. Paľovi sa však ešte nechcelo ísť spať. "Poďme na chvíľu ku mne. Dáme si pár partičiek a ochutnáte z môjho ríbezľáku."

Stano sa zdráhal. "Nebláznite. Už sme toho vypili dosť. I zajtra je deň. Večer sa stretneme a môžeme pokračovať," navrhol.

Paľo ho však presviedčal. "Už to máš jedno, či pôjdeš spať teraz, alebo o hodinu neskôr. Dáme si tri kolá, ochutnáme vínko a hotovo."

Kým Stano premýšľal, do diskusie sa zapojil aj Edo. "Som za. Tri kolečká mariášu a po tri vínka..."

Stalo sa. Vykročili na koniec dediny, kde býval Paľo v maličkom domčeku. Žena mu ušla pred dvoma rokmi a odvtedy gazdoval sám. Keď k nemu dorazili, hostí usadil za stôl v kuchyni, položil naň tri horčičáky a fľašu vína. Kým Stano rozdával karty, on ponalieval.

* * *

Keď Edo otvoril oči, vzápätí ich rýchlo zavrel. Prudké denné svetlo ho takmer oslepilo. Chytil sa za hlavu a zastonal. Tá hrozná bolesť... V ústach mal vyschnutú púšť a jazyk sa mu lepil na podnebie. Zrazu sa mu zazdalo čosi čudné. Jeho ruka. Je akási lepkavá. Opatrne otvoril oči, aby si privykli na svetlo. Pozrel na svoju dlaň a zaostril. Aká je zvláštna, hnedočervená. Veď je to krv! Vari sa porezal?! A kde to vlastne je?! Porozhliadol sa a uvedomil si, že je u Paľa v kuchyni. Bože, to zas bude doma rodeo. Jeho Tereza ho určite zasype vodopádom otázok. Kde spal, koľko minul z výplaty a podobne.

Vtom zbadal na zemi ležiacu postavu. To bude určite Stano. Postavil sa a podišiel ku kamarátovi. Musí ho predsa zobudiť a presvedčiť, že treba ísť domov. I jeho už manželka určite hľadá. Nahol sa nad Stana a v momente cúvol. Preboha! Čo sa mu to stalo?! Veď má tvár úplne rozbitú! Cez krv ani poriadne nevidieť, kde boli oči a kde ústa. Vtom padol Edovi zrak na sekeru, pohodenú pri stole. Bola celá krvavá, od poriska až po ostrie. Vtedy prišlo Edovi zle. Rozbehol sa z kuchyne a chcel vybehnúť von. Cestou zakopol o Paľa, ktorý ležal cez prah. Aj jeho hlava bola samá krv a červeň sfarbila i kedysi bielu košeľu...

Edo vybehol na dvor a zvracal. Ako kľačal, snažil sa vyloviť z pamäti udalosti z predošlej noci. Pozrel sa na ruky a opäť mu prišlo zle. Vstal a opláchol sa vo vedre s vodou zo studne. Druhé si vylial na hlavu. Sadol si na lavičku a snažil sa na všetko rozpamätať. Len ťažko, veľmi ťažko skladal mozaiku noci ako z tisícok črepín rozbitej fľaše. Mnohé časti však chýbali.

Postupne sa mu vracali spomienky. Ako to vlastne bolo? Hrali karty a pili víno. Stano sa niekoľkokrát postavil, že ide domov, no zakaždým ho stiahli späť. Potom prišla tá nešťastná hra. Paľo vyhrkol na Eda, že hrá falošne a vylial mu pohár vína do tváre. Začali sa hádať a padlo pár zaúch. Edo sa iba hmlisto pamätal, že schmatol sekeru a rozohnal sa na Paľa. Trafil ho presne doprostred tváre. Potom doň zaťal ešte asi dva razy. Vtedy sa naň vrhol Stano a chcel mu tú sekeru vziať. Odsotil ho a aj na neho sa rozohnal. Raz či trikrát? Alebo to bolo naopak. Najskôr zabil Stana a až potom Paľa? Napokon, to až také dôležité nebolo. Oveľa horšie je, že ich skántril. To, že bol ožratý ako prasa, ho vôbec neospravedlňuje. Cítil sa mizerne a keby nebol srab, určite by tú sekeru zaťal aj do svojej hlavy. Pomaly sa pobral domov. Tam na neho žena spustila krik, no viac kvôli zovňajšku, než neskorému príchodu. Keď jej však povedal "Oboch som ich zabil," stíchla a s úžasom ho sledovala. Edo sa mlčky opláchol, obliekol do slušného a zamieril na políciu. Cestou si dal pivo. Vedel, že na dlhý čas posledné...

Súd uznal 37-ročného Eduarda R. vinným z dvojnásobnej vraždy a poslal ho na 14 rokov do III. NVS.

robo

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári