Arpádovské hradby Košíc sa priam ježili vežami
Svojho času sme postupne uverejňovali podrobné materiály o všetkých mestských bránach, preto sa trom bránam v arpádovskom opevnení teraz budeme venovať iba veľmi stručne. O to viac priestoru budeme venovať baštám. Tých bolo v časoch prvých arpádovských hradieb mesta oveľa viac až tridsaťdva, a zatiaľ sa o nich písavalo iba málo. Bežný obyvateľ Košíc dnes prakticky vôbec nevie, ako presne vyzerali, kde stávali a ktoré cechy sa starali o ich obranu a údržbu. Naviac tieto veže slúžili časom aj ako sklady núdzových potravín. V službách mesta vydržali nečakane dlho, posledné sa užívali ešte v prvej tretine 19. storočia.
DOLNÁ, HORNÁ A HNILNÁ BRÁNA
Vykopávky v areáli košickej Dolnej brány nám dovolili získať pomerne presnú predstavu o vzhľade tejto stavby. Veža brány mala takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 840 x 870 centimetrov a pomerne hrubými múrmi. Čelný mal 200, tylový 180 a bočné múry po 150 centimetrov. Jej základy, uložené v hĺbke 255 až 266 centimetrov, boli silnejšie - od 200 do 230 centimetrov. Prejazd brány mal šírku 335 centimetrov, uzatváral sa dvojkrídlovými vrátami osadenými do kamenných čapov. Pred vrátami bola ešte masívna drevená spúšťacia mreža pohybujúca sa v drážke vytvorenej v kamennom murive veže, majúcej profil 16 x 35 centimetrov a osadenej 80 centimetrov od od čela brány.
Zvláštnosťou tejto brány bol vývod koryta potoka Čermeľ vybudovaný pod ňou, v jej osi. Pre potok bolo vybudované podzemné kamenné koryto široké 157 a hlboké 80 až 85 centimetrov. Toto koryto bolo prekryté drevenou doštenou konštrukciou a doskami bolo vyložené aj dno kamenného koryta, no nevieme, prečo. Doštené prekrytie bolo ešte prekryté asi polmetrovou vrstvou hliny. Podľa zachovaných nákresov susediacich bášt predpokladáme, že veža Dolnej brány mala tri podlažia a výšku približne 12 metrov. Jej obvodové murivá sa pravdepodobne s každým ďalším podlažím zužovali o jednu stopu /asi 30 centimetrov/. Nevieme, či jej interiéry boli klenuté, alebo mali ploché stropy, a nevieme tiež, aký tvar mala jej strecha. Pravdepodobne to však bola vysoká sedlová strecha s dvoma valbami. Do poschodí tejto veže sa vchádzalo z ochodze hradby, pretože do prejazdu brány sa schodište nezmestilo.
Horná brána arpádovskej stavebnej fázy stála na úrovni dnešnej budovy na Hlavnej ulici 108. Arpádovské hradby stáli pôvodne tam. Neskôr ich presunuli asi o tridsaťpäť metrov severnejšie. Doposiaľ sa nenašli žiadne jej stavebné zvyšky napriek tomu, že v jej polohe sa kopalo v roku 1996, nie však dosť intenzívne a hlboko. Nemáme teda žiadnu konkrétnejšiu predstavu, ako táto brána vyzerala a aké mala stavebné a komunikačné parametre. Snáď sa dá predpokladať, že tu vtekal Čermeľský potok do mesta podobne pod osou brány, ako na dolnom konci vytekal.
V polohe Hnilnej brány sa síce uskutočnili vykopávky v roku 1997, nešli však do výraznejších hĺbok, naviac tu bol terén práve v mieste veže brány značne porušený inou stavebnou činnosťou, takže ani o tejto bráne nemáme pre arpádovskú stavebnú fázu konkrétnejšiu predstavu, ako tú, že to bola hranolová, asi trojpodlažná veža s takmer štvorcovým pôdorysom s rozmermi 8 x 8,4 metra. Čelné murivo veže bolo 1,85 metra silné, tylové 1,7 a postranné silné 1,5 metra. Vzhľadom na to, že sa tieto rozmery blížia podrobnejšie známej Dolnej bráne, možno predpokladať, že obe brány si boli veľmi podobné.
BAŠTY ARPÁDOVSKÉHO OPEVNENIA
Fortifikačné systémy miest sú už od dôb hlbokého staroveku /Egypt, Asýria, Babylon, Antické štáty/ budované ako sústavy pozostávajúce z úsekov hradieb kombinovaných s medzi ne vloženými obrannými vežami, prípadne baštami. Neinak tomu bolo aj v stredoveku, a teda aj na fortifikáciách v našom regióne. Až do vynájdenia a širšieho zavedenia palných strelných zbraní boli obranné veže, či bašty stavané relatívne husto pri sebe, od 50 do 70 až 90 metrov /záviselo to aj od zakrivenia hradobnej línie/, pretože podstatou tohto systému je vzájomné krytie bášt v prípade útoku.
Takýto systém bášt malo aj arpádovské opevnenie Košíc. Zo zamerania realizovaného Marinim v roku 1781 sa dalo identifikovať celkom dvanásť najstarších bášt. Vzhľadom na dĺžku obvodu mesta, rozostupy a systém umiestňovania však možno odhadovať ich celkový počet na 32. Keď z vtedajšieho obvodu opevnenia 2250 metrov odpočítame úseky troch brán a 32 bášt, zkráti sa na 1968 metrov a priemerný úsek hradby medzi dvoma baštami /alebo bránou a baštou/ vyjde na 56 metrov. Mesto sa teda pri pohľade zvonku priam ježilo vežami.
Ako sme už v predchádzajúcom texte spomenuli, zachovala sa v Košiciach iba jedna takáto bašta, aj to v silne upravovanom stave. Je zamurovaná v skrumáži objektov kalvínskeho kostola a takzvaného katovho bytu patriaceho dnes ku Miklušovej väznici. Napriek tom sa dá aj dnes rekonštruovať jej pôvodná podoba a rozmery. Táto bašta - staršie pramene však tieto objekty nazývajú bez výnimky vežami /turris, Thurn, turna, torna/ - mala iba tri obvodové steny, pretože smerom do mesta bola otvorená. Jej pôdorys bol obdĺžnikový s rozmermi 530 x 730 centimetrov, čelný i bočné múry mali rovnakú hrúbku 125 cm, teda takú, ako aj hradba.
Pôvodnú výšku /nedochovala sa celá/ odhadujem na asi 12 metrov, hĺbku založenia od dnešnej úrovne terénu na 255 centimetrov. Bašta mala iba jedno podlažie, možno ho nazvať termínom bojové, prevýšené asi o siahu nad úroveň hradobnej ochodze, takže sa naň vystupovalo z hradby po schodíkoch. Predprseň bašty mala parametre zhodné s predprsňou hradby. Predpokladám, že v predprsni boli dve štrbinové strielne v čele a po jednej na každej strane. Strielne boli iba v tejto úrovni, nižšie už nie.
STAVEBNÉ PARAMETRE
V pôvodnej podobe nemali bašty vytvorené vlastné schodište, ktorým by sa vystupovalo na bojové podlažie. Nepochybne však na arpádovskom opevnení existoval systém vonkajších schodíšť umožňujúci prístup na ochodzu hradieb z ktorej sa vystupovalo na bašty. Zameranie opevnenia Košíc z roku 1781 má k popisovanej bašte nakreslené zariadenie vyzerajúce ako jednoramenné schodište s ramenom situovaným rovnobežne s hradbou, vedúcim do bašty od severu. Bojové podlažie niesla masívna valená klenba, pod ktorou bol prázdny, z podhradbovej uličky prístupný priestor. Čelo bašty vystupovalo 240 centimetrov pred líniu hradieb a tylo presahovalo asi 40 centimetrov do uličky v mestskom interiéri. Bašty takéhoto typu možno dodnes na východnom Slovensku vidieť v pomerne zachovalom stave na juhovýchodnom úseku opevnenia Levoče, ale aj v Bardejove.
Vráťme sa teraz k veži Dolnej brány. Tá predstavovala 1180 kubických metrov obostavaného priestoru a na jej vybudovanie bolo potrebných 545 kubických metrov stavebného kameňa, čo predstavovalo 1400 ton materiálu. Výkop jej základov si vyžiadal odstránenie 44 kubických metrov zeminy. Ak budeme /a v princípe nám neostáva iná možnosť/ považovať veže Hornej a Hnilnej brány za rovnako veľké a nákladné stavebné diela, potom predstavovali všetky tri mestské brány arpádovskej fortifikácie celkom 3540 kubíkov obostavaného priestoru, na ktorého vybudovanie sa použilo 1635 kubíkov, čiže 4200 ton stavebného kameňa a odkopalo sa 132 kubíkov zeminy /relatívne málo/. K stavebnému prevedeniu týchto veží ešte dodám, že že ich murivá sú previazané s hradbami, teda boli budované naraz, v jednej etape, a že podľa zbytkov omietok boli tieto stavby normálne omietané, rovnako, ako aj hradby.
Stavebnotechnické parametre bašty zamurovanej v katovom byte sú nasledovné: Obostavaný priestor predstavuje 368 kubických metrov, objem murív je 245 kubíkov, teda 637 ton materiálu a objem vykopanej zeminy zo základov 39 metrov kubických. Plocha bojového podlažia mala 23,5 metra štvorcového. Pokiaľ budeme predpokladať, že všetkých 32 bášt malo takéto, alebo veľmi podobné parametre, potom by si ich vybudovanie vyžiadalo celkom 7840 kubických metrov stavebného kameňa vážiaceho asi 20 400 ton a naviac vykopanie asi 1250 kubíkov zeminy.
KDE BAŠTY STÁLI
V nasledujúci opis polôh jednotlivých bášt arpádovského opevnenia sa začína pri Hornej bráne a postupuje po východnom, južnom a západnom obvode až opäť k Hornej bráne. Prvá bašta stávala pod dnešným obchodným domom TESCO, druhá na Kováčskej ulici za ním, tretia na mieste budovy na Kasárenskom námestí číslo 2, štvrtá vo dvore domu na Kováčskej 63, piata podobne vo dvore na Kováčskej 51. Všetky uvedené polohy sú iba odhadované, priamy dôkaz pre axistenciu týchto veží sa zatiaľ nenašiel.
Teraz však nasledujú veže, o ktorých existencii určite vieme. Šiesta bašta stála v preluke domov Hrnčiarska 23 a 21, siedma pod domom na Hrnčiarskej 15, ôsma stojí dodnes ako súčasť Katovho bytu, deviata bývala pod domom na Hrnčiarskej 5 a desiata pod domom Hrnčiarska 1. Tieto bašty sú známe z Mariniho plánu Košíc z roku 1781 a tiež zo súpisu opevnení z rokov 1557, 1603/4 a 1658.
Jedenásta z bášt arpádovského opevnenia bola vykopaná na Mlynskej ulici v roku 1997 a je tu prezentovaná v náznakovej rekonštrukcii. Tesne vedľa nej postavili neskôr Mlynskú bránu, ktorá je tam prezentovaná tiež. Dvanásta stála pod domom na Zvonárskej 23, trinásta pod Zvonárskou 19, štrnásta v ústí Čajkovského ulice do Zvonárskej, pätnásta pod Zvonárskou 7 a šestnásta pod Zvonárskou 3. Všetky tieto bašty sú známe zo starých plánov a súpisov opevnení. Štrnásta naviac z kresby Ippischovho plánu a šestnásta z archeologického výskumu.
Potom nasledovala Dolná brána a za ňou sedemnásta bašta pod domom na Vrátnej 4, kde je čitateľná v pôdoryse suterénu. Osemnásta bašta stávala na Bočnej ulici pred domom číslo 4, devätnásta pod Vrátnou 28, dvadsiata pod Vrátnou 46, a dvadsiata prvá pod Vrátnou 54. Bašty pod číslami 28 a 46 majú polohy iba predpokladané, no bašta pod číslom 54 je spomenutá v súpise z roku 1603/4.
Nasledovala Hnilná brána a za ňou dvadsiata druhá bašta, iba predpokladaná pod domom Vrátna 64. Dvadsiata tretia bašta bola archeologicky objavená na Dominikánskom námestí pred domom číslo 3. Dvadsiata štvrtá bašta stávala pod Hradbovou 14, dvadsiata piata pod Hradbovou 5, dvadsiata šiesta pod Poštovou 12 a dvadsiata siedma pod Poštovou 11. Všetky tieto bašty sú iba predpokladané.
Dvadsiata ôsma a deviata bašta stávali pod rozsiahlym objektom kasární na Baštovej 6 jedna pod ich južnom, druhá pod severným koncom. Prvá z nich je iba predpokladaná, druhá však zachytaná na pláne z roku 1781. Posledné tri predpokladané bašty stáli na styku Baštovej a Zbrojničnej ulice, a pod západnou a východnou stranou kasární na Zbrojničnej ulici. Z uvedeného prehľadu je zrjmé, že z počtu 32 predpokladaných arpádovských bášt máme istý údaj o polohe pätnástich, polohu ďalších sedemnástich poznáme iba hypoteticky. V každom prípade je však počet známych bášt značne väčší, ako tradované číslo 9.
Unikátny doklad vzhľadu arpádovského opevnenia
IPPISCHOV VÝKRES
Košické hradby a k nim príslušné objekty sa začali rozoberať a odstraňovať síce už v osemdesiatych rokoch 18. storočia, veľké úseky z nich však prežívali aj v nasledujúcich rokoch a našlo sa pre ne využitie. V roku 1823 nakreslil akýsi Johann Ippisch pohľad a terénnu situáciu jednej z posledných stojacich veží arpádovského opevnenia, ktorú vojsko využívalo ako improvizované skladisko strelivín. Kresba na veľkom archu šedomodrého papiera /má formát 537 x 717 mm/ je nadpísaná nemecky: Situation et Prospects Plan des K. K. Pulver - Hand Magazin in der König. Fraij Stadt Kaschau Situácia a pohľadový plán cisársko kráľovského príručného skladu /pušného/ prachu v slobodnom kráľovskom meste Košice.
Tento plán má v hornej časti rez bývalou vnútornou priekopou opevnenia, ktorý je vedený v trase dnešnej Čajkovského ulice. Pod ním je pohľad orientovaný tak, ako keby sme sa dnes dívali od domu na Zvonárskej 11 smerom do ústia Čajkovského ulice. Tá tam vtedy ešte neviedla, pretože tam stála oná veža na skladovanie pušného prachu. Už dávno ako veža nepôsobila, bolo to iba prízemné torzo, pred ktoré vybudovali mešiu vstupnú miestnosť. Najzaujímavejším detailom kresby sú však dva krátke priľahlé úseky arpádovskej hradby s charakteristickými oblúkmi arkádovej ochodze. je to jediný kresebný dokument, ako to v skutočnosti vyzeralo!
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce: Cechy a ich veže
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
