Nie je žiadny šialený športovec, občas si zapáli a vypije vínečko

Na modrookého blonďáka s gitarou sa určite tešili mnohé košické fanynky. Český spevák, skladateľ a textár Martin Maxa sa tunajšiemu publiku predstavil spolu s mnohými ďalšími skvelými muzikantmi počas sobotajňajšej Benefičnej show 2005 v hale Cassosport, ktorú zorganizoval salón Espace. Po zvukovej skúške sa v horúcom letnom počasí schoval v tieni, zapálil si cigaretku a ochotne sa s nami o všeličom porozprával.

Keďže na benefičnej akcii šlo o spojenie muziky a módy, boli sme zvedaví, či módnym trendom podlieha aj M. Maxa. "Ja som v tomto dosť konzervatívny a asi som sa už narodil v džínach a tričku. U mňa k vysloveným módnym výstrelkom nemôže dôjsť." Je však pravdou, že u speváka je neoddeliteľnou súčasťou jeho vystupovania aj image... "Nestačím si sám o sebe? Ja si myslím, že už to nijak špeciálne nemusím doháňať. Som proste taký aký som a je to možno svojim spôsobom paradox, že mojim

image je moja prirozdenosť."

Vypracovaná postava a príjemný vzhľad nie sú na škodu, no M. Maxa má tu smolu, že je v médiách označovaný ako ´ten fešák, čo spieva´. "Bol by som pokrytec, ak by som vravel, že mi to ako mužovi nelichotí. Je predsa príjemné cítiť priazeň žien. Pravda však je, že tá verejnosť, ktorá o sebe s obľubou tvrdí, že je odborná, to celé vzala za zlý koniec. Mám taký pocit, že mnohí hudobní redaktori ma už ani nepočúvajú, ale už majú o mne jasnú predstavu. Nechcem rovno, aby som dostal uznanie za moje skladby, no predsa som ich napísal ja, tak chcem, aby mi ich pripísali k dobru. Mám taký pocit, ako keby si mnohí ľudia povedali - to predsa nie je možné, že ten svalovec vie skladať pesničky..."

Nie je žiadna ´rychlokvaška´

Aj keď sa o M. Maxovi píše a hovorí v médiách len posledných päť rokov, on sa muzike venuje už od svojich osemnástich. "Moja muzikantská cesta je dlhá vyše dvadsať rokov a nie len tých posledných päť - ako sa mnohí nazdávajú. Nie som žiadna ´rychlokvaška´. Nečakal som však, že po 20 rokoch muzicírovania sa to prelomí." V litvínovskom klube Pijonýr hral dlhé roky len sebe pre radosť. "Predstava, že sa to raz zmení, ma opustila asi po piatich rokoch a potom som si hral len tak. Motiváciou mi bolo to, že mám hudbu rád. Neexistuje podľa mňa na svete optimista, ktorý by tak dlho vydržal byť optimistom a čakať, že sa stane niečo prelomové. Ale stalo sa."

M. Maxa sa stal populárnym vo veku, keď už mal dosť rozumu na to, aby ním náhly zvýšený záujem o jeho osobu - najmä zo strany žien - zamával. "Ani raz som za posledných päť rokov neprepadol ilúzii zo seba samého. Určite nevstávam s pocitom, že som hviezda... Zrejme som - našťastie - mal životom už dosť obrúsené hrany na to, aby to mnou zamávalo. To je asi moja spása, že som si na to všetko musel počkať 20 rokov, aby to dopadlo práve takto. Je však skvelé, že som získal možnosť širšej spätnej väzby a že ma počúva oveľa viac ľudí, ako pred rokmi."

S väčším počtom fanúšikov prišla i väčšia zodpovednosť. "Ja som však muziku bral vážne už i pred tým. V mnohých kapelách som bol frontmanom, ja som skladal piesne a robil texty a prezentoval som seba, a tak som k tomu i pristupoval. Chcem v ľuďoch zanechať pocity - moje pesničky sú moje deti. Je to úprimné, veď kto by vydržal kalkulovať dvadsať rokov a tvoriť podľa toho?"

Po vydaní prvého cédečka sa M. Maxovi otvorili mnohé nové dvere, mal možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorých dovtedy považoval za muzikantské idoly. So speváčkou Helenou Vondráčkovou si zahral vo filme Zdenka Trošky Kameňák 2. "Helena je skvelá ženská. Veľmi si ju vážim a keď sme nahrávali v štúdiu spoločné skladby, uvedomil som si, že to nie je len taká figúrka ale nesmierny profík. Všetkým diskusiám, ktoré sa o nej vedú v bulvári, sa iba smejem... Musím sa však priznať, že spočiatku som mal so spolupráce s ňou trochu trému. Ona je však veľmi príjemná, spriatelili sme sa, prišli sme na to, že máme podobný vkus na pesničky, podobné hudobné cítenie."

Kameňák bol recesiou

Kameňák nebol pre M. Maxu prvou skúsenosťou s kamerami. Prvým filmom, v ktorom sa objavil, bol v roku 1984 francúzsky historický film Utrpenie svätého Sebastiána. "Kameňák je film úplne iný. Je to recesia, sranda. Nemá to ambície byť umeleckým prelomom. Vtip bol v tom, že som sa vo filme objavil ako telocvikár, pričom som ako telocvikár po skončení školy naozaj pôsobil. Bol to marketingový ťah. Veď čo si budeme nahovárať - žijeme v kapitalizme."

Podobne tomu bolo i pri jeho obsadení do muzikálu Michala Davida "Traja muškatieri", kde sa predstavil v úlohe anglického šľachtica lorda Buckinghama. "Pri muzikáloch je v hľadisku úplne iné publikum, než aké sa ja roky snažím atakovať. Má to však niečo do seba, je to v súčasnosti silný fenomén. Je príjemné, že pri tomto muzikáli je aj výborná nálada, herci sa bavia. Aj keď musím sebakriticky priznať, že muzikál určite nie je moja parketa a je mnoho oveľa lepších... Ale baví ma to, tak prečo to nevyskúšať?"

M. Maxa sa však istú dobu systematicky vyhýbal účinkovaniu v akomkoľvek muzikáli a ponuky odmietal. Až M. Davidovi sa podarilo zlomiť ho. "Nie som naivný a bolo mi jasné, že chcú do projektu dostať meno známeho človeka, ktorého ´dostali´. To všetko však do šoubiznisu patrí. Muzikál je príťažlivý práve hviezdami. Dokáže si na seba zarobiť, čo dnes v oblasti kultúry nie je jednoduché a ja nebudem riešiť to, či je v muzikáloch veľa umenia alebo nie... Ja som rád, že som skúsil aj takúto prácu."

Podľa M. Maxu je život príliš krátky na to, aby pohŕdal príležitosťami, ktoré mu prináša. "Všetky ponuky beriem ako výzvu a mojou povinnosťou je skúsiť to. Keď sa človek v budúcnosti pozastaví a obhliadne sa cez ramená a chce bilancovať, tak by si mal povedať - bolo to zaujímavé. Je povinnosťou žiť život tak, aby nebol iba ´prežitý´..."

Dostal podmienku

Trochu optimizmu, ktorý nesporne M. Maxovi nechýba, mu ukrojilo nedávne rozhodnutie ostravského súdu. Pred rokom v hoteli Imperial v Ostrave bránil finalistku súťaže Missis Gabrielu Tauberestovú pred jej rozzureným priateľom Martinom Hejskom. Ani jedenásť svedkov svedčiacim v jeho prospech nepresvedčilo sudkyňu a M. Maxa dostal za pokus o ublíženie na zdraví a výtržníctvo dva roky väzenia s podmienečným odkladom na dva roky. "Rozhodnutie ma samozrejme sklamalo, no keď bol vynesený rozsudok, mal som pocit morálneho víťazstva nad sudkyňou u prokurátorom. Títo ľudia, ktorí ma chceli očierniť, mi prišli ako úplní chudáci. Sudkyni som aj po rozsudku povedal, že sa za ňu hanbím. Je nepríjemné dostať podmienku, no mal som tú smolu, že som narazil na zlých ľudí. Bohužiaľ žijeme v zemi, kde je niečo také možné, no ja budem proti tomu bojovať."

Bojovať začal vskutku svojrázne - zložil pesničku Bratríček. "Je to skladba, kde som naznačil to, čo si o pani sudkyni myslím, ja to obrana umelca. Budem rád, ak sa táto pesnička bude čo najčastejšie hrávať v rádiách, aby si ju pani sudkyňa mohla vypočuť... Skúsim sa brániť aspoň takto. Keby som nebol známym, možno by to všetko bolo úplne inak..." Aj napriek tomu M. Maxa svojou existencou v šoubiznise sklamaný nie je. "Zistil som, že mnohí - najmä starí skúsení bardi - sú naozaj skvelí ľudia. Sú to profesionáli so srdcom na správnom mieste. Hanbím sa za to, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí len preto, aby sa zvýšila predajnosť ich novín, špinia práve tieto osobnosti. Koniec-koncov, často sa to týka aj mňa... Vzhľadom na to, že už nie som najmladší, viem sa s tým vysporiadať. Mám dobré ´tykadielka´, ktoré mi pomáhajú odhadnúť ľudí, rozšifrovať ich osobnosť a urobiť si o nich ten správny obraz."

Nanešťastie však M. Maxovi tieto ´tykadielka´ akosi nefungujú pri ženách. "To je úplne iný fenomén, neprebádaná a nerozšifrovateľná oblasť. Myslím, že zo strany mužov je to márna snaha..." S dvoma ženami má M. Maxa dve deti - Báru a Ivana. Práve Bára je vo veku, kedy sa z nej stáva mladá žena. "Ani pri nej si neviem v mnohých veciach celkom poradiť. Snažím sa však o to podstatné - rozprávať sa spolu, vštepiť je ten správny rebríček hodnôt. Sú to tie klasické rozhovory - otec versus dcéra. Ja sám som veľmi slobodomyseľný a nechcem právo samostatne sa rozhodovať uprieť svojej dcére. Nebudem jej určite ani diktovať s kým sa má priateliť a s kým nie. V láske si bude musieť sama prežiť svoje prvotné sklamania. Je však dosť múdra na to, aby vedela správne posúdiť, čo je pre ňu dobré. Na to mňa nepotrebuje."

V synovi Ivanovi sa M. Maxa doslova vidí. "Je to moja verná kopija a ja ješitne musím povedať, že ma to teší. Nie žeby sa mi páčilo, ako vyzerá, no jednoducho je úplne ako ja - ako môj zmenšený zrkadlový obraz. Neveril by som, že raz budem robiť také veci - no dnes si pozerám moje fotografie, keď som mal šesť a porovnávam to so synom. Proste sa vo mne prebudil ješita..."

Chystá nové cédečko

V lete si M. Maxa bude mať čas aj užívať príjemné počasie a to aj napriek tomu, že na jeseň sa chystá vydať nové cédečko. "Mnohé veci mám už hotové, som v predstihu. Takže cez prázdniny budem v štúdiu v úplnej pohode a bez stresu. Posledné cédečko vyšlo pred dvoma rokmi a to je idálna doba na to, aby to nové bolo pripravené čo najlepšie. Výjde v novembri a keď sa bude ľuďom páčiť, tak si poviem len - vďakabohu."

Okrem muziky má M. Maxa aj ďalšie dve vášne - šport a maľovanie. "Musím sa však priznať, že to maľovanie je teraz trochu bokom - nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Keď to chcem robiť naozaj dobre, tak sa to nedá stíhať. Občas si spravím nejakú skicu a odložím si ju. Sú to rôzne kompozície, ktoré si vymysím a možno sa k nim raz vrátim. Teraz sa naplno venujem muzike."

Šport však - tak ako maľovanie - nezanedbáva. "U mňa je to jednoduché. Ja som sa v mladosti venoval športu vrcholovo - plával som od detstva až po vysokú školu. Vypestoval som si preto niečo ako závislosť na telesnej námahe - už bez toho nemôžem byť. Nemusím sa preto do cvičenia nejak špeciálne motivovať." Keď ho začnú pobolievať kĺby, lebo nie sú dostatočne zaťažované, vie, čo má robiť. "Je mi však jedno, čím sa unavím - či behom, plávaním alebo v posilovni. Na druhej strane však nie som šialený športovec - občas si zapálim, vypijem vínečko... Nikdy som svoj život nevnímal ako ťah na bránku. Som proste rád, že som tu, že som dostal príležitosť presadiť sa hudbou. Nič sa nesnažím riešiť so zvýšenými emóciami. Keď tomu tak bude aj o desať rokov, budem rád," dodal M. Maxa.

Dátum narodenia: 15. marec 1961

Znamenie: Ryby

Vlastné meno: Ivan Varga

Ukončené vzdelanie: Fakulta telovýchovy a športu na Karlovej Univerzite v Prahe.

Rodinný stav: slobodný, syn Ivan, dcéra Bára

Diskografia:

2003 Desáté patro

2001 Zpovědnice

2000 C´est la vie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári