ihriskách. Sú roztrúsení po celom meste, priestranstvá medzi blokmi nevynímajúc. Sú rôzni, takí čo sa starajú o svoju čistotu a sú vďační za každú mincu, ale aj iní, čo zapáchajú a pošlú vás niekam, ak im neprispejete papierovou bankovkou. Opýtali sme sa obyvateľov a návštevníkov Košíc:

- Podľa môjho názoru, zišlo by sa vyčisť od bezdomovcov a žobrákov aspoň centrum. Veď je to hrozné, že si človek nemá ani kde sadnúť, pretože oni obsadia všetky lavičky. Mestským policajtom to vôbec neprekáža. Nerobia s tým nič, ani keď ich človek na niekoho upozorní. Ja som to urobil, keď som videl bezdomovca, ktorý pri dopravnej priemyslovke močil rovno pri lavičke a okolo neho chodili deti...

František K., fotograf

- Je to hanba, že máme v meste toľko žobrákov a bezdomovcov. Malo by sa s tým niečo robiť, pretože podľa mňa si za to, že sú na ulici, môžu sami. Mnohí si predali strechu nad hlavou, vyhovuje im taký život. Ja s nimi nemám súcit, veď sa stačí pozrieť okolo seba, koľko sociálne slabých rodín musí vyžiť z minimálnych príjmov. Pracujú, zoberú čokoľvek, ale nejdú žobrať.

Mária V., dôchodkyňa

- Nepáči sa mi, ak sa žobráci, ale najmä bezdomovci, zdržiavajú na miestach, kde sú deti. Mnohí sú opití a vulgárne rozprávajú. Okrem toho, že sa nekontrolujú a nedbajú o svoju hygienu, zanechávajú po sebe smetisko. Sú to papiere, fľaše, poháre, zvyšky jedla, dokonca aj ihly a všetko možné. Nechápem, prečo s nimi nikto neurobí poriadok. Keby nezakročili rodičia detí, neviem, ako ďaleko by to zašlo. Nevidela som, že by sa pri nich niekedy pristavili policajti.

Albína Š., kvetinárka

- Za hotelom Slovan sme pred chvíľou spolu s manželom minuli žobráka aj so psíkom. Človeku je ľúto, keď niečo také vidí, pretože dnes nie je problém ocitnúť sa na ulici. Dali sme tomu invalidovi pár korún, možno niečo kúpi aj tomu psíkovi... Ťažko sa mi o tom hovorí, súcitím s takými ľuďmi. Veď vyžiť, napríklad z dôchodku, ktorý mám ako učiteľka, dnes nie je jednoduché.

Mária, dôchodkyňa

- Nerád sa vyjadrujem na takú tému, lebo aj my, čo sme robili 40 rokov, sme skoro žobráci. Som ťažký invalid, po operáciách na rakovinu, a pritom mi v máji znížili 8-tisícový dôchodok o tri tisícky. Skúste z toho žiť. Súcitím s ľuďmi na ulici, chápem ich. Dnes sú tam oni, zajtra môžem byť ja. Stačí len niečo nezaplatiť... Vážim si aj ľudí, ktorí predávajú časopis Nota bene.

Ján, dôchodca

- Žobráci a bezdomovci by sa nemali zdržiavať v centre mesta, ktorého históriu chodia obdivovať turisti. Je to zlá vizitka pre nás, najmä ak sú dotieraví a návštevníkov vyslovene obťažujú. Ale inak si myslím, že žobranie nie je nič nezvyčajné. Bola som v zahraničí, napríklad v Kanade, tam sú žobráci úplne bežným javom. Finančne som žiadnemu žobrajúcemu neprispela, ale darovala som jabĺčko...

Soňa U., študentka

- Mne bezdomovci ani žobráci v meste neprekážajú. Nemám s nimi zlé skúsenosti. To, či niektorému niečím prispejem, závisí od toho, či ma zaujme, ale aj od mojej nálady... Videl som žobrať rôznych ľudí, medzi nimi aj takých, čo v skutočnosti žiadni žobráci nie sú, pretože neskôr som ich stretol v normálnom živote, nevynímajúc tých, čo mali mobily. Pred Dómom Sv. Alžbety som natrafil dokonca aj na žobráka z Čiech. Zaujímalo ma, čo ho dohnalo až sem na Východ.

Daniel Š.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári