postihnutými spolužiakmi. Po úspechu spred dvoch týždňov na prešovskom Margaret Feste zažiarili na podujatí, ktoré zorganizoval Slovenský červený kríž uplynulý víkend v Poprade. Uviedli sa veľkolepým muzikálom, ktorý pripravili na motívy známej rozprávky Soľ nad zlato.
Tak ako v tejto rozprávke, aj v ich osudoch sa ukrýva kúsok symboliky. "Chceme deťom ukázať, že nie všetko, čo sa blyští má cenu," prezradila Viera Gulová z Občianskeho združenia (OZ) pre telesne postihnuté deti (TPD) Poprad. To, že veľkosť človeka sa neskrýva v jeho dokonalej telesnej schránke, dokazujú tieto deti každý deň. Ich schopnosť pasovať sa s prekážkami napriek svojmu telesnému handicapu, je miestami až neuveriteľná.
Myšlienka integrovať telesne postihnuté deti do kolektívu ich zdravých rovesníkov sa zrodila v hlavách rodičov presne pred desiatimi rokmi. "Rodičia, ktorí mali doma postihnuté dieťa stáli pred dilemou, kde ho zapísať do školy. Na výber mali medzi ústavnou školou v Bratislave a v Košiciach, alebo to vyriešiť nejako v rodnom meste, respektíve v blízkom okolí," priblížila počiatky vzniku OZ pre TPD Poprad jeho predsedníčka Jozefína Pekarčíková. Rodičia sa spojili so ZŠ Mládeže a spoločným úsilím sa podarilo v roku 1995 otvoriť prvú integrovanú triedu. Tú navštevovali v tom čase štyria žiaci s telesným postihnutím. Postupne však pribúdali ďalší. Dnes ich je tridsaťosem.
"Integrácia spočíva v tom, že postihnuté deti sú zaradené do vyučovacieho procesu medzi ostatné, zdravé deti. V triede je okrem učiteľa prítomný aj asistent, ktorý deťom pomáha zvládať náročnejšie úlohy," uviedol člen OZ Pavol Leško, ktorý v škole pôsobí ako asistent učiteľa. "Hoci sú telesne postihnuté, neplatia pre nich žiadne výnimky. Dobre sa učia, niektorí dokonca navštevujú výberové jazykové triedy či rôzne záujmové krúžky," doplnila J. Pekarčíková, ktorá je sama mamičkou 11-ročného telesne postihnutého Filipa.
Dôkazom je aj úspech, ktorý zožal predvedený muzikál. Na to, že jeho príprava zabrala deťom takmer pol roka, si po záverečnom aplauze už nik nespomenul.
Aj ich zdravým spolužiakom sa spoločná spolupráca pozdáva. "Oni sa naozaj snažia, aby to bolo čo najlepšie, aj keď im to niekedy nejde tak ako by chceli. Keď vidím, ako im potom tlieskajú, je to taký hrejivý pocit na srdiečku," prezradila na svojich kamarátov Danka Pokrivčáková.
Rovnako, ba možno aj viac, sú nadšení aj samotní rodičia detí. "Deti vždy žijú v očakávaní nejakého sviatku na ktorý sa škola chystá. Nie je to také formálne - deti tu máte balíčky a je to vybavené," potvrdila Jana Petrociová, mamička prváčky Danky. O tom, že učiteľom nie je osud detí ľahostajný, svedčí množstvo akcií, ktoré každoročne škola pripravuje. S mimoriadnym úspechom sa stretol hneď I. ročník paralympiády, ktorý mal premiéru minulý rok. Zúčastnila sa ho vyše stovka telesne postihnutých detí. Nemenej populárne sú oslavy dňa detí, vianočných sviatkov či Mikuláša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
