festivalu Košická hudobná jar (KHJ). Od konca apríla sa v rámci tohto podujatia - v Európe jednom z najstarších - uskutočnilo 5 symfonických, 3 komorné večery, vernisáž výstavy Andreja Smoláka a Viktora Šefčíka s hudobnými vstupmi Júliusa Kleina a Pavla Novotného. Výnimočnosť udalosti potvrdila aj publikácia 50 KHJ, v ktorej si záujemca môže porovnať rozsah a charakter festivalových ročníkov od samotného vzniku KHJ v roku 1956. V programovom bulletine minister kultúry Rudolf Chmel zdôraznil aj jeho "viditeľný európsky rozmer"! Radi s týmto tvrdením súhlasíme. Za 5 desaťročí sa tu vystriedali na koncertných pódiách umelci zvučných mien, svetového rangu, ale aj mladí začínajúci, ktorí sú dnes známi a želaní interpreti v mnohých iných krajinách. Žiadna publikácia však nevyčísli tie nekonečné rady ľudí mnohých generácií, ktorí prostredníctvom KHJ získali vzácne umelecké hodnoty, pocit uspokojenia a radosť z bytia, nádej do budúcnosti. Lebo to je hlavným cieľom umenia: vznietiť pozitívne city, vyburcovať voči neprávostiam, dať duševný "pokrm", silu a lásku. To a ešte oveľa viac dokáže hudba, vychováva a kultivuje vkus obecenstva, povzbudzuje jeho záujem o krásu.
Organizátorom sa podarilo prostredníctvom dobre premyslenej dramaturgie dosiahnuť gradáciu, reprezentatívnu vzorku nášho a zahraničného umenia, poskytnúť aj široký záber od sólového výkonu jednotlivca cez komorné zoskupenia, úletom do barokového obdobia a hudbe hranej na dobových nástrojoch, k hudbe súčasníkov Vladimíra Godára a premiéry pre symfonický orchester upravenej Stálej matky. Rovnako aj Iva Bittová prvýkrát uviedla svoje 3 piesne v orchestrálnej podobe. Nadšenie a obdiv návštevníkov, pestrofarebné kytice, nadšené standing ovations alebo vyžadovanie prídavku nebolo ničím zvláštnym. V Daliborovi Karvayovi sme poznali zodpovedného slovenského virtuóza, ktorý podobne ako náš Oliver Dohnányi je známym a žiadaným hosťom na svetových pódiách. Alina Gurina kedysi spievala v ŠD Carmen, dnes je sólistkou v Prahe a KHJ obohatila nádherným výrazom španielskej Čarodejnej lásky. Nad majstrovským výkonom medzitým zrušeného Moyzesovho kvarteta z Bratislavy sme s povzdychom konštatovali úžasnú dramaturgiu (Hummel, Zeljenka, Borodin). Obdivuhodný Martin Turnovský diriguje všade vo svete ako reprezentant klasického českého dirigentského umenia. Z USA do Košíc opäť prišiel klavirista fenomenálnych kvalít Andrew von Oeyen a s Prokofievovym klavírnym koncertom spôsobil radosť najmä odbornej verejnosti, hoci nemohol nechať chladným nikoho.
Zo zahraničných telies by sa mali do histórie festivalu zlatým písmom zapísať koncerty Symfonického orchestra z Miskolca s dirigentom Lászlóom Kovácsom a čelistom Lásylóom Fenyöm. Mahlerova 4. symfónia bola hraná s veľkým entuziazmom, perfektne. Vrcholom KHJ bolo celkom iste Verdiho Requiem so šéfdirigentom Štátnej filharmónie Jerzym Swobodom a nezabudnuteľnými sólistami Petrom Mikulášom, Jolanou Fogašovou a hlavne Ladou Biriucovou z Moldavie. Hosťujúci Národný spevácky zbor z Budapešti a výkon nášho orchestra vytvorili vrcholný umelecký zážitok a dominovali festivalu. Ako vždy v minulosti, aj tentoraz boli českí umelci, dirigent Tomáš Hanus a súbor Collegium Marianum z Prahy ozdobou KHJ. Aj hudba 20. storočia a hudba dneška si našla zástoj vo výkone Jozefa Luptáka a Mariána Vargu.
Festival vyvrcholil monumentálnym Requiem W. A. Mozarta so Slovenskou filharmóniou a Slovenským filharmonickým zborom. V Beethovenovom najpopulárnejšom klavírnom koncerte c mol sa predstavil Balász Szokolay brilantným sólovým partom a efektným prídavkom Liszta.
Od prvého až po záverečný koncert prúdili návštevníci do koncertných siení. Záujem potvrdil životaschopnosť KHJ a potrebu ľudí stretávať hudobnú múzu v jej slávnostnom rúchu na vysokej úrovni.
Autor: PhDr. Lýdia URBANČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
