"Keby som si všímala klebety,

tak už dávno visím na orechu..."

Dátum narodenia: 16. november 1950

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU v Bratislave

Rodinný stav: vydatá, manžel Slavomír, dve deti, jedno vnúča

Relax: zvieratá, varenie

Filmová a televízna tvorba:

2002 O Ječmínkovi

2001 Zlatý chlieb

1994 Dvaja muži pod posteľou

1992 Výstrel na Bonaparta

1988 Maria Stuarda

1987 Začiatok sezóny

1986 Rodina Tjaeldovcov

1985 O sláve a tráve

1984 Falošný princ

1983 Jožko Púčik a jeho kariéra

1982 Guľôčky

1980 Demokrati

1979 Eugen Onegin

1976 Koncert pre pozostalých

1976 Americká tragédia

Mohlo by sa zdať, že keď sa v jednej malej miestnosti stretnú štyri ženy, nič dobré z takej situácie ´nekuká´... Úplne iný prípad však nastáva, keď sa v divadlenej šatni stretnú Kamila Magálová, Zdena Studenková, Diana Mórová a Zuzana Kocúriková pred predstavením "Barmanky". Takto sa štvorica herečiek stretla i v Košiciach počas "Dní humoru" organizovaných združením Forsa. Pred jedným z jeho troch do posledného miesta vypredaných predstavení si K. Magálová ukradla i chvíľočku, aby sa s nami porozprávala.

Košické predstavenie Barmanok si K. Magálová na javisku užila. Spolu s ostatnými kolegyňami rozosmiali zaplnené hľadisko, ktoré bolo vďačné za takú vysokú koncentráciu skvelých herečiek na divadlených doskách. Každá z nich si pôvodný text hry prispôsobila a každá prostredníctvom neho prezradila i čosi zo svojho súkromia, o ktorom sa v prípade každej z dám na javisku tohto už dosť popísalo...

"Keby som si všímala klebety, ktoré o mne boli uverejnené, tak už dávno visím na prvom orechu a hompáľam kostičkami...," tvrdí K. Magálová s miernou dávkou humoru. "Mne sa našťastie podarilo obrniť sa. Dá sa to. Človek hlavne nesmie byť hrubý a prudký na novinárov a tí, ktorí ho dokážu pochopiť, s tými sa dá spolupracovať. Ostatní sú mi ľahostajní. Tí svoju robotu neberú vážne a vyrábajú klebety, uverejnia, čo sami chcú. A tí čitatelia, ktorí tomu uveria - to je ich problém. Ja si však myslím, že klebeta trvá iba - ako každé čudo - tri dni. V mojom veku sa už nad tým nevzrušujem."

Slovenskú verejnosť spolu so Zuzanou Studenkovou zabáva tým, ako si zo seba navzájom v rôznych reláciách uťahujú. V skutočnosti sú však priateľky, čo bolo vidieť i počas tých niekoľkých dní, čo strávili v Košiciach. V šatni ´klábosili´ ako správne ženy a Kamila chválila Zuzanine nákupy, ktosi sa pochválil svelým koláčom a už sa rozdávali recepty...

Nenechá sa rozčúliť

Verejnosť je pri K. Magálovej zvedavá nie len na jej prácu, ale stále viac a viac aj na jej súkromie. "Dnes som určite v úplne inej pozícii ako kedysi. V komunikácii som nezávislá. Keď za mnou príde novinár a opýta sa ma na niečo, čo by mal vedieť a nemá o tom ani potuchy, tak ukončím debatu. Nenechám sa však rozčúliť. To za žiadnych okolností! Som veľmi energický človek a adrenalín sa mi dvihne veľmi rýchlo. Ale spracujem tieto moje pocity skôr, ako začnem hovoriť - nikdy nevybuchnem. Dokážem sa sama odreagovať, hodím zlú skúsenosť za hlavu a idem ďalej. Nekričím, nebijem sa - ja pečiem. Najlepší koláč sa mi vždy podarí vtedy, keď som naštvaná." Synov najobľúbenenejší je vraj tvarohovo-ovocný, s malinami. Ten K. Magálová pečie často a z pekáča zmizne veľmi rýchlo... "Moja rodina je nešťastná, keď som dlho pokojná a potom si zo mňa uťahujú. Povedia mi - dávno si nepiekla, máme ťa nejak naštvať?"

Aj keď sa to na prvý pohľad vôbec nemusí zdať, K. Magálová trávi v kuchyni veľa času. "Nie som ten typ ženy, ktorý varí, lebo musí. Ja varím rada, je to pre mňa ten najlepší relax, únik od práce. Pri varení do seba nasávam energiu."

Tej potrebuje viac než dosť. Okrem toho, že vo svojej domovskej scéne - Slovenskom národnom divadle - patrí medzi najčastejšie obsadzované herečky, veľa času jej zaberá aj penzión neďaleko Bratislavy, ktorý vedie spolu s manželom. V blízkosti kaštieľa, v ktorom si penzión zriadili a z ktorého kedysi Pálffyovci usporadúvali poľovačky v okolitých lesoch, sa nachádza i jazdecký areál s krytou halou a štadiónom. "Je pravda, že v podnikaní nie som až tak doma, ako v herectve. Našťastie sa v tom však veľmi dobre vyzná môj manžel, ktorý mi pomáha. Keď už mám pocit, že je toho v súvislosti s penziónom na mňa priveľa, mám sa kam uchýliť - do divadla. Vtedy na predstavení - nech by bolo akokoľvek náročné - pookrejem."

V divadle je K. Magálová na očiach divákom. Na ulici či v obchode zvedavým okoloidúcim, ktorí ju hneď spoznávajú, sa nemá kam schovať. "Je pravda, že tým, že bývam v penzióne, nemám žiadne súkromie. Vždy som na očiach hosťom, chcú sa pristaviť, porozprávať. Ešte že mám vlastnú kuchyňu - len tam sa môžem naozaj skryť... Dosť ťažko znášam túto úplnú stratu súkromia, no - čo som chcela, to mám, všetko niečo stojí. V blízkej budúcnosti to však budem celé musieť nejak inak vyriešiť, aby som sa nejak ´zosúkromnila´. Človeku chýba, keď sa nemá kam skryť."

Stratí sa v lese

Ak má už K. Magálová záujmu o svoju osobu a spoločnosti vyše hlavy, zoberie svojich dvoch psov na prechádzku a stratí sa s nimi na celé hodiny v lese. "Vtedy idem na dlhú prechádzku a počúvam iba vtáčiky. Zvieratá mi dodávajú veľmi veľa energie a tak isto príroda. Ja v takú chvíľu spojím príjemné s užitočným. Pretože v prírode si odpočiniem, ale aj vyriešim mnoho problémov. Keď viem, že si niečo musím poriadne premyslieť, sadnem na koňa a idem si zajazdiť. Keď by som niečo mala vyriešiť a sedela pri tom niekde v hoteli v kancelárii, nič by mi nenapadlo a určite by ma vždy ktosi vyrušil. Ale z chrbta koňa sa na svet inak pozerá.. Vtedy sa môžem venovať iba svojim myšlienkam. Mnoho vecí som vyriešila práve počas jazdenia..."

Láskou k zvieratkám a najmä ku koníkom je K. Magálová známa. Je jednou z tých herečiek, ktoré sa často prezentujú v kampani združenia Za slobodu zvierat, bojujú proti ich týraniu... "Keď som však bola dieťa, nemohla som mať zvieratko a bolo mi to ľúto. Vychovávali ma totiž starí rodičia a tí mi nechceli dovoliť zvieratko. Od šiestich rokov som sa však stretávla s koňmi, lebo u nás chodil konský povoz ako pošta. Prvého psíka som mala až ako 15-ročná."

Dnes si to K. Magálová vynahrádza, má dvoch psíkov, v stajniach pri penzióne má niekoľko koníkov. "Tieto zvieratá vzbudzujú aj vo mne rešpekt. Sú veľké ale najmä pôsobia na človeka veľmi múdro a nikto si nedovolí správať sa k nim úlisne a škaredo, lebo mu to jednoducho nedovolia... A podľa mňa to človeku ani nedá - správať sa zle k takému krasnému zvieraťu. Kone v sebe spájajú silu a romantiku..."

Práve so zvieratami sa K. Magálová častejšie vie lepšie porozprávať ako s ľuďmi. "Im si môžem vyliať srdce, keď ma niečo trápi, im sa môžem pochváliť, keď sa mi niečo podarí. S nimi sa mi rozpráva oveľa lepšie. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že by som žila ďaleko od ľudí, v prírode obklopená iba zvieratami. Občas by síce za mnou mohol prísť aj nejaký človek, no potom by zas šiel preč a ja by som bola opäť spokojná..."

Aj keď K. Magálová sníva o takomto živote pustovníka, určite sa pre takýto spôsob existencie nerozhodne. "Neviem si totiž predstaviť, že by som bola bez divadla... Bez javiska, kolegov, dobrých hier a publika by som nevedela existovať. Divadlo ma baví a robím to rada. Človek je vtedy šťastný, ak rád vykonáva svoje povolanie, čo je našťastie aj môj prípad. V divadle som šťastná."

Kultúra je inde ako kedysi

Herci dnes majú v súčasnoti smolu. Už sa nenakrúcajú známe pondelkové inscenácie, nerobia sa filmy. Zarobiť si môžu v dabingu a keď sa nechcú uplne stratiť z očí divákom, ktorí nechodievajú do divadla, tak im neostáva nič iné, ako prijať ponuku účinkovať v nejakej zábavnej či inej televíznej relácii. K. Magálová sa niekoľkokrát objavila v už zaniknutej súťaži "Opposite sex" či v populárnej relácii "Inkognito". "Samozrejme, že radšej by som sa objavila inde, ako v Inkognite, ale je nemôžem ovplyvniť to, aby sa zase začalo u nás tvoriť. Ja nemám toľko peňazí, aby som začala natáčať film... Každý frfle, že na to nie sú peniaze. Ale ako je možné, že je dosť peňazí na reality show a podobné otrasné projekty?

Pri výbere relácii, v ktorých sa objaví, si K. Magálová poriadne vyberá. "Musím porozmýšať, kam prijmem pozvanie účinkovať a kam nie. Inkognito je milá relácia, to je v poriadku. Ale nedala by som sa nahovoriť na reality show a podobné nezmysly. Dnes je kultúra už celkom inde, kde bola kedysi a ja budem vždy bojovať za to, aby sa dostala aspoň trochu do normálnych koľají. Veď my sme zažili naozaj kvalitné predstavenia, inscenácie, filmy... Čo dostávajú teraz mladí ľudia? Je to smutné. Keď však divákom podsúvame nekvalitné programy, nečudujme sa, že s kultúrnosťou národa to vyzerá tak, ako to vyzerá... Veď - nech si hovorí kto chce, čo chce - cez obazovku vychovávame ľudí a my im ukazujeme reality show, násilnosti, telenovely... Čo potom chceme? Veď pri televízoroch dnes ľudia trávia tak veľa času..."

Herci v poslednej dobe využívajú každú príležitosť na to, aby sa posťažovali... "Ozývame sa, lebo to je to jediné, čo môžeme urobiť. A je nám to figu platné. Aj pri kauze ohľadom novostavby Slovenského národného divadla sa herci postavili za jej dokončenie a za to, aby budova ostala divadlu. Ak to dáme do súkromných rúk, tak môžeme rovno celú kultúru u nás pekne zabaliť a ísť s ňou do pekla. A ľudia nech sa bavia s Mojesejovcami, ktorí budú našimi najväčšími hviezdami... Mám z toho všetkého pocit márnosti," dodala herečka na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári