Najstaršie opevnenie nášho mesta časť tretia
Hradbami Arpádovskej éry viedli iba tri brány
V dnešnej tretej čast rozprávania o najstarších košických hradbách sa budeme pokračovať v ich technickom popise, ale venovať sa budeme aj prirovnaniu tohto stavebného diela k podobným na Slovensku, i v strednej Európe. Naše arpádovské hradby sa dajú zaujímavo slohovo priradiť a porovnať s opevneniami východoslovenských miest, i miest inde v zahraničí. Takto dokážu druhotne vypovedať o niektorých historických detailoch z čias, keď ich naši prapredkovia stavali, hlavne však o prapôvodnej podobe Košíc v prvých desaťročiach ich existencie.
HYPOTÉZA NA ODPIS
Typ hradby, ktorý sme minule podrobnejšie opísali, sa na Slovensku nachádza na iba jedinom mne známom mieste - malom úseku severozápadnej strany opevnenia Nitrianskeho hradu. Je však pomerne častý v Nemecku a tiež oblastiach kolonizovaných Nemcami. Dá sa napríklad študovať v sedmohradskom meste Sighisoara /slovensky Šegešvár, nemecky Schässburg, maďarsky Segesvár/, ale tiež v našej Levoči, ktorej hradby sú tiež veľmi podobne postavené. Oproti hradbám ostatných východoslovenských miest je arpádovská hradba Košíc relatívne archaická. Zároveň je možným dokladom toho, že sa stavala ešte v časoch, keď mali kolonisti v pamäti domáce stavebné typy, teda keď v Košiciach žila ich prvá generácia. Pre rok 1261 táto hypotéza vyhovuje, rozhodne ju nemožno aplikovať na obdobie po roku 1290!
Na Mariniho výkrese pôdorysu opevnenia z roku 1781 sa dala táto najstaršia mestská hradba identifikovať iba na južnom a východnom obvode mesta v celkovej dĺžke 1030 metrov. Zbytok vnútorných hradieb bol kreslený inak. Po istú dobu to viedlo k domienkám, že pôvodne boli obvod mesta i plocha obohnaná hradbami menšie - 24,4064 hektára. Korešpondovalo to zároveň s niektorými staršími historickými názormi na územný vývoj Košíc /Magiorotti, Menzl, snáď Kerekes/. Vykopávky však potvrdili existenciu uvedeného typu opevnenia na štyroch ďalších lokalitách západného obvodu stredovekého mesta - v priestore Hnilnej brány, v trase bývalej Cyrilometodejskej ulice /dnes Dominikánske námestie/, v suteréne domu na Hradbovej 10 a na križovaní Mäsiarskej ulice so Zbrojničnou.
Ďalším dôkazom bol jeden zo znovuobjavených Mariniho rezov opevnením. Mal číslo 45 a arpádovská hradba sa na ňom dala identifikovať v mieste kasární na Baštovej ulici 6. Naopak, hradba s opisovanými parametrami nebola nebola zistená na Alžbetinej a Hlavnej ulici v miestach, kde by musela prebiehať, ak by platila hypotéza o pôvodne menšom meste. Presnejšie povedané, na týchto miestach sa nenašla vôbec žiadna hradba, takže uvedenú hypotézu - ostatne už desiatky rokov neživú - je dnes možné definitívne pochovať.
PARAMETRE HRADBY
Nález arpádovskej hradby na Zbrojničnej ulici v júni 2001 však priniesol aj zatiaľ nie celkom uspokojivo vysvetlené prekvapenie. Na jednej strane to bol jasný dôkaz o pôvodne menšej /len o málo/ výmere prvotne opevnenej plochy mesta, na druhej strane tu odkrytá hradba mala odlišné parametre od úsekov pri Dolnej bráne. Bola hrubá 140 centimetrov, založená v hĺbke 290 centimetrov pod dnešným terénom a nemala výstupky na vnútornej strane, teda pravdepodobne ani arkádami nesenú ochodzu. Vybudovaná však bola z rovnakého typu porfyrického kremeňa, ako v ostatných lokalitách. Rozdiel v technických parametroch arpádovskej hradby na južnej a severnej strane mesta si možno vysvetiť buď existenciou dvoch časovo od seba oddelených stavebných fáz, alebo nutnosťou budovať hradbu v okolí Hornej brány inou technológiou z dôvodu, ktorý zatiaľ nepoznáme.
Pôvodná arpádovská hradba teda obkolesovala mesto v línii dodnes zachovaných a už minule vymenovaných uličiek /Zbrojničná, Baštová, Hradbová, Vrátna, Zvonárska, Hrnčiarska/ ktoré pod ňou tvorili nevýraznú komunikáciu už v 13. storočí. Podobná ulička musela existovať aj v pokračovaní Hrnčiarskej ulice, kde sú dnes záhrady, a na mieste, kde je dnes obchodný dom Tesco. Takto určený obvod mesta meral 2250 metrov a plocha, ktorú uzatvárala, mala výmeru 33,2188 hektára. Po odpočítaní úsekov, ktoré zabrali brány a veže, spotrebovali na jej výstavbu približne 26 600 kubických metrov lomového kameňa, čo je asi 70 000 ton stavebného materiálu, plus príslušný piesok a vápno na výrobu malty a omietky tejto líniovej stavby. Na jej základy sa vykopalo približne 5850 kubických metrov zeminy. Obvod mesta bez brán a veží bol dlhý iba 1968 metrov a na meter bežný hradby sa spotrebovalo 13,66 kubíka kameňa a vykopalo čosi vyše troch kubíkov zeminy.
Uvedené čísla sú zaujímave v nasledujúcom vzťahu: Keďže v danej dobe predpokladáme v Košiciach existenciu asi 480 domov, teda zjednodušene 480 rodín kolonistov, pripadlo na každú rodinu financovať vybudovanie asi štyroch bežných metrov hradby. Naviac samozrejme financovali aj výstavbu veží a brán, tie však prostredníctvom svojich cechov, ako si povieme ďalej.
Čo sa týka dobovo porovnateľných vojenských parametrov arpádovskej hradby, musíme konštatovať, že bola dosť slabá, plytko založená a hlavne ju nechránila vodná priekopa! Vykopávkam sa totiž nepodarilo existenciu priekopy doložiť a porovnanie kubatúr premiestnenej zeminy nasledujúcej stavebnej etapy naznačuje, že tu žiadne takéto zariadenie nebolo.
BRÁNY ARPÁDOVSKÉHO OPEVNENIA
Jedným z najdôležitejších prínosov archeologických a pamiatkárskych výskumov posledných rokov bolo objasnenie polohy, počtu a v jednom prípade aj detailnej podoby najstarších košických mestských brán. Naviac tieto výskumy dospeli k dosť prekvapivému záveru, protichodnému s doteraz vydávanými odbornými publikáciami zaoberajúcimi sa stavebným vývojom stredovekých Košíc. Toto mesto nemalo v časoch svojej najstaršej existencie päť /či dokonca šesť/, ale iba tri mestské brány. Dve boli na koncoch Hlavnej ulice - na južnom Dolná brána /Untere Thor/, na severnom Horná brána /Obere Thor/. Tretia brána stála na západnom konci Hnilnej ulice /Fawlgass, Faulgasse, Platea putrida/ a niesla meno podľa nej - Hnilná brána /Fawlthor, Faulthor/.
Komunikačne najdôležitejší význam mala nepochybne Dolná brána. Viedla k nej spleť ciest od juhu a juhovýchodu, teda od Budína a Sedmohradska, z Tokajskej oblasti a pochopiteľne aj od dolných predmestí, teda pravdepodobne aj zo samotnej predkolonizačnej Villy Cassa, obzvlášť od jej kráľovského domu, ktorý tu stál až do sklonku 14. storočia. Do Hornej brány ústili cesty od Prešova a severných hraníc Uhorska, neskôr, po vybudovaní takzvanej Starej spišskej cesty, komunikácie vedúce zo Spiša a Liptova. Aj na tejto strane boli predmestia komunikačne zaústené do Košíc Hornou bránou. Stačí spomenúť iba Čermeľskú ves a samo údolie Čermeľa, v ktorom malo mesto niekoľko mlynov. Tretia, Hnilná brána, zabezpečovala hlavne komunikačné väzby so strednými predmestiami pozostávajúcimi z celého radu menších samostatných osád, viedli do nej však aj cesty od Myslavy, Jasova, Moldavy a Smolníka.
Systémom troch mestských brán vytvoreným tak, že dve uzatvárajú konce Hlavnej ulice, teda ťažiskovej komunikácie v meste, a tretia uzatvára najdôležitejšiu priečnu komunikáciu, sa s Košicami zhoduje aj komunikačný a bránový systém Prešova, Sabinova a Podolinca. Všetko sú to mestá so šošovkovitým ústredným námestím /vlastne Hlavnou ulicou/, teda rovnakého urbanistického typu, ako Košice. Dokonca aj mesto Levoča, hoci má uličnú sieť iného typu, využíva systém troch brán. Je zaujímavé, že aj názvy brán v tomto systéme sú u miest so šošovkovitým námestím zhodné: Dolná, Horná a Malá brána.
Košice síce majú namiesto Malej Hnilnú bránu, ale v jej polohe sa traduje aj pomenovanie Malá brána. Urbanistická schéma Košíc sa však predsa len v čomsi líši od Prešova, Sabinova a Podolinca. Ich priečne brány vedú k vodným tokom /Torysa, Poprad/, ktoré mesto obtekajú a na ktorých bola sústredená výrobná činnosť vyžadujúca zdroj energie /mlyny, stupy, močidlá, bľajchy, garbiarne a podobne/. Košická Hnilná brána je prekvapivo na opačnej strane obvodu mesta, ako dominujúci vodný tok - rieka Hornád. To však možno vysvetliť tak, že pre vtedajšie Košice bola táto strana z akéhosi dôvodu atraktívnejšia, a nakoniec aj tu bol vodný tok Račí potok tečúci od Bankova a Kalvárie, priberajúci od západu drobné potôčiky stekajúce z Terasy.
Bez opevnenia by vtedajšie Košice zanikli
NEISTÉ ČASY KRÁĽOVIČA ŠTEFANA A KRÁĽA LADISLAVA
Prvé desaťročia existencie nášho mesta, konkrétne roky 1260 až 1290, neboli až také kľudné, ako by sa nám mohlo dnes, s mnohostoročným odstupom zdať. Je doslova na počudovanie, že tu v takých pomeroch mohlo vznikajúce mesto prežiť. Ani nie dvadsať rokov potom, čo tu kráľ Belo IV. usadil dolnosaských kolonistov, došlo k rozkolu medzi ním a jeho synom Štefanom, ktorý sa nakoniec po vojenskom váťazstve nad svojim otcom zmocnil v roku 1262 východnej časti Uhorska a pripadli mu aj Košice. Tie si na nového pána až podozrivo skoro privykli, ba z listiny z roku 1261 vieme, že mu poskytli aj akési služby /žeby vojenskú pomoc v boji proti otcovi?/.
Štefan však mierovú dohodu s otcom nedodržiaval, a tak došlo k novému ozbrojenému stretnutiu v roku 1264. Počas neho vojská kráľa Bela vtiahli aj na východ dnešného Slovenska, až po Zemplínsku a Berežskú župu. Nepochybne museli zaujať aj Košice. Lenže situácia sa zakrátko obrátila v prospech kráľoviča Štefana, ktorý kráľa Bela vytlačil zo svojich územi s pomocou pohanských kumánskych oddielov čím sa opätovne zmocnil aj Košíc.
Neskôr, od roku 1272, za kráľa Ladislava IV. Kumánskeho sa krajinou potulovali hordy kočovných Kumánov, ktorí rozhodne nezvyšovali "bezpečnostnú situáciu" v regióne. Kráľ Ladislav to dokonca so svojou politikou dopracoval až k absurdnej situácii, keď povolal do krajiny tatárskeho chána Nogaja s jeho hordami, aby mu pomohli skrotiť odbojnú domácu šľachtu. Tatári naozaj v roku 1285 vtrhli do horného Uhorska a poriadne ho poplienili, kým ich šľachtická hotovosť nevytlačila z krajiny. Uhorské vojská, ktoré Tatárov porazili, viedol náš známy oligarcha Omodej Abovec.
V roku 1287 sa situácia s tatárskym vpádom zopakovala. Opäť poplienili široký okolitý kraj, kým ich pri Podolinci šľachtické vojská neporazili. Nevieme konkrétne, nakoľko sa oba spomenuté vpády Tatárov dotkli Košíc, ale je jasné, že tu muselo byť poriadne rušno. Je úplne jasné, že v takejto atmosfére patrilo opevnenie mesta k jednej z najdôležitejších starostí vtedajších košických mešťanov, či už to niekto povolil, alebo nie.
Po druhom vpáde Tatárov sa prudko zhoršil vzťah medzi kráľom a väčšinou šľachty. Tá sa už od čias kráľoviča Štefana začala zmocňovať kráľovských majetkov a za Ladislavovho panovania sa už správala čiastočne nezávisle na panovníkovi. Vytvárala vlastné šľachtické domíniá a viedla nezávislupolitiku, dokonca sa pripravovala Ladislava Kumánskeho zosadiť a tak ešte za jeho života pozvala do Uhorska z Benátok možného nového kráľa, arpádovca Ondreja. Ladislav sa nepochybne potreboval oprieť o nejakého spojenca a tým mohli byť napríklad mestá, teda aj Košice. Prirodzene to mohlo viesť k vydaniu privilégia na opevnenie /ktoré už asi stálo hotové/, o ktorom si doktor Halaga myslí, že sa tak stalo na Spišskom hrade v marci 1290. Keď potom v júli toho istého roka nastúpil na trón nový kráľ Ondrej, viedli ho v mesiaci auguste tie isté dôvody k vydaniu nového privilégia s tým istým obsahom, čím vlastne potvrdil akt svojho predchodcu.
Najstaršie hradby na svete
HISTORICKÁ PERLIČKA
Predpokladám, že čitatelia tejto rubriky poznajú biblickú historku o tom, ako židovský vodca Jozue dobyl mesto Jericho, použijúc k tomu kuriózny spôsob. Vraj nechal silno trúbiť trúbami, až sa múry Jericha zrútili. Historka je to síce zaujímavá, ale nehodno jej príliš veriť. Zato palestínske mesto Jericho /po arabsky sa dnes volá Es Sultan/ je unikátom. Je to doteraz najstaršie známe archeologicky vykopané mesto na svete, ktoré stálo už v roku 7000 pred Kristom. Toto mesto bolo naviac obohnané kamennou hradbou, v ktorej čnela dokonca aj jedna veža. Časom túto hradbu dokonca zdvojili. Súčasník si len ťažko vie predstaviť, ako dávno toto opevnenie postavili, že sa tak stalo v neolite, teda mladšej dobe kamennej. Stačí, že na porovnanie uvedieme, že v tom čase ľudia ešte nepoznali výrobu keramiky ale hradby už vedeli postaviť!
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce: Detaily brán a veží
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
