mohli by prísť aj o "gate"
Minulý týždeň sme priniesli prvú časť zážitkov a dojmov Košičanky Zuzany Hrehovej, ktorej sa splnil sen a dva nezabudnuteľné mesiace prežila v Kanade. Dostala sa tam s dcérou Michaelou na pozvanie sestry Miriam, ktorá je vydatá za Kanaďana a býva vo Vancouvri v provincii Britská Columbia.
Vancouver je mesto, v ktorom žijú 3 milióny obyvateľov, z toho len v samotnom centre asi 500 tisíc. Z nich mnohí pracujú v kanceláriach, preto chodia muži v oblekoch a ženy, ktoré majú celkom dobré postavy, v kostýmoch. Čím ďalej od centra, tým začínajú byť krivky žien oblejšie. Je to pochopiteľné, väčšina z nich nepracuje, len sa starajú o domácnosť, manžela a deti.
Keď polovička odíde do zamestnania a deti do školy, ženy chodia hlavne nakupovať, aby doma nič nechýbalo. Zájsť do obchodného domu, to je minimálne niekoľkohodinová zábava, takže čas im rýchlo ujde a treba ísť po deti. Potom sa s nimi vyberú do parku alebo znovu do obchoďáku, kde sú pre drobcov rôzne atrakcie. Pohodlnejší život im pravda, prilepí nejaké to kilko. Kto má však chuť, možností športovať je dosť.
"A sú veľmi lacné," tvrdí Z. Hrehová. "Najdrahším je zrejme golf, ten môžu hrať na vyhradených plochách len registrovaní kluboví hráči. K obľúbeným patrí rybárčenie. Viac ako samotný lov lososov je to príležitosť na priateľské stretnutie. Otcovi, keď bol na takomto love, sa podarilo vidieť veľryby, ktoré ich sprevádzali."
Národným športom v Kanade je určite hokej. Tam zrejme platí, že každý chlapec v momente, keď začne chodiť, dostane hokejku a môže trénovať. Zimných štadiónov je vo Vancouvri niekoľko. Na jeden sa vybrali na nočné korčuľovanie. Bol to niekoľkoposchodový štadión s mnohými ľadovými plochami. Dosť je v Kanade v obľube i basketbal a ďalšie kolektívne športy, napríklad ženský futbal. Baby-hráčky sú ako profesionálky platené. "Najviac sme obdivovali dostupné možnosti športovania. Človek zaplatí 4 doláre a celý deň môže využívať plaváreň. V tejto pre nich smiešnej cene je bazén, výhrevka, sauna, fittnes. Jednoducho, úžasné. U nás aj rekreačný šport stojí peniaze. Tam sú na viacerých miestach tenisové kurty postavené priamo pri obytných domoch a sú zdarma," neskrývala Z. Hrehová ľútosť nad tým, prečo u nás nie sú takéto finančne prijateľné možnosti športovania a pohybu.
Býva sa buď v rodinných domoch, kde je úplne normálne, ak má rodina na dvore i bazén, alebo v obytných, ktoré pripomínajú vzhľadom minimálne penzióny. "Sestrin švagor býval istý čas v byte, ktorý bol poschodový, a mal i zimnú záhradu. To, že takmer každý byt je iný, je vo Vancouvri bežné. Určite tam nemajú napríklad pre Košice typickú blokovú uniformitu," porovnávala Z. Hrehová.
Nízka rozvodovosť
"K zaujímavostiam Kanady patrí veľmi nízka rozvodovosť. Prečo? Dôvod je z veľkej časti i finančný. Zákony sú tak postavené, že dieťa a žena nemôžu ostať po prípadnom rozvode bez prostriedkov, chlapi si preto poriadne rozmyslia, či manželku vymenia za novú partnerku." Pri slovách o zruinovaní či krachu Z. Hrehová spomenula i to, že v kanadských firmách dobre fungujú odbory. Zamestnávatelia sa ich boja, pretože sú schopné tak spojiť ľudí, že vedenie nemá šancu presadiť svoje. Pokiaľ by sa spor priveľmi vyostril, mohlo by to skončiť zle. "Robiť sa však v krajine musí. To si uvedomujú zamestnávatelia, aj zamestnanci. Počas práce majú nárok na dve prestávky. Tie sú dokonca povinné. Vtedy sa vypnú vo fabrike mašiny a ľudia oddychujú. Môžu si ísť zafajčiť, vypiť kávu alebo ´hodiť´ šlofíka. Je jedno, prečo sa rozhodnú, len musia mať pauzu. Prísne sa tiež dodržiava pitný režim."
Pri spomienke na vodu sa z fabriky preniesla Z. Hrehová v rozprávaní do hotela, ktorý je vo výletnom stredisku Harrison hotspring. V čase od 10. do 15.00 sa tam dá najesť do prasknutia. Človek, či už je to hotelový hosť, náhodný okoloidúci alebo turista, zaplatí minimálny poplatok a päť hodín môže jesť, na čo mu tečú slinky. "Rôzne jedlá sú vyložené a každý mal možnosť si nabrať, koľko chcel. Najprv sme si s dcérou Michaelou naložili jedlo len decentne, na malé tanieriky. Keď sme videli, že ostatní si nakladajú vrchovato, tiež sme sa osmelili a pridali si. Vôbec to ale nie je tak, ako si návštevník myslí. Oči by možno aj jedli, ale každé brucho má svoju kapacitu a pri niektorom súste určite povie - dosť. Vtedy ste skončili, pretože jesť môžete, len kým ste v reštaurácii. Akonáhle ju opustíte, vrátiť sa nemôžete," pokračovala Z. Hrehová v zaujímavostiach. Patrí k nim aj správanie tamojších ľudí.
Hoci sa potili, do plaviek nešli
Kanaďania sú svojím spôsobom puritáni. Ukázalo sa to v zábavnom vodnom parku, kde bolo veľa rodín s deťmi i bez nich. Slnko pripekalo, priam sa žiadalo dať sa do plaviek. Nikto sa však nevyzliekal, všetci sa potili v šatách. Nie ako u nás, pri Hornáde a jazerách, ale pomaly už i na kúpaliskách, kde nájdete baby úplne hore bez. Tam čosi také neprichádza do úvahy. "Všetkým potiacich sme nakoniec s dcérou ´zachránili´, keď sme sa my dve vyzliekli do plaviek. Sestra nám totiž vysvetlila, že tam jeden na druhého čaká, kto sa prvý odváži dať si šaty dolu. Po nás sa zbavili oblečenia už i ďalšie dámy v našej blízkosti. Pre Kanaďanov sú svojím spôsobom nahotou i plavky. I v saune, kam sa chodia uvoľniť a zrelaxovať, majú ich na sebe."
Z. Hrehová sa dobre zabávala na sestrinom manželovi. Keď bol na Slovensku a uvidel tu kopu dievčat s odhaleným pupkom či v minisukniach a potom i na kúpalisku v plavkách, telefonoval domov bratovi Michaelovi, aby okamžite prišiel do Košíc: ´Poď, uvidíš a odpadneš, po uliciach chodia nahé baby...´
Podľa pani Zuzky v tomto sú Kanaďania zvláštni. Na druhej strane večer, hoci aj o deviatej, nájdete veľa detí s rodičmi na americkom futbalovom zápase, nočnom korčuľovaní alebo na nákupe v obchodných centrách. "Pripisovali sme to čiastočne tomu, že boli prázdniny, takže deti sa mohli dospať. Aj tak bol zvláštny pohľad na dieťa oblečené len v pyžame, jasnom dôkaze, že rodičia ho zobrali na nákup doslova z postieľky a vybehli s ním ešte von."
Rodina ako taká je v Kanade pojmom. Ľudia veľa pracujú, aby sa mali dobre, aby mali istý životný štandard. Dosť sa žije i na hypotéky. Vďaka tomu, že je tam dostatok pracovných príležitostí, pôžičky na dom, byt, auto, jachtu sa dajú celkom dobre splácať. Aj študenti si môžu vybrať pôžičku na štúdium.
Počas pobytu Michaela, aby sa zdokonalila v angličtine, navštevovala školu nesúcu meno Ymca International College. Spolužiakmi jej boli študenti rôznych národností, pochádzajúci najmä z Ázie a Južnej Ameriky, čiže tmavšej pleti. Z Európy bola ona jediná. Typická blondínka s modrými očami. Študenti boli zadelení do skupín podľa výsledkov vstupných testov. Dopoludnia trávili priamo v škole, popoludní sa chodilo na výlety po Vancouvri a okolí. "Aj takto, priamym kontaktom, sme mohli spoznávať nové veci a hlavne ich konkrétne anglicky pomenovať, čo bol skutočne výborný doplnok výuky. Naši učitelia boli milí a ústretoví, snažili sa nás hravou formou čo najviac naučiť," doplnila mamino rozprávanie Michaela.
Pedagógovia však študentov i vystríhali. Hlavne ich upozornili, po ktorých nebezpečných miestach sa nemajú pohybovať. Najčastejšie spomínali Pigeon park (holubí park) - centrum narkomanov. "Na konci štúdia sme absolvovali záverečný test a podľa toho, na akej úrovni sme skončili, dostali sme diplom," pokračovala Michaela. S niektorými spolužiakmi je doteraz v e-mailovom i telefonickom kontakte. Najmä s Martou z Mexico City a Juanom Manuelom z Buenos Aires, za ktorými by sa raz rada vybrala. Občas sa o jej študijné výsledky, keďže na Slovensku študuje práve angličtinu, zaujímajú aj pedagógovia. "Všetci sme tam boli ako jedna rodina. Nečudo, že keď sme sa lúčili, občas i nejaká tá slzička vyskočila," dodala Michaela.
Najväčšou univerzitou vo Vancouvri je British Columbia, ktorá predstavuje akési univerzitné mestečko. "Je tam veľa fakúlt a navštevuje ich do 40 tisíc študentov. K zaujímavostiam určite patrí to, že univerzita má vlastnú políciu a nemocnicu. A ubytovanie? Mali sme možnosť ho vidieť na vlastné oči. V lone prekrásne upravenej prírody rodinné domčeky, a v nich študenti bývajú. Žiadne chladné internátne budovy. Veruže, chcela by som mať taký domček," povzdychla si s neskrývanou ľútosťou Z. Hrehová bývajúca v klasickom košickom panelákovom dome.
"K určitým raritám Vancouvra možno priradiť mačky. Sú iné ako naše, slovenské. Podstatne väčšie, takmer ako malé tigríčatá. Pri jednom dome som tiež videla, že namiesto psa mali vo dvore srnku. Riadne ju tam chovali a hrala sa s deťmi." Zaujímavé, aspoň pre Z. Hrehovú, boli tiež parné hodiny. U nás niečo také nevidela.
Nezabudnuteľný bol tiež vysvietený Vancouver, návšteva vodného sveta, kde boli delfíny, tulene, veľryby, žraloky i ľadové medvede. Vyblázniť sa mohli v obrovskom lunaparku a nekaždodenné pocity prežívali v kine, kde dostali trojrozmerné okuliare a vďaka nim sa preniesli priamo do deja, v ktorom, ak sa rútila obrovská lavína, ľudia si inštinktívne chytali hlavu, pretože sa im zdalo, že už-už na nich dopadne. Mierne šoky prežívala aj vtedy, keď sa viezla výťahom jazdiacim z vonkajšej strany budovy na vyhliadkovú vežu. Je na najvyššom mrakodrape Vancouvru. "Verte či nie, ale po celý čas jazdy hore som mala zatvorené oči, lebo stúpať tak vysoko bolo predsa len nepríjemné. Zato zvrchu na mesto som sa už pozerala a bola to úžasná panoráma."
Niektoré novšie mrakodrapy stoja vo Vancouvri na pilieroch. Pred desiatkami rokov prišli totiž prílivové vlny a narobili veľké škody. Domy na pilieroch by mali vodnej sile odolať, iba sa zakývať, no nič by nemalo spadnúť. Piliere sú zapustené hlboko do zeme.
"Vancouver má len asi 100 rokov. Je to teda mladé, ale veľmi pekné a dynamicky sa rozvíjajúce mesto. Aj preto ho často navštevujú rôzne televízne štáby. Sestra ma upozornila, že pri troche šťastia môžeme stretnúť na ulici T. Cruisa či B. Willisa. Ich sme síce nezazreli, ale zbadali sme, a aj sme sa odfotografovali, s Christopherom Judgem, ktorý hrá napríklad vo Hviezdnej bráne," doplnila Z. Hrehová svoje rozprávanie o ďalšiu príhodu.
A sme na konci rozprávania i putovania po Kanade. Zuzana Hrehová s dcérou Michaelou dúfajú, že sa do tejto prekrásnej zelenej krajiny ešte niekedy pozrú. Je ešte veľa miest, ktoré nenavštívili.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Chlapi sa neradi rozvádzajú
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
