Tóth mal pocit, že hlava je stále deravá, Farkašovský sa naučil fajčiť

V týchto dňoch to maturanti nemajú ľahké. Ich mozgové závity pracujú na plné obrátky. Aj keď tohtoročné záverečné skúšky na stredných školách sprevádza viac škandálov ako by bolo zdravé, študentom neostáva nič iné, ako presvedčiť maturitné komisie o svojich znalostiach. My sme boli zvedaví, ako si na skúšky dospelosti spomínajú známi Košičania.

Herec, zabávač, spevák, muzikant a moderátor Gejza Tóth si na maturity už ani poriadne nespomína. "Celkom určite som mal pripravené nejaké ťaháky, už si však poriadne nepamätám, aký som mal systém na to, aby som prešiel učiteľom cez rozum," spomína si G. Tóth s úsmevom, maturoval na ´Šmeralke´. Vraj patril medzi žiakov, na ktorých sa s blížiacimi sa maturami doliehal stále väčší a väčší stres. "Boli to riadne nervy... Učil som sa na plné obrátky, ale stále som mal pocit, že tá moja hlava je deravá a stále prázdna. Taký pocit mávam mimochodom často aj teraz, keď sa učím scenáre. Stále sa mi zdá, že si nedokážem nič zapamätať. Našťastie sa mi ale vždy podarí predstavením preplávať, rovnako som asi preplával aj maturami." G. Tóth sa vraj bál všetkých maturitných predmetov, najviac mu však hrôzu naháňala matematika. "V každom predmete som mal niekoľko otázok, pri ktorých som vedel, že ak si ich potiahnem, pohorím... Ale to je tak zrejme u každého študenta." Na maturite boli vraj najlepšie oslavy po ich ukončení. "Oslavy boli bujaré. Pamätám si, že sme so spolužiakmi a spolužiačkami šli do prírody. Jedlo sa a pilo," dodal G. Tóth.

kid

Prezident hádzanárskeho klubu 1. MHK Košice Boris Farkašovský má na maturitu veľmi živé spomienky, aj keď odvtedy pretieklo Hornádom vody neúrekom. Skúšky dospelosti skladal v roku 1966 na chýrnej ´Šrobárke´. "Vtedy to ešte nebolo gymnázium, ale SVŠ. Maturoval som z matiky, slovenčiny, ruštiny, tie predmety boli povinné, a z fyziky, keďže som išiel na elektrotechnickú fakultu. Obavy som mal iba z ruštiny, lebo na konci roka mi tam visela jedna trojka, inak som bol vyznamenaný. Tak som aj zmaturoval, všetko na jednotku a z ruštiny na trojku," čo vraj bolo výsledkom svedomitej (až týždennej) prípravy. "Tri roky som sa neučil nič, ale tých sedem dní som makal naozaj poctivo, prisahám. Vtedy som sa naučil aj fajčiť. Mama mi zaobstarávala cigarety, aby otec o tom nevedel. Boli to ´Bystrice´, bez filtra, denne padla aj päťdesiatka. Deň pred maturitou bol veľmi ťažký, v deň maturít ste ani nevedeli čo sa s vami deje a deň po ste sa smiali, že pokojne môžete ísť ešte raz." A oslavy stáli naozaj za to: "Dokonca nás zatkla polícia. O tretej ráno sme sa vracali zo Slávie a po Hlavnej, vtedy Leninovej, sme tancovali, vtedy veľmi moderný, letkis. Zrazu nás obkľúčili policajti a odviedli na políciu, celú triedu. Každý zaplatil pokutu dvadsať korún..." s úsmevom si spomína na časy spred štyridsiatich rokov B. Farkašovský.

mat

Basketbalový tréner a svetobežník Marián Matyáš si aj po vyše troch desaťročiach svoju maturitu dobre pamätá. "Absolvoval som ju v roku 1970 na SPŠ strojníckej. Vtedy sídlila na Komenského ulici. Stroje ma zaujímali, a ešte viac ma to chytilo práve na strednej. Aj vďaka výborným profesorom." Ako prežil posledné dni pred skúškami? "Nebol som vynikajúci žiak, patril som do kategórie dvojkár, trojkár. Snažil som sa dobehnúť to, čo som počas školského roka nestihol. Učil som sa ozaj poctivo." Vraví sa, že maturita je v živote mladého človeka prvým významným míľnikom. Vníma to aj M. Matyáš takto? "Rozhodne áno. Boli to veľké nervy, mal som obavy, či to zvládnem. Či mi sadnú otázky. A zároveň som veril, že ak budem v odpovedi tápať, profesori mi trošku pomôžu. Navedú ma k téme, ktorú som si vytiahol..." A ako jeho maturita nakoniec dopadla? "Zo slovenčiny a ruštiny som mal dvojky, z častí strojov a druhého technického predmetu jednotky. Takže to vyšlo s vyznamenaním. Aj po tých 35 - tich rokoch si spomínam na výborných učiteľov na škole. Zvlášť mi utkveli v pamäti ing. Fritzky a žiaľ, už nebohý ing. Hajda, ktorí učili práve odborné predmety. Dali mi pevné základy, neskôr som vyštudoval VŠT. No basketbal bol aj zostal mojou životnou vášňou."

bet

Riaditeľ Archívu mesta Košice JUDr. Jozef Kirst si na maturity dobre pamätá. Chodil na stavebnú priemyslovku a keďže ako trieda boli celkom dobrá partia, učili sa kolektívne, na slniečku na Červenom brehu. "Bolo to príjemné. Krásne počasie a plodná vzájomná diskusia o viacerých otázkach. Čo viac si mladý človek mohol priať? Niekedy sme diskutovali aj o niektorých maturitných veciach, čo mi však už trochu vadilo."

J. Kirst skladal skúšky dospelosti zo slovenčiny, ruštiny, organizácie a odborného predmetu, teda stavebníctva. Všetko by vydržal, len tie básničky z ruštiny mu nesedeli. Minimálne tri sa ich musel naučiť naspamäť...

"Našťastie som v triede nepatril medzi hlupákov, a tak som pred zeleným stolom siahol do "rezerv", čiže som využil štvorročné vedomosti, čo mi vynieslo zmaturovanie s vyznamenaním. Na pomoc profesorov som sa nemohol veľmi spoľahnúť, pretože v maturitných komisiách sme mali aj cudzích pedagógov, z iných škôl."

Trieda J. Kirsta však využila inú "fintu." "Keďže maturitné skúšky boli verejné, snažili sa vzájomne si vytvárať taký náležitý šum, aby sa ku každému skúšanému dostali všetky k odpovedi potrebné informácie. S odstupom čase dávam za pravdu tým, čo hovoria, že maturity boli formalitou. Boli," súhlasí J. Kirst.

lia

Autor: Chlapi sa neradi rozvádzajú

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári