Keď ide o skutočný vzťah, je v prvom rade o láske

Žijú medzi nami takmer v ilegalite, no vieme, že existujú. Podľa odborníkov sú ich štyri percentá z celkovej populácie. Homosexuáli. Aj v Košiciach ich stretnete zriedka, a skôr v zastrčených podnikoch, než na Hlavnej. Nie je gay ako gay. Veľa z nich žije normálnym, slušným životom, iní sa neraz v partii chovajú arogantne a vulgárne.

Peter a Rastislav sa priatelia piaty rok. Nebývajú spolu, ale stretávajú sa denne. Obaja na otázku, či si plánujú budúcnosť s tým druhým, odpovedia "áno". No keď ich postrčíme, aby sa o svojej pracovnej kariére i vzťahu s tým druhým rozhovorili podrobnejšie, zháčia sa. Zrazu pozerajú na seba, výraz ich tvárí prezrádza bezradnosť.

"Je to vo hviezdach," povie lakonicky Peter, ktorý pracuje v umeleckej brandži. Nevedie si zle, hoci s prácou na východe vo fachu, ktorý vyštudoval, je to poslabšie. "Vždy som túžil venovať sa tancu. Podarilo sa mi to, živím sa ním už päť rokov. Momentálne sa mi darí dobre, aj plat mi stačí na to, aby som si mohol dopriať to, čo potrebujem a chcem."

Sedíme v stroho zariadenom dvojizbovom byte. Patrí Petrovi, ktorý si naň "nežgrlošil" za zhruba 7 rokov. Tanec na Slovensku nie je práve najvýnosnejší kšeft. Konkurencia veľmi tvrdá, príležitostí skromne. Ale zatiaľ sa z neho Petrovi darí vyžiť. "Veľmi dobré je to, že v umeleckom prostredí sú ľudia ku gayom tolerantnejší. Môžem byť prirodzený, nemusím sa neustále obávať čo kolegovia povedia, ako zareagujú. Samozrejme, o mojej orientácii vedia."

Rasťo je obchodným zástupcom a jeho chlebík je dosť tvrdý. Striedka sa ušla tým, ktorí vo firme začínali. "Bojím sa nezamestnanosti, sociálnej neistoty. Už som bol dlhší čas bez zamestnanania. Nikdy viac. Keby som mal voľačo lepšie, dal by som okamžite výpoveď. No ak si predstavím, že by som mal žiť zo sociálnej podpory, priam ma to desí..." Rasťo žije v podnájme, ktorý získal po známosti. Za garsónku platí 4000 mesačne vrátane nákladov. Finančne mu to vychádza natesno, musí žiť skromne. Partner mu sem tam venuje pár stovák.

"Kolegovia v práci nevedia, aká je moja sexuálna orientácia," vraví Rasťo. "Ja sa neprejavujem nejako okato, som na prvý pohľad normálny chlap. Ale pondelkové ranné porady sú pre mňa naozajstným hororom. Sú aj také dni, keď doslova rátam minúty do konca pracovnej doby." U predajcu sa predpokladá, že zákazníka rýchlo spracuje a ten si ponúkaný produkt kúpi. Rasťo to takto priamo nevie. Je skôr plachý, ostýchavý, nie je taký efektívny ako väčšina kolegov. Predáva pomerne málo tovaru, počúva často posmešky ostatných. "Celý deň lietam, niekedy sa pritrafí deň, keď zarobím len dve stovky. A som o pol piatej unavený ako pes. Ešteže mám každý deň stretnutie s Peťom. On ma vypočuje, poradí mi, vždy ma podrží. Je moja bútľavá vŕba."

Rasťovi rodičia "to" nevedia

Bežní ľudia vnímajú zväčša homosexuálny vzťah dvoch chlapov ako čosi vulgárne a neprirodzené. "Tu v meste sú ľudia tolerantnejší, vzdelanejší. Aj keď registrujú homosexuálnu komunitu, chovajú sa k nej neutrálne. A my sa snažíme nikoho neobťažovať, nevzbudzovať veľmi pozornosť." pochvaľuje si Peter Košice. Rasťo ho doplní. "Pochádzam z dediny asi 30 kilometrov od Košíc, kde žijú aj moji rodičia. Vôbec netušia, že ich syn je homosexuál. Tam každý každého pozná, ako sa hovorí, ľudia si vidia aj do hrncov. Keď som získal prácu v Košiciach, odišiel som z domu. Mám tu iba podnájom, no na druhej strane kľud a súkromie. Na dedine by som už nevedel žiť."

Až v ďašom priebehu rozhovoru pochopíme, prečo. "Raz som bol na víkend u rodičov. Otec mi pripadal nejaký smutný. Vypytoval som sa ho, či sa niečo stalo. Po dvoch hodinách vyšiel s farbou von. Vraj počul, že som prišiel o robotu, lebo pijem. Nebola to pravda, nemal som potuchy, odkiaľ taký nezmysel nabral. Po hodnej chvíli som z neho vypáčil, že ma videli s dajakým chlapom držať sa okolo pliec. Vraj to bolo naobed a už sme boli totálne opití."

Rasťo ostal zaskočený. Nevedel si to vysvetliť. Sused ho videl s Petrom, ako sa držia okolo pliec. Otec s mamou uverili, že syn ozaj vyletel z práce. Sú jednoduchí ľudia, naleteli na hlúpu historku. A Rasťo doteraz rodičom nepovedal, že skutočnosť je celkom iná.

"Ak bola pre nich šokom táto príhoda, ako by prijali fakt, že ich syn je gay? Pravdu im povedať nemôžem. Domov chodím iba vtedy, keď inú možnosť nemám. Aby som nemusel absolvovať tie dôverné rodinné rozhovory častejšie. Príbuzní zakaždým sondujú, či mám nejaké dievča. ´Rasťo je veľmi náročný, keď s nikým nechodí´, vravievajú."

Keď oslavujú, nerobia hluk

Petrovi rodičia sú mestskí ľudia, obaja skončili vysokú školu. Pre syna nebolo jednoduché vyjaviť pravdu, no napokon sa k tomu odhodlal. "Trvalo dosť dlho, kým to rodičia strávili. Ale teraz je náš vzťah perfektný. Som šťastný, že to pochopili. Mám peknú prácu i harmonický vzťah, naozaj mi nič nechýba."

Peter sa aj mimo roboty stretáva s ľuďmi, ktorých živí umenie. "Z času na čas sa zídeme u mňa a pokecáme si. O práci i súkromí. Vždy sa chováme slušne, ak si aj trochu vypijeme, nerobíme hluk." Peter do komunity nájomníkov zapadol ako ktokoľvek iný. Lenže mnohí homosexuáli sa chovajú ináč. "Moji kamaráti sú slušní ľudia. Nájdu sa medzi nimi aj gayovia, lenže nik nie je arogantný. Poznám v Košiciach viacero partií ako je tá naša. Nie vždy to platí u nich. Pred zhruba šiestimi rokmi som zažil jednu oslavu v nemenovanom podniku. A skončilo sa to príchodom polície. Viac tých ľudí nechcem vidieť, vôbec sa už s nimi nestýkam."

Niektorí Košičania si Petra po žúre spájali s partiou, s ktorou ho videli. Načas prestal chodiť za zábavou von. Keď získal vlastný byt, do mesta ho už nič neťahalo. "Keď sme u mňa, či doma u niekoho iného, je to pohoda. Každý vie, že Rasťo je môj partner, nikomu netreba nič vysvetľovať. Nehrozia žiadne konflikty, každý sa chová slušne. Pár kamošov u mňa aj prespalo, no sú to ľudia, ktorým dôverujem. Cudzieho by som si do bytu nepustil."

Jedného partnera už opustil

Gayovia sa často rozhodnú žiť zastrčení, v akejsi ilegalite. Sú to aj u nás dosť neprístupné, uzavreté komunity. Rovnaké je to aj vo vyspelých štátoch. Ak sa už dvaja muži rozhodnú pre spoločný život, funguje ich domácnosť zväčša ako domácnosť muža a ženy.

"Predtým, ako som spoznal Petra, som mal jeden vážny vzťah," spomína Rasťo. "Toho chalana som mal rád, no po čase láska vyprchala. Využíval ma. Bývali sme u neho, no takmer všetko som robil ja. Mne nerobí ťažkosti upratať, navariť, nakúpiť. Len som si po roku uvedomil, že všetko je na mne. Dosť často sa medzi nami iskrilo. A jedného dňa som si tajne vzal veci a ušiel som, hoci to nebolo ľahké rozhodnutie..."

Sexuológovia vravia, že aj v dlhodobom homosexuálnom vzťahu to funguje rovnako ako v súžití muža a ženy. Zväčša sa submisívnejší muž stará o domácnosť, ale nemusí to byť pravidlo. Vo vzťahovej rovine je to spravidla takto. Aj v samotnom sexe sa úlohy zväčša striedajú. "Poznáme sa dlho, viem vycítiť, kedy Rasťo potrebuje pohladiť, a kedy je naladený na milovanie," konštatuje Peter. "Myslím si, že je to láska. Rozumieme si duševne, aj fyzicky jeden druhého priťahujeme."

Správajú sa ako typickí zaľúbenci. Aj počas nášho rozhovoru sa občas mimovoľne chytia za ruky. Je to veľmi zvláštne. Aj dlhodobé partnerstvá gayov musia odolávať času i všelijakým skúškam, tak ako klasický vzťah medzi mužom a ženou. Títo dvaja sú odhodlaní prekonať spolu všetky úskalia, ktoré s tým súvisia. A nie je ich málo.

Ženám už neverí

Tridsaťročný Denis je z úplne iného cesta. Je bisexuál a dopraje si radostí života toľko, koľko sa dá. "Ženy ma prestali baviť už pred piatimi rokmi," tvrdí. "Mal som ich veľa, aj ma stáli kopec prachov. K ničomu to neviedlo, vždy som sa sklamal. Na lásku a podobné voloviny neverím. Teraz sa v duchu bavím, keď počúvam tie ich ´tlachy´. Každá by chcela so mnou deti, alebo na mne zarobiť. Ja mám baby dávno prečítané. Už ma nevzrušujú."

Denis finančnou núdzou netrpí, má každý rok nové auto a cestuje. Ako hovorí - vie sa o seba postarať. "Podnikám!" odvrkne na otázku kde pracuje. Tým sa náš rozhovor skončí.

Ak majú krízu, hľadajú radu

Aj dvaja muži môžu byť spolu šťastní. To je isté. Cirkevné dogmy, predsudky, fámy sú zubadlom, ktoré nám bráni takéto vzťahy chápať komplexne, v širších súvislostiach. "Normálni" s obľubou tvrdia: ´Takýto vzťah je proti prírode, ktorej základným zákonom je plodenie potomkov, čiže zachovanie rodu.´ A odmietajú akúkoľvek diskusiu na túto tému. Sú to trebárs niektorí ortodoxní katolíci, ale aj mnohí obyčajní ľudia, ktorí prebrali tento názor od iných. Celá teória vyzerá na pohľad logicky, ale pravda je iná.

"Aj v prírode nie sú vzťahy medzi zvieratami rovnakého pohlavia ničím výnimočným. Ak sú napríklad samice slonov nedosiahnuteľné, samce sa pária medzi sebou. Aby ukojili pohlavný pud. Platí to aj pre mnohé iné živočíšne druhy." upozorňuje sexuologička MUDr. Danica Ceisová. V jej ordinácii visia na stene odborné certifikáty v angličtine, či francúzštine. Niet pochýb, že predchádzajúce tvrdenie má podložené. Stovky vedeckých štúdií dokazujú, že homosexualita je vrodená. Tvrdenia, že je chorobou a dá sa liečiť sú nezmyslom.

"Ja osobne poznám tri páry gayov, ktorí môžu byť vzorom spolunažívania. Sú mojimi klientami a ja im občas radím, ak sa medzi nimi vyskytnú partnerské krízy. V každom vzťahu sú výkyvy, žiaden nie je idylický. Keď je to skutočný vzťah, je v prvom rade o láske. O porozumení, vzájomnej náklonnosti. Samozrejme, aj o sexe."

Ak ľudia vidia žiť spolu dvoch mužov, môžu ich akceptovať, no posudzujú ich rovnako ako iné páry. "O dvoch mužov v jednom byte sa susedia zaujímajú ako o ktorýkoľvek iný pár. Kontrolujú ich, sledujú, hodnotia ich vzťah. Zvedavosť je prirodzenou ľudskou vlastnosťou. Ak sa v byte muži pričasto striedajú, je to pre nich rovnaké, ako keď si chlap dovedie každý týždeň inú ženu."

Pohľad majority na gayov je často povrchný, upozorňuje MUDr. Caisová. "A paradoxne sa oni sami často robia lepší, než sú. Tvrdia o sebe, že sú inteligentneší než ostatní, nadanejší, že majú umelecké cítenie. Všeličo z toho nie je pravda. Gayovia napríklad žijú promiskuitnejšie, než bežní ľudia. Častejšie striedajú partnerov. Aby ich heterosexuála majorita prijala, musia sa štylizovať. Ukazovať sa v lepšom svetle. Veď azda iba v posledných 30 rokov je spoločnosť liberálnejšia aj k takýmto ľuďom. Gayovia dlho žili na okraji spoločnosti, boli ponižovaní, šikanovaní. Hitler ich napríklad staval vedľa židov a Rómov. Tisíce z nich vyvraždil."

Aj v dnešných časoch sa majorita vyvyšuje nad minoritu. Ľudí, odlišujúcich sa od priemeru, často považujeme za menejcenných. Platí to aj pre homosexuálov, ľudí inej pleti, telesne postihnutých, "opierceingovaných". Dôsledok? Menšiny sa izolujú.

"Keď zavraždili svetoznámeho módneho návrhára Gianniho Versaceho, bola som zhodou okolností v USA," spomína MUDr. Caisová. "Bola to horúca téma pre veľké denníky i televízne kanály. Vraha začali kriminalisti hľadať v homosexuálnej komunite, lebo Versace bol gay. Po pár dňoch si istý policajt predo mnou povzdychol - dostať sa medzi nich je nemožné. Oni medzi seba nikoho normálneho nepustia!"

Marián BETÍK

Autor: Vozidlo nafúknu do výšky

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári