Ing. K. Priesterová z Kositu pozná gesto vztýčený prostredník

Občas "fikne" na oranžovú, ale telefonovať z mobilu už nebude

Riaditeľka údržby komunikácií a odvozu odpadu a. s. Kosit Ing. Kristína Priesterová sa radí medzi dobré vodičky, a predsa, ak by mala svoje umenie oznámkovať, jednotku by si nedala. Tá podľa nej patrí len super vodičom. Takých však takmer niet, pretože každý šofér občas za volantom zazmätkuje. "Ja som sa tiež nedávno kdesi zadívala a podarilo sa mi vojsť asi dva metre do križovatky. Absolútne nič sa nestalo a hneď som dala všetko do poriadku, no chybu som spravila. I preto bude spravodlivé, ak sa oznámkujem dvojkou."

Niekedy, to tiež netají, fikne po ceste, hoci už je oranžová. V tom zvykne trošku zariskovať. Určite však pri nedostatku miesta nezaparkuje na zeleni. Ak sa potrebuje dostať do centra mesta, je ochotná radšej viackrát urobiť okruh, kým sa nejaké miestečko predsa len neuvoľní, než by mala vyjsť kolesami na trávnik. Neurobí to preto, že má rada prírodu, a tiež, že sa dosť stretáva s kolegami "zo zelene" a nechce kaziť výsledok ich práce. "Keď absolútne nič voľné tam, kde potrebujem, nenájdem, radšej odstavím auto aj ďalej a kúsok prejdem pešo. No zeleň nie."

K. Priesterová netají, že vzrastom patrí k nižším ľuďom, a tak mala spočiatku pri odhade vzdialeností trošku problém. Najmä v autoškole, kde jazdila na škodovke, nemala presnú "mušku", nevedela stopercentne určiť, kde začína a kde končí ľavá a pravá predná časť auta. "Aby som na záverečnej skúške pri jazde niečo neskopala, priniesla som si v igelitovej taške molitánový vankúšik. Samozrejme, že policajt aj skúšajúci sa na tom schuti zasmiali." Podstatné však bolo, že skúšku na prvýkrát urobila.

Spomínané "výškové" problémy ma sprevádzajú i teraz, preto si po mne bez predchádzajúcich úprav do auta nemôže nikto sadnúť. Najmä manžel na to občas zahromží, lebo sedadlo mám "nalepené" celkom vpredu a keďže sa dá upraviť aj výškovo, aj tam som na doraz," priznáva K. Priesterová.

V období, keď si robila vodičák, učitelia v autoškolách bazírovali na tzv. pravidle pravej ruky, takže s tým nemá absolútne žiaden problém. Registruje však, že najmä dnešní mladí vodiči si s pravou rukou nie vždy vedia rady. A tak začnú zmätkovať, nedajú prednosť, niekedy kvôli tomu, že nevedia, ktorá ruka je ktorá, spôsobia i dopravnú nehodu. "Mne sa tiež párkrát stalo, že hoci som mala mať prednosť, vodič mi ju nedal. A ešte mi buď ukázal, že do mojich rúk patrí vareška a nie volant alebo bol vulgárnejší a prejavil sa vztýčeným prostredníkom. To si ale nenechám a vrátim mu to. Toto gesto tiež poznám...," rozosmiala sa K. Priesterová, ktorá, čo sa týka technickej stránky šoférovania, vie údajne len to, ako treba natankovať. Aj to jej chvíľku trvalo. Inak má na prípadné opravy servis a manžela. A ešte vie počas jazdy z mobilu telefonovať, za čo už dostala pokutu. "Nepomohlo vysvetľovanie, že som mala súrny pracovný hovor. Policajt bol neoblomný, neostalo nič iné, len pekne zacvakať. Takže už som sa na vlastnej peňaženke presvedčila ako draho môže vyjsť jeden telefonát,", dokončila Ing. Kristína Priesterová rozprávanie o zážitkoch spoza volantu.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Má ju pätnásťtisíc Slovákov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári