nej v novinách. Niet sa čo čudovať, je predsa tlačovou hovorkyňou Krajského Policajného zboru v Prešove.(KR PZ) Má dve dospelé dcéry - Martinu a Ivanu. V Prešove žije od svojich 24 rokov. Hovorí, že rada riskuje, a to sa jej vraj v živote oplatilo.
Čomu by ste sa venovali, keby ste dnes neboli hovorkyňou na krajskom riaditeľstve v Prešove? Čo ste pôvodne vyštudovali?
"Momentálne neviem, čo konrétne by som robila, ale určite by to bola práca s mládežou. Keď som skončila gymnázium v Prešove a nebolo mi súdené pokračovať v štúdiu na filozofickej fakulte, nevzdala som sa. Pokračovala som v štúdiu na nadstavbovej strednej škole ekonomickej, odbore sociálno-právna ochrana v Rožňave. Vysokú školu som zvládla dokonca s červeným diplomom štúdiom popri zamestnaní. Študovala som na Pedagogickej fakulte v Prešove odbor pedagogika, vychovávateľstvo a učitelstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov.
Čo sa týka funkcie hovorkyne tak v tejto súvislosti ma oslovil vtedajší krajský riaditeľ. Bolo to ešte čase vzniku Krajského riaditeľstva PZ v roku 1997. V tomto období ešte nebola v našom rezorte schválená samostatná funkcia hovorcu. Počas tohto obdobia som pracovala na úseku prevencie. Bola to pre mňa zaujímavá práca s mladými ľuďmi. Samostatné funkcie hovorcov v našom rezorte boli zriadené až v januári 2004."
Stretávate sa pri svojej práci s niečim, čo sa vám veľmi nepozdáva?
"Každá práca má svoje negatíva aj pozitiva, takže beriem život taký, aký je. Je to práca, ktorá ma baví, nie je stereotypná, núti ma stále sa vzdelávať. Pre mňa je dôležité, že nestagnujem na jednom mieste."
Dennodenne prichádzate do styku s médiami a novinármi. Nechceli by ste sa aspoň raz ocitnúť na ich mieste?
"Ojojoj, a koľkokrát by som rada stála na tej opačnej strane. Napríklad aj teraz. Nerada totiž rozprávam o svojom súkromí."(smiech)
Voľného času asi veľa nemáte, ale predsa len čomu sa venujete, keď nie ste v práci?
"Máte pravdu, voľného času mám naozaj veľmi málo. Keď si chcem oddýchnuť a relaxovať po namáhavom dni, tak si buď čítam, alebo počúvam ľudové piesne, a popritom robím niečo manuálne trebárs aj v záhrade. Občas si s manželom zájdeme do divadla. Naposledy sme boli na predstavení multimediálneho projektu "O ľuďoch" v Mestskom divadle v Levoči. Po predstavení sme sa tam stretli s kamarátmi, posedeli si, porozprávali sa pri víne. Bolo to super. "
Ako vyzerá pracovný deň hovorkyne na Krajskom riaditeľstve v Prešove?
"Ráno si preštudujem všetky situačné správy z okresov a spracujem tlačové správy. Telefonicky a aj mailom odpovedám na otázky redaktorov k rôznym témam. Medzitým pripravujem aj rôzne príspevky pre redakcie na zverejnenie - či už preventívneho charakteru alebo nejaké odporúčania a rady pre občanov. Niekedy sú to žiadosti o pátranie po hľadaných a nezvestných osobách. Okrem toho pracujem na interných veciach a písomnostiach. Denne prijímam redaktorov z novín, rozhlasu alebo televízie. Okrem toho sa zúčastňujem na poradách vedenia. Od 1. apríla mi pri práci pomáha aj môj zástupca poručík Daniel Džobaník, s ktorým sa delíme o to veľké množstvo práce."
Ako vychádzate s novinármi?
"Denne zasielam tlačové informácie pre vyše 80 redakcií. Z nich denne komunikujem písomne mailom alebo osobne s asi 30 zástupcami médií. Sú to väčšinou ľudia so serióznym prístupom k práci. Máme dobré pracovné vzťahy a navzájom sa dokážeme rešpektovať. Medzi novinármi sú však aj takí, ktorým slová novinárska etika a morálka nehovoria nič a s tými sú občas problémy."
Zasahuje vám niekedy práca do súkromia?
"Práca mi do rodinného života príliš nezasahuje, lebo aj manžel je dlhoročným policajtom. Za roky nášho spoločného života sme sa ho naučili brať s tým, čo nám prináša. Niekedy má to svoje výhody, inokedy nevýhody. Aj keď robíme v tej istej sfére, vykonávame celkom odlišné činnosti. Takže nielen ja jemu neleziem do kapusty, ale ani on mne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
