uprednostňovať. A tak pomaly prichádza na rad aj telesná kultúra. Na veľké prekvapenie šport je označený vizitkou kľúčového rezortu pravdepodobne preto, lebo Slovensko už môže dôstojné reprezentovať len kultúra a šport. Poznáme dve zamerania športu s označením, amatérsko - rekreačný a vrcholový. Mimoriadne dôležitý je ten prvý, ktorý má zásadný vplyv na zdravie národa. Aj vynikajúci odborník v ekonomike či medicíne môže pracovať na plné obrátky, len keď je fit. Pokiaľ ide o vrcholový šport, je bez diskusií pýchou každého štátu, stačí si spomenúť na hokej či futbal, jednoducho šport nemožno vytlačiť z celkového pohľadu na kultúru národa.
Vyzerá to tak, že v tomto roku by sme sa mohli dočkať nového zákona o športe. Ten je už v paragrafovom znení a vláda sa ním bude zaoberať na jeseň. Premiér Dzurinda sa nedávno vyjadril, že sa pripravuje konferencia o športe. Úzka skupina expertov by ju mala vyhodnotiť a potom rozhodnúť, ako ďalej. Dzurinda ako aktívny atlét vie, že slovenský šport v tomto období je vlastne o náhode. Objavia sa kanoisti, občas plavec, atlét, lyžiar a po ich odchode je naraz - nič. Prekvapujúco konštatuje, treba zvýšiť úroveň klasickej telesnej výchovy na školách, vytvoriť súťaže v lyžovaní, behoch a športových hrách. Z čoho to však zaplatiť, nepovedal. Jednoducho neexistuje systém, štát sa zbavil zodpovednosti za financovanie nemocníc, školstva i športu na regionálnej úrovni.
Pomalé miznutie školského športu bude mať o pár rokov tvrdé dôsledky. Telocvične sú pod kontrolou riaditeľov škôl, pretože šetrenie energií ich nepustí. A tie sú u nás poriadne drahé. Navyše, kto zaplatí školníka, ktorý otvára telocvičňu, stará sa o poriadok a často je ešte väčším pánom ako vedenie školy? Telesná výchova ako vyučovací predmet je rovnocenným s matematikou či iným predmetom, preto aj z neho by mala existovať horšia známka ako nedajbože trojka, podľa klasifikačného poriadku MŠ SR. Prax je úplne iná. Navyše na prvom stupni je bežné, že namiesto telesnej výchovy sa vyučuje iný predmet, v lepšom prípade deti voľne behajú po školskom dvore. Vôbec nás nevzrušuje, že mladí ľudia majú čoraz väčšie zdravotné problémy, že lenivejú, sedia po krčmách. Od Američanov preberáme každú hlúposť, ale nevšímame si, že aj najväčšie americké športové hviezdy spomínajú svoje prvé úspechy na stredných školách a univerzitách. U nás stredoškolský a vysokoškolský šport v podstate neexistuje. Slovenská asociácia športu na školách pri dlhodobom finančnom marazme skôr zo zúfalstva organizuje športové súťaže, športové krúžky sú fraškou.
Už pred niekoľkými rokmi sme v Kežmarku vedeli, že mesto nedokáže finančne dotovať všetky športy. Prioritou mali byť futbal a hokej, menej finančných prostriedkov mali dostať volejbalisti, karatisti a ďalšie športy. V tom momente začali búrlivé debaty, hádky a lobovanie. Nikto nechcel pochopiť, že všetko sa nedá zvládnuť. A bolo po koncepcii, skončila v jednom zo šuplíkov mestského úradu. Reakcia mesta bola prirodzená. V tomto roku mestské zastupiteľstvo schválilo Východiská k analýze rozvoja športu v meste Kežmarok. Kežmarčania budú musieť v blízkej budúcnosti vyriešiť v oblasti športu okrem iných aj spomínaný neľahký problém. V nijakom prípade netreba čakať na schválenie nového zákona o športe, pretože ani ten pravdepodobne nebude riešiť šport na regionálnej úrovni, ak áno, budeme príjemne prekvapení.
Autor: Vlado JANČEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
