ratolesťami nechýbala ani pani Irena Fábryová a jej 11-ročný Martinko zo Spišskej Novej Vsi. (na snímke)
Ako nám sama prezradila, oboch ich pred siedmimi rokmi spojila tragédia. Martinkovi rodičia zahynuli. Najprv zomrela jeho mamička, potom aj otec. Tak akosi prirodzene sa vtedy iba 4-ročného chlapčeka ujala jeho teta. "Martinko je mojím synovcom. Keď mu zahynuli rodičia ujali sme sa ho spolu s manželom, ako pestúni. Vyplynulo to jednoducho zo situácie aká bola. Navyše je tu aj príbuzenský vzťah. Ja deti nemám. Manžel má dcéru, takže sme teraz štyria. Som rada, že Martinka máme. Život by bol bez neho akýsi jednotvárny. Samozrejme, okrem radostí sú to aj starosti, ale zvládame to," uviedla I. Fábryová.
Ako nám Martinko povedal, na takéto spoločné stretnutia chodievajú každý rok. A zakaždým sa mu na nich veľmi páči. Svoju druhú mamu má veľmi rád. A keď vyrastie, rád by sa stal športovcom. "Najlepšie futbalistom, to by sa mi páčilo," dodal.
Okrem pestúnskych rodín zo Spiša pri Kaľave nechýbala ani 12- členná rodina Jozefa a Márie Marákovcov z Dlhej Lúky pri Bardejove. Ich rodinu podobne ako I. Fábryovú so synom spojilo nešťastie v rodine. Ako nám prezradila M. Maráková, podnetom na založenie pestúnskeho zariadenia bol jednak osobný sen a tiež nešťastie v rodine. "Keď som mala 17 rokov, sestre zomrel manžel. Sestra musela pracovať, aby rodina mohla prežiť a tak chodievala do práce na smeny. O jej deti som sa starala ja. Boli to ako moje deti. To podnietilo moje rozhodnutie stať sa pestúnom. Navyše pracovať v detskom domove či s deťmi bolo mojím snom. Tak sme si ho spolu s manželom splnili. Mali sme dve vlastne deti a čoskoro k nim pribudli ďalší siedmi súrodenci. Ich výchova je neustálou 24-hodinovou službou, ale stojí to za to," dodala na záver M. Maráková.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
