diváci sú v napätí - taký je parkúr. K tomu pribeníckemu treba prirátať aj množstvo iných atribútov - tisíce návštevníkov, bohatý kultúrny program, desiatky hostí z rôznych kútov Zemplína, malú jazdeckú škou, tombolu... Nad tým všetkým sa vznáša vôňa pečených klobások a Laci pečene, najnovšie už aj pečeného vola, divákom sa tají dych pri bravúrnych ukážkach čikóšov z Hortobágye... Každý si nájde svoje, každý sa zabaví, každý sa cíti dobre.
Skvelej atmosfére, ktorá sem už osem rokov neodmysliteľne patrí, v predposlednú májovú nedeľu( a vôbec prvú, ktorá tento rok priniesla slnečné počasie) pribudla čerešnička na torte. Celé podujatie, ktoré pomaly začína byť fenoménom a podujatím roka v Medzibodroží, sa neplánovane presunulo do kaštieľa grófa Majlátha. Ako sa vyjadril Štefan Dubík, prezident pretekov a riaditeľ tunajšieho učilišťa, z krízového riešenia napokon vyliezlo to najlepšie. Organizátori za to môžu nepriamo ďakovať povodniam. „Všetko zlé je na niečo dobré," smeje sa dnes Štefan Dubík.
Ako nám prezradil, pribenícky parkúr, známy ako Májová cena SOUP, má od začiatku niekoľko zvláštností. Prvou je nepochopiteľná priazeň počasia. „Predtým som ho nikdy nesledoval, ale pred ôsmimi rokmi sa stalo pre nás životne dôležitým. V daždi sa totiž akcia konať nemôže. Je zázrak, že ani raz v histórii sme ju nemuseli zrušiť kvôli počasiu. Hoci boli víkendy pred jeho konaním vždy zlé, v deň, keď mal byť parkúr, sa zrazu vyčasilo (smiech). Tak to bolo aj tento rok. Kvôli povodniam sme ho však z futbalového ihriska museli presunúť do kaštieľa," hovorí riaditeľ.
Obavy, že vynútená zmena zníži úroveň podujatia alebo odradí divákov, sa nenaplnili. Práve tu je druhá zvláštnosť - priazeň publika. Nádherné prostredie kaštieľa, dobová atmosféra a množstvo atrakcií prilákali minimálne toľko divákov ako v minulosti, asi okolo dva a pol tisíc, čo šokovalo aj podpredsedu Slovenskej jazdeckej federácie J. Karahutu. „Ani na veľkých renomovaných parkúroch nebýva toľko publika. Na Veľkú cenu, ktorá bola prednedávnom v Bratislave, prišlo asi 500 ľudí a to je na naše pomery až - až. Pribeník, to je čosi zvláštne," povedal nám.
Tretí fenomén - dobrá atmosféra. Hoci jazdci mali trochu stiesnené pomery (kvôli rozmerom plochy), ani jeden neprotestoval. Nikto sa nesťažoval ani na nie celkom rovný terén, ktorý nebolo možné narýchlo dokonale upraviť. „Mnohí sa vyjadrili, že radšej chodia do Pribeníka ako na veľké preteky. Cítia sa tu skvele, kvôli atmosfére aj publiku," dodal Dubík.
Priznal, že podujatie výdatne pomohlo aj propagácii školy: „Bol to taký neformálny deň otvorených dverí. Ľudia chodili s fotoaparátmi, kamerami, obzerali si park, kaštieľ, školu, stajne, kone. Na 99 percent už budú parkúry bývať tu." Prechádzka pomedzi ľudí mu dala za pravdu. Malé deti v jazdeckej škole či skákacom hrade, rodinky pri stánkoch, mladé páriky, ale aj partie dospelých, starší ľudia, manželia... v pestrom dave ste našli všetky vekové kategórie, veselo korzujúce od jednej atrakcie k druhej.
Rad pri premiérovom pečenom volovi sa nezmenšoval, do piatej z neho nebol ani kus. „Niektorí prorokovali, že sa nepredá, ale napokon to dopadlo tak, že okolo šiestej po skončení pretekov už nebolo čo jesť (smiech) a nikto nechcel odísť. Ľudia sa tu motali až do ôsmej večer," spomína riaditeľ.
Zlatým klincom programu boli ukážky dvoch jazdcov z Hortobágye (čikóšov), ktorí v štyroch vstupoch predviedli publiku umenie na hranici cirkusového kumštu. Po rozdaní cien nasledovala tombola, v ktorej nechýbalo prasiatko a baranček - ten sa ušiel starostovi Pribeníka Pavlovi Fulopovi.
Napísať všetko, čo si môže na pribeníckom parkúre človek vychutnať, je nemožné. Jedinou šancou pochopiť tento fenomén je zažiť ho na vlastnej koži a nechať ho na seba pôsobiť. Máte možnosť na budúci rok - a nebojte sa, počasie bude určite dobré... To ostatné závisí od vás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
