spôsobil alkohol. Chcem si od neho odvyknúť a polepšiť sa. Boli sme obidvaja opití. Ja som sa len snažil zachrániť si život, bola to sebaobrana. Veľmi ľutujem, čo sa stalo, mal som brata rád," uviedol plačúc v záverečnej reči 44-ročný Ján H.
Tento postavou útly muž so schúlenými plecami a sklonenou hlavou pripomínal kôpku nešťastia. Bolo očividné, že bolesť a ľútosť nad smrťou svojho brata Ladislava skutočne cíti a prežíva. Možno o to intenzívnejšie, že bol absolútne triezvy. Veď od augusta lanského roka, keď sudca rozhodol o jeho vzatí a umiestnení do košického ústavu na výkon väzby, nemal príležitosť vypiť ani kvapku alkoholu. Ján H. sa pred senátom Krajského súdu v Košiciach zodpovedal z trestného činu vraždy. K tejto tragickej udalosti došlo 22. augusta lanského roka okolo 18.30 hod. v rodičovskom dome v obci Boťany, okr. Trebišov. Predchádzala jej hádka opitých bratov.
"Keď som prišiel domov, Laci bol v kuchyni. Postavil sa oproti mne a začal vykrikovať, kde som bol a čo som robil. Nadával mi do buzerantov. Povedal som mu, aby mi dal pokoj, že obidvaja máme vypité, preto bude lepšie, keď sa vyspíme a potom porozprávame," uviedol Ján.
Zdôraznil, že brat si nedal povedať, preto sa hádali a navzájom si nadávali. Prestalo ho to baviť a šiel do spálne. Sadol si na posteľ, práve si vyzúval topánky, keď do izby vstúpil Ladislav.
"V pravej ruke držal drevené porisko, v ľavej nôž. Udrel ma poriskom po hlave. Bil ma ním a pritom vykrikoval, že zabije buzeranta. Rukami som si kryl hlavu a ani sám neviem, ako sa mi ho podarilo od seba odtlačiť. Vybehol som do kuchyne, chcel som ujsť, ale nepodarilo sa mi to. Brat vyšiel hneď za mnou, opäť ma bil a nadával mi," opísal dianie v kuchyni Ján. Ďalej uviedol, že si nepamätá, kedy vzal do ruky nôž, ani to, kedy a kde ním brata pichol. Videl však, že Laci spadol a zostal ležať na zemi. Zľakol sa a bežal privolať pomoc.
Ladislav však zomrel skôr, ako prišla záchranka. Podľa znalcov zo súdneho lekárstva bola bezprostrednou príčinou jeho smrti tamponáda srdca pri masívnom zakrvácaní srdcovníkového vaku v dôsledku štyroch bodnorezných poranení osrdcovníkového vaku, srdca, ľavých pľúc, bránice, žalúdka a ľavej obličky. Tri z rán boli vedené veľkou silou a prudkosťou, pričom každé z týchto bodnorezných poranení bolo smrteľné. Napriek tomu bol Ladislav ešte pár minút po tom, čo ho Ján pobodal, schopný pohybu...
"Keď som vyšla z izby, videla som Laciho, ako ide do kúpeľne. Vrátila som sa do obývačky a neskôr som ho našla ležať v kúpeľni... Strašne som sa zľakla. Prihovárala som sa mu, nadvihla som mu hlavu a dávala som mu piť vodu, ale vôbec ju nepreglgol, stekala mu po tvári..." uviedla nešťastná matka. Dodala, že potom prišiel Ján a povedal jej, že bol telefonovať. Za ním prišiel sused K. a oznámil, že záchranka je už na ceste. Medzitým prišli Jánovi kamaráti, ktorých poprosila, aby preniesli Laciho do izby. Podľa svedkyne boli dvojčatá dobrí synovia. Po tom, čo ich otec 22 rokov dozadu zomrel, sa o ňu aj o dom starali len oni dvaja. Občas, keď si vypili, sa navzájom pohádali, ba aj pobili, ale keď sa vyspali, ráno už bolo všetko v poriadku.
Podobne to videli aj ich susedia, ktorí sa vystriedali v "rečnisku" krajského súdu. Z ich výpovedí vyplynulo, že dvojčatá na verejnosti nevyvolávali žiadne výtržnosti. V domácich šarvátkach bol o čosi útočnejší nebohý Ladislav, o čom svedčí fakt, že pri jednom incidente zlomil bratovi ruku a pri ďalšom mu poranil hlavu. Dokazovanie pred súdom potvrdilo, že aj v konflikte, ktorý skončil jeho smrťou, to bol on, čo prvý zaútočil na Jána. Po zadržaní obžalovaného bolo pri lekárskej prehliadke na jeho tele zistených 10 poranení. Podľa znalcov mohli tržné rany na hlave a tvári vzniknúť v sediacej polohe. Teda, ako tvrdil Ján, že ho brat napadol, keď sa vyzúval.
Toxikologickým vyšetrením bolo zistené, že v kritickom čase sa bratia nachádzali v ťažkom stupni opitosti. Nebohý mal v krvi 3,19 promile alkoholu v krvi a v moči 3,58. U obžalovaného, ktorý je chronický alkoholik, to bolo 3,66 3,78 promile.
Na mieste činu boli zaistené biologické stopy. Rozlíšiť, komu z bratov patria, sa však nepodarilo. Pracovníci Kriminalistického expertízneho ústavu PZ Košice zistili, že Ján a Ladislav boli jednovaječné dvojčatá . Z analýzy DNA vyplynulo, že majú zhodný profil a súčasnými metódami nie je možné ich od seba odlíšiť.
Na základe vykonaného dokazovania senát krajského súdu uznal Jána H. vinným z vraždy svojho brata Ladislava. K tomuto záveru dospel s tým, že konanie obžalovaného prekročilo hranicu nutnej obrany, resp. že na odvrátenie útoku použil silnejšie obranné prostriedky, ako bolo nutné. Za to mu uložil mimoriadne znížený trest 4 a pol roka, pre výkon ktorého ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je 10 15 rokov, mu súd uložil s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho doposiaľ bezúhonný život a úprimnú ľútosť. Senát mal za to, že v uvedenom prípade účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
