Slon na ne gúľal očami, "had" im nazízal do polievky
Navštíviť Kanadu je určite sen, po naplnení ktorého mnohí túžia. Košičanke Zuzane Hrehovej s dcérou Michaelou sa to podarilo, v tejto zemi prežili dva nezabudnuteľné mesiace. Mirian, sestra pani Zuzany, sa totiž vydala za Kanaďana a žije vo Vancouvri, v provincii Britská Columbia. Obe Košičanky pozvala na návštevu.
Prvé, čo si musí všimnúť každý, kto do Kanady letí, je zeleň. Návštevníkov víta už pri pohľade z vtáčej perspektívy, teda z lietadla. Dalo by sa povedať, že celá krajina je jednou obrovskou zelenou plochou s viacerými národnými parkmi a pre istotu, aby bolo prostredie ešte zaujímavejšia, je obkolesená aj pohoriami. Najznámejším je Roccy. "Aj samotné mesto Vancouver a jeho okolie, kde sme boli najväčšiu časť pobytu, hoci leží na pobreží Pacifiku, objíma hustá zeleň a jazerá," rozhovorila sa o dojmoch z pobytu pani Zuzana.
Úplne najnavštevovanejším je Stanleyho národný park. Prechádzku po ňom si nenechali ujsť ani mama s dcérou. Stráviť tam však len jeden deň nestačí, najmä nie tomu, kto má rád kvety a stromy, z ktorých prevládajú ihličňany a javory. "Stanleyho park je ideálnym miestom na prechádzky, oddych, preto ho neobíde vari žiadna turistická výprava. Aj domáci sem radi prichádzajú nabrať novú energiu," rozhovorila sa Z. Hrehová.
V tomto prirodzenom civilizáciou neporušenom prostredí pôsobia pôvodní obyvatelia Kanady - indiáni, aby tam prezentovali svoju kultúru a zvyky. Najviac návštevníkov lákajú totemy. "Sú pestrofarebné a hostia sa pri nich radi fotografujú. Ani my sme neboli výnimkou. V parku sú tiež reštaurácie, no najmä obchodíky, v ktorých indiáni ponúkajú svoje výrobky: typické sošky, náhrdelníky, drobnosti z kože. Často tiež, pre potešenie prechádzajúcich sa, vyhrávajú alebo tancujú. Stali sa teda okrem legendy i živou atrakciou tohto parku."
K adrenalínovým zaujímavostiam parku určeným naozaj len pre silné nervy určite patrí visiaci most Capilano suspension bridge. Vedie vysoko nad roklinou a kýve sa, takže prejsť po ňom z jednej strany na druhú je aj dobrá psychoterapia na nabratie odvahy. Pani Hrehová s dcérou sa k odvážnym zaradili, prešli po ňom a nezleteli dolu. Pokoriť ho sa rozhodli aj preto, lebo chceli vedieť, aký mali pocit herci, ktorí hrali v thrilleri "Nepozeraj sa dolu", čo sa nakrúcal práve na tomto moste. "Ďakujem pekne. Mali čo robiť," netají Z. Hrehová pocity. Týmito dvomi vetami povedala všetko.
"V tomto parku, no i v ďalších oblastiach Kanady, dosť často nakrúcajú rôzne, hlavne americké filmové a televízne štáby, keďže je tam nádherné, no i ´divoké prostredie´ na adrenalínové akcie." Ku kývajúcemu sa mostu sú veľkým kontrastom jazierka, ktorých je v parku niekoľko a po ich hladine si pokojne plávu kačky. "Keď sme už spomenuli zeleň, možno aj preto je jej tak veľa, lebo klíma je zaujímavá. Riadne sa tam síce striedajú štyri ročné odobie, sneh sa však vo Vancouvri udrží len možno 2-3 dni a je po ňom." Z Vancouvri sa síce dá dostať na Aljašku, kam pravidelne smerujú výletné lode, dalo by sa teda predpokladať, že ovplyvňuje aj jeho počasie. Kvôli Pacifiku je tam však vlhko a často tam prší, takže dáždnik je potrebnou súčasťou výbavy, ak sa ide von.
Okrem Stanleyho parku Z. Hrehová navštívila Park kráľovnej Alžbety, čo bol tiež zelený a kvetinový raj. Jeho súčasťou je observatórium. Podobne človek doslova prestane dýchať, keď zájde do Minter Gardens. Sú to záhrady. "Je až neuveriteľné, čo všetko vedia urobiť, ako záhony upraviť šikovní záhradníci. Jeden pripomínal kanadskú vlajku, druhý rozprávkový dom. Pritom parky a záhrady slúžia všetkým. Všade čisto, nemôže sa stať, že by niekto hodil na zem papierik. To neexistuje. Rovnako sa nemôže prihodiť, že by si niekto zobral domov nejaké kvietky či stromčeky..."
Imidž reprezentujú vlastnou osobnosťou
K parkom a zeleni ako keby sa prispôsobovalo aj oblečenie ľudí. Takmer každý má športové, takže to vyzerá, že všetci sú na rekreácii. Tým, že preferujú športové obliekanie, rúca sa bariéra kastovania na tých, čo majú "tučnejšie" a na tých s tenším kontom. "Mimochodom, ľudia si súkromie veľmi chránia. Preto ani nemajú záujem dávať najavo, kto sú, na akom stupni spoločenského rebríčka. Mužov v oblekoch a ženy v kostýmoch stretnete len ak pracujú v kanceláriach v centre mesta. Fakt sa mi páčilo, že sa nerozdeľujú, nepotrpia si na to, čo spievali Voskovec a Werich, že ´...šaty dělaj člověka...´ Tam to tak nie je."
V Kanade platí podobná zásada ako v USA. Mladý človek, ktorý dosiahne 18 rokov, začína sa o seba starať sám. Zväčša aj odchádza z domu. Pokiaľ i študuje, na školu a na vreckové si zarába brigádami. Tento moment pani Zuzanu prekvapil, lebo naši mladí sa najmä v posledných rokoch snažia čo najdlhšie bývať s rodičmi, aby sa finančne pozbierali. V Kanade sa po osemnástke väčšinou odlieta z rodičovského hniezda.
Páčilo sa jej tiež, že vo Vancouvri, i v ďalších mestách, ktoré navštívila, sa nestretla s rasovou diskrimináciou. Spoločnosť odsúdi toho, kto je vrahom alebo zlodejom. Nikto ním však neopovrhuje kvôli farbe pleti alebo vierovyznaniu. Keby okolie zistilo niečo také, odsúdia práve toho, kto sa negatívne prejavil a bol voči niekomu rasistom. Ľudia si žijú, kto ako chce. Napríklad spomínaní indiáni, ale aj iné národy a národnosti. Vo Vancouvri je ich veľa, je to naozaj kozmopolitné mesto. V jeho severnej časti sa dá stretnúť dosť Čechov, Poliakov, Slovákov, v západnej hlavne umelcov. Býva tam napríklad aj spevák Brian Adams. Žiaľ, je tam aj "holubí park", teda centrum narkomanov, z ktorých niektorí sú podľa sestry pani Hrehovej - lekárky veľmi mladí a už po nich naťahuje ruku smrť.
Svoje územie majú vo Vancouvri i Indovia a Číňania, ktorí do Kanady priviezli dosť veľký kapitál. "Dosť mi v čínskej štvrti, ktorá má nádhernú scenériu, vadil v obchodoch pohľad na žaby a ďalšie potvorky. Čakajúc na spracovanie do podoby jedla sa tiesnili v sklených nádobách."
Asi 500 km od Vancouvru je Oliver. Je to typické indiánske mesto, kde človek môže obdivovať rozsiahle pláne. No je tam veľmi teplo, až 40-stupňové horúčavy, čo nie každý znáša. "Najlepšie bolo korytnačkám v obrovskom jazere. Voda nimi bola doslova posiata."
Trikrát opitý a dosť...
Základným dopravným prostriedkom vo Vancouvri sú štyri kolesá a volant. Nepredstavujú však luxus, ale životnú potrebu. Hromadná doprava v meste vôbec nejazdí, majú len nadzemnú dráhu a trajekt, preto má auto v rodinách prakticky každý dospelý, veď sa potrebujú nejako dostať do práce, za nákupmi, za zábavou. I tu však platí zvláštna filozofia.
"Kanaďania si nekupujú drahé fára. Určite nie mercedesy, ale vozy spoľahlivé, vhodné na bežnú premávku. Nepotrpia si touto formou na imidž. Tam neplatí, že mám drahé auto preto, nech všetci vidia, že na to mám. Naopak. I v tom si chránia súkromie, nechcú navonok reprezentovať, aj keď na to majú," tvrdí Z. Hrehová, a hneď to aj porovnala s filozofiou niektorých Slovákov. "Práve tým, že sa tam veľa jazdí autom, málo sa pije. Ľudia sa vedia zabaviť i bez pijatiky. Majú totiž skutočne zásadu trikrát a dosť. Ak niekoho pristihnú, že šoféroval po tretí raz opitý, doživotne príde o vodičské oprávnenie. A keďže si to ľudia vážia, neriskujú." Naviac tí, čo sú skutočne dobre situovaní, nepchajú peniaze do drahých áut, ale radšej chodia na pekné dovolenky. Na Havajské ostrovy alebo na nejakú plavbu jachtou. Zväčša vlastnou.
K zaujímavým spomienkam patrí návšteva obchodného centra Metro town v Burnaby. Je to obrovský obchodný kolos, že ak by chcel človek prejsť všetko, potreboval by minimálne týždeň. Návštevu reštaurácie si však Košičanky neodpustili. Sestra Miriam im totiž práve na ňu dala tip. "Svojím spôsobom pripomína interiér džungľu, i keď personál obsluhuje v skautskom oblečení. Jete, jete a zrazu sa z jazierka vynorí hlava krokodíla. Alebo zaregistrujete, že po strome sa spúšťa a do taniera vám nakúka had. Prípadne začne chobotom kývať a očami gúľať dovtedy nehybný slon. Všetko sú to síce umelé atrakcie, doprevádzané zvukovou kulisou, ale kto nevie, že nie sú živé, môže zažiť aj malý šok. Čo však živým je, sú cvičené papagáje, ktoré lietajú nad hlavami hostí." Z. Hrehovej sa táto reštaurácia veľmi páčila a keby raz mala veľa peňazí, chcela by niečo také vytvoriť v Košiciach.
Hviezda bez hviezdnych manierov
Spomenuli sme už, že prostredie Vancouvru dosť láka filmárov. Pani Zuzana mala šťastie jeden štáb vidieť pri práci, a za pomoci sestry a dcéry Michaely sa s niektorými hercami i porozprávať. Práve nakrúcali "Hviezdnu bránu", seriál, ktorý teraz vysiela jedna televízia na Slovensku.
"Úplne naj na mňa zapôsobil Richard Dean Anderson, známy ako Mac Gyver, teda človek, čo sa dokázal dostať z každej situácie. Prišiel k nám, aj so psíkom na vodítku a úplne normálne, bez akýchkoľvek hviezdnych manierov, pozdravil. Keď zistil, kto sme, začali sme sa rozprávať. Veľmi sa poďakoval za popularitu, ktorú mu práve ´Mc´ v Európe urobil. Ani nechcel veriť, že doteraz ľudia na jeho šikovnosť spomínajú." Veľmi ochotne sa s pani Zuzanou a jej dcérou aj odfotografoval. "Tento záber patrí určite k tým vzácnejším, čo sme si priniesli."
Nielen R. Andersona, ale aj ďalších ľudí, s ktorými Košičanky prišli počas pobytu do kontaktu, zaujímalo, odkiaľ sú. Pojem Slovensko im žiaľ, veľa nepovedal. Keď však dámy Hrehové povedali Praha, už to bolo jasnejšie. "Všetci Kanaďania boli milí. Chceli vedieť, kto sme a prečo sme tam. Kanada je krajina, ktorá otvorí náruč každému, kto tam príde a chce sa uplatniť. Začiatky sú však ťažké. To zistila aj sestra, lekárka, ktorej sa po viacročnom štúdiu splnil sen a dnes praxuje na kardiológii. V Kanade sa musí človek o seba postarať predovšetkým sám."
To im potvrdila aj rodina istého Čecha, ktorá po roku 1968 emigrovala. Spočiatku si nemohli vyberať, museli robiť, čo prišlo, no vypracovali sa. Vo firmách majú už svoje postavenie a darí sa im.
"Kanada je krajina tisícich možností, ale chopiť sa tej správnej musí už človek sám. Šancu dostane, no to je všetko," ukončila prvú časť rozprávania o dvojmesačnej návšteve Zuzana Hrehová. Pretože zážitkov a fotografií, ktoré si s dcérou priviezli, je dosť, o týždeň prinesieme pokračovanie jej spomienok.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
