Najstaršie opevnenie nášho mesta časť druhá
Výstavbu kamenných hradieb si vynútili neisté pomery
V prvom dieli rozprávania o tom, ako asi vyzerali vôbec najstaršie opevňovacie stavby Košíc, sme zašli do ich najdávnejšej existencie, keď ešte neboli klasickým stredovekým mestom, ale iba osadou známou z textov ako Villa Cassa. Po rozbore dostupných prameňov sme si museli priznať, že na otázku, ako toto najstaršie pasívne obranné zariadenie vyzeralo, nevieme dať uspokojivú odpoveď, ba že nevieme ani to, či vôbec existovalo. Zároveň sme však konštatovali, že správy a popisy dobových kronikárov, aj môžu byť k ním mnohé výhrady, nemožno celkom odvrhnúť, a že ich predstavy zodpovedajú danej dobe. Dopracovali sme sa až k výstavbe prvých kamenných hradieb, dielu kolonistov, ktorí Košice, už ako mesto, založili a vybudovali. Dnes sa budeme zaoberať podrobnejšie týmito hradbami.
REČ NAJSTARŠÍCH LISTÍN
Pozrieme sa bližšie najprv na rozbory dobových listín. Kronikármi často uvádzané datovanie výstavby mestských hradieb Košíc, kladené medzi roky 1290 a 1312, je vymedzené dvoma významnými dátami, čím je samo osebe do očí bijúce a teda podozrivé. Na jednej strane je to rok nástupu posledného arpádovca Ondreja III. /1290 1301/ na trón a vydania jeho privilégia, ktoré, ako predpokladáme, Košiciam povoľovalo vybudovať si hradby. Na druhej strane je to rok 1312, ktorý pre Košice vyvrcholil známou bitkou pri Rozhanovciach.
Tieto dáta však vonkoncom nemusia znamenať, že sa košické hradby stavali presne od roku 1290 do roku 1312. Možno z nich dedukovať iba toľko, že stavba hradieb bola oficiálne odsúhlasená v roku 1290, a aj to iba vtedy, ak predpokladané privilégium kráľ /prípadne obaja králi, Ladislav IV. Kumánsky, i Ondrej III./ skutočne vydal. Samozrejme si v tomto historickom prepletenci musíme uvedomiť, že existencia onoho fiktívneho privilégia sa odôvodňuje aj údajom o výstavbe hradieb! Na druhej strane si tiež musíme uvedomiť to, že v roku 1312 hradby už plnili svoju funkciu, pretože mesto bolo pred rozhanovskou bitkou obliehané a ubránilo sa.
Posledné dátum, teda ukončenie výstavby hradieb do stavu, keď už boli funkčné, možno ďalej spresňovať. Keď v septembri roku 1311 povstali Košičania proti oligarchovi Omodejovi a zajali v meste jeho početnú družinu, hradby už s vysokou pravdepodobnosťou stály - inak by sa nemohlo stať, že nikto zo suity zavraždeného Omodeja z mesta neunikol. V stanovách kožušníckeho cechu z roku 1307 sa v texte spomínajú múry a veže, a povinnosti na ne sa viažúce. Konkrétne sa tam píše: ...keijnen awszlendischen Gast von den daz Inn czugehöret in der Stadtmawre erlewben sullen czu erbeijten und auch nicht sullen ader torren... /žiadnemu ich cudziemu hosťovi z tých, čo k ním príslušia, nech nie je dovolené zdržiavať sa na mestských hradbách alebo vežiach, alebo tam pracovať/.
Ak je tento kontroverzný písomný dokument pravdivý /sú silné indície na jeho buď sfalšovanie, alebo mylné datovanie, naviac je zachovaný iba v prepise z roku 1448/, sú uvedené zmienky nesporným dokladom o existencii mestského opevnenia. Ak je nepravdivý, svedčí to o tom, že v polovici 15. storočia, čiže iba dvesto rokov po založení mesta, boli košickí mešťania presvedčení, že v roku 1307 už hradby mali! Za vzájomných bojov medzi Košicami a palatínom Omodejom sa v roku 1304 strhla šarvátka iuxta Cassam /pri Košiciach/, z čoho sa dá usúdiť, že mesto už vtedy malo hradby, inak by mešťanov predpokladaná šľachtická presila porazila a Košice obsadila. S termínom dokončenia najstarších košických hradieb sa takto dostávame až k roku 1304.
NÁPADNÝ PORFYRICKÝ KREMEŇ
Pri hľadaní počiatkov výstavby prvých kamenných hradieb nám môžu čosi naznačiť ďalšie tri listiny. V roku 1261 vydal mladší kráľ Štefan - syn Bela IV. - darovaciu listinu na zem Výšné Košice /Superior Cassa/ dvom košickým hosťom /teda kolonistom/ Samphlebenovi a Oblovi. Tento akt potvrdil po deviatich rokoch ďalšou listinou z roku 1270, keď sa po smrti otca stal konečne jediným vládcom krajiny. Do tretice potvrdzoval túto Štefanovu donáciu v roku 1275 jeho nástupca kráľ Ladislav IV. Kumánsky /1272 1290/. My dnes poznáme Vyšné Košice ako lokalitu Hradová s rovnomenným vrchom, zaujímavú pre vtedajších Košičanov hlavne tým, že predstavovala najbližšie situovaný zdroj vhodného stavebného kameňa, z ktorého bolo vybudovaných množstvo stredovekých i pozdejších stavieb v meste, nevynímajúc aj hradby.
Jednalo sa v prípade spomenutých troch listín o zabezpečenie stavebného materiálu pre rozvíjajúce sa mesto? Rozvíjajúc tento problém si musíme prirodzene položiť aj otázku, či to nebolo práve rozhodnutie vystavať mestu hradby, čo viedlo k potrebe vlastniť Vyšné Košice, teda zdroj stavebného materiálu. Archeológia môže podporiť tento predpoklad faktom, že najstaršia stavebná etapa mestských hradieb a korpus veže Dolnej brány z tejto etapy, vykopaný v roku 1996, boli vybudované z odlišného kameňa, ako mladšie stavebné fázy. Podobné boli zistenia z výkopov na Alžbetinej ulici, Dominikánskom námestí, Zbrojničnej ulici, by dokonca aj na jedinej zachovanej nadzemnej hmote tohto opevnenia na Hrnčiarskej ulici.
Tento kameň - porfyrický kremeň /paleoryolit/ - bol nápadný hlavne svojim sfarbením, pohybujúcim sa medzi žltou, žltookrovou, cez žltooranžovú až po ružovkasté odtiene. Porfyrický kremeň sa vyskytuje na samom temeni Hradovej a dodnes je viditeľné miesto, kde sa ťažil - ostatne sú z neho vybudované aj zvyšky tamojšieho nedokončeného hradu. Spojitosť medzi Hradovou a najstarším opevnením mesta tu teda nepochybne je. Zároveň je teda možné, že listiny z rokov 1261, 1270 a 1275 datujú počiatok a priebeh výstavby najstarších hradieb mesta. Logickým vymedzením obdobia ich výstavby sú teda roky 1261 až 1304, čo však možno bez väčšieho rizika zúžiť na obdobie od roku 1261 do roku 1290.
ROZHÁRANÉ POMERY
Pozrime sa teraz na to, ako vidí datovanie výstavby najstarších košických hradieb súčasná veda. Priveľký výber na to nemáme, pretože existuje iba jediný historik /okrem mňa/, ktorý sa touto problematikou v posledných desaťročiach zaoberal a publikoval ju. V knižke Počiatky Košíc a vznik metropoly vymedzuje jej autor doktor Halaga výstavbu košických hradieb rokmi 1270 až 1290, teda takmer zhodne s vyššie citovanou dedukciou. V prospech tejto datácie pritom uvádza:
Pravda, treba mať na zreteli aj rozháranosť pomerov za Ladislava Kumána. Neustále vnútorné rozbroje, keď krajom tiahli ozbrojené bandy, rabujúc a pustošiac mestá i dediny, keď sa stupňovala bieda i nedostatok, nútili aj mešťanov Košíc, aby si pomáhali sami na vlastnú päsť. Majúc na starosť schopnosť sebaobrany mesta, sotva richtár s radou úzkostlivo dbali, či v naliehavých prípadoch majú na každú formu obrany súhlas ľahkomyselného kráľa. Kolonistov sotva nezvádzali aj príklady z ich starej vlasti: v Porýní sa mestá púšťali do opevňovania aj bez súhlasu, ba i proti vôli zemepána.
Na konto tohto citátu si pripomenieme fakt, že doktor Halaga v ňom neuviedol Porýnie náhodou. Dnes sa pokladá prakticky za dokázané, že kolonisti zakladajúci Košice sem prišli práve z Dolného Saska, čo je v oblasti Porýnia. Naviac aj samotný typ našich najstarších kamenných hradieb je nemecký a nie "na uhorský spôsob alla ongresca", ako mylne uvádza Maggiorotti v minule uvedenom citáte. Jednoduché opevnenie Villy Cassa, predchodkyne kolonizačného mesta, i prvé skutočné kamenné hradby Košíc vznikli na sklonku panovania arpádovskej dynastie. Túto najstaršiu stavebnú etapu /možno až dve etapy/ košickej fortifikácie sme preto nazvali svojho času "arpádovská". V našej historickej spisbe síce nie je tento spôsob označovania vývojovej periodizácie príliš častý, ale nevidím dôvod, prečo by sa nemohol používať, najmä keď sa už nebojíme hlásiť k uhorským dejinám tak, ako to bývalo v minulosti.
SKUTOČNOSŤ INÁ AKO TRADÍCIA
O najstarších košických hradbách sa toho síce v minulosti popísalo relatívne veľa, ale v podstate všetky technické parametre a stavebné detaily tohto stredovekého inžinierského diela zostali mimo záujmu historikov. Automaticky sa predpokladalo, že hradby boli postavené na línii uličiek Baštovej, Hradbovej, Hrnčiarskej, Vrátnej, Zbrojničnej a Zvonárskej. Zachovaný úsek hradobného múra na Hradbovej ulici bol považovaný za stavebnú podobu tohto opevnenia, o počte veží v hradbách panovala mylná, o to však tvrdošijnejšie tradovaná domienka, že ich bolo deväť a nakoniec i počet mestských brán bol udávaný číslom päť, ba dokonca sa objavili špekulácie, že ich mohlo byť až šesť, čo sa neskôr taktiež ukázalo ako chybný údaj.
Zo všetkých uvádzaných parametrov je však pre arpádovské opevnenie pravdivá iba trasa hradieb. Všetko ostatné je inak, čo dnes už vieme doložiť takmer s istotou. Skutočná podoba arpádovského opevnenia nie je dnes nikde zachovaná nad zemou, a tak ju možno priamo študovať iba z grafických prameňov a vykopávok. Istú výnimku tvorí zachované torzo veže na východnom obvode stredovekého mesta, zabudované dnes do hmoty kalvínskeho kostola a takzvaného "Katovho bytu" Miklušovej väznice. Ešte pred vykopávkami z rokov 1996 až 1998 sa dala táto fortifikačná fáza študovať z relatívne presného a veľmi podrobného zamerania mestského opevnenia vyhotoveného v roku 1781 kolektívom vedeným pevnostným inžinierom, kapitánom Lodovicom Marinim. Toto zameranie je však dnes k dispozícii iba v torzovitej podobe, naviac s výnimkou jediného výkresu v kópiách vyhotovených v roku 1874 plukovníkom Rothauscherom a v rokoch 1909 až 1910 košickými študentami Halmošom a Eiszeltom.
Z Mariniho zamerania sa dala identifikovať pre naše pomery netypická podoba arpádovského hradobného múru. Ten bol vybudovaný z lomového kameňa - už spomínaného porfyrického kremeňa - tak, že mal hrúbku 120 až 125 centimetrov, pričom mal z vnútornej strany pridanú ochodzu vybudovanú na akejsi slepej arkáde, ktorej oblúky mali rozpätie od 4 do 5 metrov a hĺbku 125 centimetrov. Na korune takejto hradby bola predprseň silná 95 a vysoká asi 220 centimetrov. V predprsni boli vytvorené uzavreté štrbinové strielne široké okolo 25 a vysoké asi 90 centimetrov, s charakteristickým prekladom jediným väčším plochým kusom bridlice. Hradba bola založená do hĺbky 255 centimetrov od dnešnej úrovne terénu. Od tej istej úrovne bola výška hradby po ochodzu 530 a po korunu predprsne 750 centimetrov. Zdá sa, že rozdiel výšky terénu pred a za hradbou bol minimálny. Ochodza hradby mala šírku 1,5 metra a nosné piliere, vystupujúce do vnútornej /mestskej/ strany, do ktorých sa opierali klenutia slepej arkády nesúcej ochodzu, boli 1,2 metra silné.
Uvedené údaje boli namerané pri vykopávkach Dolnej brány. Tu si treba uvedomiť, že v dobe výstavby arpádovských hradieb bol iný rozmer výšky na vonkajšej a iný na vnútornej strane hradby, naviac samotná úroveň terénu mesta bola nižšie ako dnes a terén sám bol výrazne nerovnejší. Pri najnižšom mieste Dolnej brány bola úroveň terénu vnútornej strany mesta o asi 2 metre hlbšie, ako dnes. V každom prípade sú uvádzané výškové a hĺbkové údaje skutočne iba orientačné. V priebehu vykopávok bola podoba arpádovskej hradby potvrdená dovtedy málo známym výkresom deponovaným vo Východoslovenskom múzeu, ktorého autorom bol akýsi Johann Ippisch v roku 1823. Ten nakreslil pohľad na krátky zachovaný úsek arpádovskej hradby v mieste dnešnej Čajkovského ulice.
Kráľ Ladislav ako obeť vlastných sexuálnych chúťok
HISTORICKÁ PERLIČKA
Predposledný arpádovec na uhorskom tróne, Ladislav IV. Kumánsky, ktorý pravdepodobne vydal Košiciam privilégium na postavenie hradieb, bol vskutku kuriózny panovník. Jeho matkou pola kumánska princezná Alžbeta a on zdedil veľa z jej krvi. Správal sa skôr ako pohan, než kresťanský panovník. Obľuboval kumánske móresy a voľný život v stanoch a jurtách, takže často trávil čas s Kumánmi v ich táboroch. Svoju manželku zo vznešeného Anjouovského rodu zanedbával a prednosť dával kumánskym kráskam. Doboví kronikári zachovali dokonca mená troch z nich: Edua, Cupchech a Mandula. Kráľ si dokonca zriadil akýsi poľný hárem z kumánskych mladíc. Nakoniec mu to bolo osudné a po istej pitke a nastalej zvade ho dňa 10. júla 1290 horkokrvní Kumáni zavraždili. Stalo sa tak pod hradom Cheresig /Körösszeg/ v župe Bihar, pár kilometrov na západ od dnešnej Oradei v Rumunsku.
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce bude pokračovať popis opevnenia
Autor: Uhorský stepný dobytok
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
