pod Alpami predviedli. Ale, bol by to zlý fanúšik, keby bol iný. Netrepal sa predsa do Innsbrucku na zápas s Kanadou len preto, aby hráčom nadával, že prehrali a nepostúpili. Koniec koncov, videl hokej, na aký sa nezabúda...

Štve ma len to, že aj ´Hossovci´ sú spokojní. Radšej sa hovorí o tom, že nám chýbal len kúsok šťastia, aby sme javorové listy zo stromu striasli. A keď to povie aj fanúšik, náš výkon asi naozaj nemal chybu. Pravda, také štvrťfinále je aj o šťastí. Ale bolo aj o tom, že Kanaďania nám mohli naložiť aj viac, keby sme to šťastie nemali. Čo z toho, že smerom dopredu to bolo dobré (asi najlepšie na šampionáte), keď vzadu vládol chaos, až rozum zostáva stáť. Nie div, že z toho ´zblbol´ aj Lašák a pustil gól, aký sa vysvetliť naozaj nedá...

Nejde však len o zápas s Kanadou. Podstatnejšie je to, že mužstvo, ktoré sa pozbiera raz za tridsať rokov (a sotva také ešte niekedy budeme mať), má za sebou takú katastrofálnu sezónu. Vždy sme túžili mať všetky hviezdy pokope. Teraz sme ich (takmer) mali a pozrite čo dokázali. Svetový pohár bol na zaplakanie a nebyť toho, že na šampionáte sú aj slabí, mohlo byť v Rakúsku podobne. Myslím si, že hodnotiť toto mužstvo skrz šťastie či smolu v jedinom zápase smrdí alibizmom. Lebo, či sa pozerám na túto sezónu z jedného alebo druhého konca, vždy mi to vychádza rovnako - nevyhrali sme ani jeden jedinký zápas so súperom zo svetovej špičky. Či už za morom, alebo za rohom. A to si nevšimnúť sa predsa nedá...

Ste ešte stále takí spokojní?

mat

Autor: Uhorský stepný dobytok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári