"faux-pasy", ktoré nás stáli vyššie umiestnenie. Najsilnejší výber Slovenska v histórii bol vraj povolaný na viac, aspoň to semifinále by pasovalo skvelej partii pálffyovcov. Iste - len nie je jasné, o čo bol ktorýkoľvek zo súperov z elitnej sedmičky horší. Niekto vo štvrťfinále zrejme vypadnúť musel, že? A zdá sa skoro zákonité, že lós padol na ten tím, ktorý hral ako jediný na tri útoky. Že by Slovensko predsa len nemalo až taký vynikajúci mančaft, keď sa tréner neodvážil točiť štyri päťky? Alebo si niektoré hviezdy kládli ako podmienku účasti na šampionáte, že chcú byť na ľade dlhšie? Dnes vo svetovej špičke rozhodujú maličkosti. Nespočíva jeden zo základných rozdielov vo vyspelosti hokejového prostredia aj v tom, že športoví novinári na Slovensku sa boja klásť vedeniu a trénerom nepríjemné otázky? Autor tejto glosy natoľko hokeju nerozumie, aby tvrdil, že František Hossa by mal odstúpiť. Ale fakt, že tréner pokladá ešte aj diskusiu o demisii za nepatričnú, je ocenením - nielen jeho, ale predovšetkým nekritického prostredia, ktoré je naladené iba na oslavy, ale nie na pády.
O demisii zásadne odmieta debatovať i Martin Fronc. V parlamente sa nehralo štvrfinále, ale finále - vysokoškolských poplatkov. Vypadnutie zákona, ktorý neprešiel pre sabotáž koaličnej ANO, si športovo vzal k srdcu tréner, pardón premiér, Dzurinda: "Myslím si, že každý deň prináša nové výzvy a verím, že v tých ďalších skúškach obstojíme", navrhol okrem iného. Naozaj príkladne optimistické. Ako deja vu sa vracajú závery nejakého XV. či iného zjazdu KSČ. Vnímate tú frázu? Každý deň prináša nové výzvy - hahaha. To je onóóó, hlúpejšie klišé už neexistuje. Vidíme typicky dzurindovský, alibisticko-zahmlievaco-ničnehovoriaci odkaz na krajšiu budúcnosť. Pohnojili sme, ale nabudúce sa vynasnažíme, nič nie je stratené, len nás nezatracujte a podporujte (skoro ako hokejové pohrebné piesne). Veď iná alternatíva svetlej budúcnosti ako naša krásna koalícia aj tak neexistuje. ANO podľa Dzurindu "urobila chybu, politikárčila", ale - čo už s nezbedníkmi akýmisi narobíme? Nič sa nedá robiť, stalo sa, ideme ďalej. Zodpovednosť je na Slovensku, hokejovom či politickom, vulgárne slovo. Nesluší sa spomínať, ešte by veľactené papalášstvo prišlo o nejaké to koryto.
Exministra tretej Mečiarovej vlády Petra B. súd oslobodil spod obžaloby v kauze tzv. osobitného účtu. Išlo o to, že mal údajne protizákonne previesť štátne peniaze na termínovaný vklad v komerčnej banke (ešteže nie u Fruniho) a spôsobiť škodu 30 mil. Sk. Nič sa ale nedokázalo, prostriedky sa vrátili štátu aj s vyšším úrokovým ziskom a chránený svedok, ktorý tvrdil, že B. požadoval od neho úplatok za umožnenie vkladu, je vraj nedôveryhodný a menil výpovede. A tak ďalej - veľmi dobre. Nič proti B. V mečivláde číslo 3 bol ako minister privatizácie taký nenápadný, že prvýkrát sme o ňom počuli, keď bol obžalovaný. Ale: Ešte dva-tri podobné rozsudky a už nič nevyvráti definitívne podozrenie, že na Slovensku sa v živote nekradlo, že žiadny politik nezdefraudoval ani kávovú lyžičku a všetci sú nevinní ako Wojtyla. Len - do frasovej kariky - kam sa podeli všetky tie miliardy? To je záhada. Ešteže máme Karlina - aspoň jeden vinný. Teda kým nezasadne odvolací súd...
Peter SHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
