Artima. Bývalý policajt a už 15 rokov colník sa v takmer dôchodkovom veku spolu so svojimi deťmi rozhodol študovať. Syn Ján aj dcéra Ľudmila si síce vybrali vlastnú cestu, ale zahĺbení do odborných kníh boli zhruba v rovnakom čase. Ján Artim si vybral Bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity, odbor sociálna práca. Ako sám hovorí, ani nie preto, že sa chce profesionálne preorientovať. "Je to skôr, kvôli vlastnému sebavzdelávaniu," vraví o sebe. Keďže manželka Ľudmila, inak zdravotná sestra, je veľmi tolerantná partnerka, má doma zázemie pre štúdium aj koníček. Tým je zbieranie faktografického materiálu o ikonách.

Výsledkom sú dve publikácie, tú poslednú predstavil verejnosti len nedávno. Nesie názov Pravoslávne ikony - Svetlo na ceste k spáse. "O ikonách existuje síce veľa literatúry, ale mal som pocit, že chýba akýsi ucelený prehľad o gréckych ikonách. Chcel som dosiahnuť, aby ľudia, keď prídu do cerkvi, vedeli ikonu pochopiť, čítať z nej, aby vedeli čosi o jej tvorbe, ale aj o histórii," rozhovorí sa o obsahu knihy.

V publikácii teda čitateľ nájde nielen historický prehľad tých najznámejších ikon, ale aj tých, ktoré sú v drevených chrámoch pod Duklou. Popisuje techniku, význam farieb, inverzie i detailov, postavy a ich teologický význam. "Ikonostas je učiteľ aj kazateľ, ale len málo ľudí to tak vníma. Stretol som napríklad vo Svidníku turistov z Čiech, ktorí navštívili cerkov a zaujali ich ikony. Márne však hľadali sprievodcu, ktorý by im o nich niečo povedal a možno aj táto skúsenosť mi vnukla myšlienku zostaviť túto knihu. Máme tu bohatstvo národných kultúrnych pamiatok v podobe drevených chrámov, ale mali by sme šíriť aj to duchovné bohatstvo, ktoré v nich je v podobe ikon."

Ján Artim ikonu charakterizuje ako obrazovú modlitbu vo farbách, ktorá je súčasťou pravoslávnej duchovnosti. Nemaľuje sa, ale podľa kresťanského vnímania sa píše, je zdrojom poučenia aj pre ľudí, ktorí nevedia čítať ani písať. Je to teda text vyjadrený výtvarne. Postavy sú vsadené do realisticky zobrazenej krajiny, ale sú umiestnené pred jednofarebným, väčšinou okrovým alebo zlatým pozadím. Tým postava ukazuje na nepozemský svet a pripomína okno do neba. Pod žiadnou ikonou nie je podpis autora. Spravidla sú anonymné, lebo ikonopisec sa nikdy nepovažoval za autora v pravom slova zmysle. Pracoval podľa daných pravidiel a individualizmus, či snaha o sebavyjadrenie v ikonopisectve nikdy nemala miesto. Vari aj preto sa naňho kládli podobné požiadavky ako na kňaza.

Jednu kapitolu venuje autor aj zázračným ikonám. Takou je napríklad Klokočovská zázračná ikona Presvätej Bohorodičky zo severovýchodu Slovenska. Medzi veriacimi sa o nej hovorí, že počas jednej z vojen na teritóriu Veľkej Moravy, v roku 1670, začala roniť slzy. Vojaci ju chceli zničiť a jeden ju dokonca prebodol, keď vtom ich zastavili slzy. Vzali ju do Prešova a potom do Viedne, aby ju už nikto nevidel. Klokočovský chrám spálili. Neskôr na prosby veriacich vznikla podľa originálu kópia zázračnej ikony.

Nie sú to však len príbehy zo stredoveku. Jedna z posledných záhad je o Krvotočivej ikone. Datuje sa do roku 1999 a odohrala sa v ruskej dedine Deržavino v rodine Antonije Efimovnej. "Ikona Christa Spasiteľa začala šíriť príjemnú vôňu a vytekal z nej voňavý olej. V roku 2000 sa na Veľkú stredu na tvári Christa Spasiteľa objavili pramienky červenej tekutiny, ktoré vyzerali ako krv. Biochemická expertíza potvrdila, že ide o ľudskú krv. Vzorky boli porovnané so slávnym Turínskym plátnom. Podľa talianskych expertov boli vzorky zhodné," dodáva J. Artim.

Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či cesta od colníka k odborníkovi na ikony nie je rozporuplná. Najmä, ak sa od colníka očakáva striktne racionálny prístup k životu a povinnostiam. No prekvapil nás. "Keby ste lepšie poznali Bibliu, vedeli by ste, že evanjelista Matúš bol colníkom a Zachariáš jeho šéfom. Popri práci šírili vieru. Tak prečo nie ja?"

Dodávame, že publikáciu Jána Artima vydala Pravoslávna cirkevná obec Vyšná Jedľová v náklade 500 kusov. Už o niekoľko dní sa potvrdilo, že bude nutné aj druhé vydanie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári