takmer každom slovenskom hrade a zámku, rytierske súboje ukázala aj v susednom Poľsku a Čechách. Šermiari zo Starej Ľubovne nevíťazia pre peniaze, ani česť vyvolených dám, jednoducho ich úlet do minulosti v premodernizovanom svete baví. A nie sú to len muži, s mečom sa slušne oháňajú aj ľubovnianske tínedžerky.
"Pre mňa je šerm tým, čo ma baví, poskytuje mi relax aj dobrú partiu. A dobre sa naň balia dievčatá, najmä romantičky," hovorí so smiechom o svojej osemročnej vášni starší učeň prvého stupňa šermiarskeho umenia Jano Kober zo Starej Ľubovne. Ako sám dodáva, možno v päťdesiatke alebo šesťdesiatke sa dostane na úroveň šermiarskeho majstra, ale to je ešte vo hviezdach. Zatiaľ na tom usilovne pracuje. Študuje všetko o európskom historickom šerme, zaujíma ho najmä nemecká a talianska škola. "Šermujem s veľkými rytierskymi mečmi. Najviac ma láka talianska škola. Je viac technickejšia, pružnejšia a tanečnejšia. Zároveň patrí medzi najúčinnejšie. Jedným ťahom zabijete súpera," vysvetľuje 26-ročný šermiar. Neuskutočniteľným snom je zašermovať si so starými majstrami, najmä s Tallhofferom, ktorého okrem iného preslávili ilustrované knihy šermu. Svoju existenciu v dvadsiatom prvom storočí napriek vášni pre historické umenie 26-ročný Jano neľutuje. "Mne sa táto doba páči. Do minulosti by som rád len nakukol. Veľa vecí by mi v minulých storočiach, ak by som v nich mal žiť, chýbalo. Napríklad hygiena. A určite tam nemali internet," dodáva.
Dievčenské osadenstvo Rádu svätého Michala šermuje preto, lebo je to podľa nich neobvyklé, niečo nové v ich živote a zároveň fascinujúce. Mužská časť je vraj k nim pozorná a občas skúša v súbojoch využiť na víťazstvo svoju fyzickú silu, ako to muži zvyknú. "Ale my vieme, že je to márne," zhodujú sa staroľubovnianske stredoškoláčky Tamara a Jana. Okrem toho, že s mečom v ruke sú neprehliadnuteľné, šermiarska záľuba im poskytuje pohyb, poriadnu dávku adrenalínu a veľký kus histórie a romantiky. Na margo ich šikovnosti v starom umení hovorí vedúci rádu Pavol Mišenko: "Sú veľmi dobré šermiarky, dokonca v súbojoch častokrát odvážnejšie, než chlapi."
Momentálne pripravuje skupina historického šermu scénu súboja dobra a zla. "Chceme ukázať úskoky zla a aj cez šerm nezmyselnosť zabíjania. Šermovanie nie je o násilí a krviprelievaní, ide o predvedenie techniky. Ľudia ho nevymysleli kvôli zabíjaniu, ale kvôli bráneniu sa nepriateľovi," objasňuje Pavol Mišenko.
Vedúceho skupiny predurčuje aj vzdelanie k tomu, aby sa venoval histórii. Vyštudoval archeológiu, v civile je projektovým manažérom na staroľubovnianskom mestskom úrade. Podľa neho šerm a mnohé ďalšie aktivity, nadväzujúce na bohatú históriu mesta, dopomôžu k tomu, "aby sme urobili dieru do sveta."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
