rotariánskeho hnutia pre ňu nikdy neboli len papierovým heslom, dokonca v rodine mali príbuzného, ktorý patril k členskej základni prvého popradského Rotary klubu z roku 1935.
Keď ju v roku 2002 oslovili miestni rotariáni, nebola nezorientovaná. O ponuke vstúpiť medzi ľudí, ktorým je služba pre iných poslaním, začala vážne uvažovať. Do klubu vstúpila v roku 2003 ako jeho dvadsiaty druhý člen a dodnes je medzi rotariánmi v Poprade jedinou ženou. "Aj dnes vo svete existujú Rotary kluby, ktoré sú výlučne mužskou záležitosťou. Ženy začali do hnutia masívnejšie vstupovať až v roku 1988. Bola by som rada, keby sa mi podarilo aj do nášho klubu získať ďalšiu ženu," priznala svoj zámer Jana Murárová. Je presvedčená, že ženský prvok vnáša do komunity zjemnenie, zmierňuje ostré hrany prípadných názorových nezhôd.
So začlenením sa do výsostne mužského kolektívu problém nemala. "Prijali ma skvele a cítim sa byť medzi nimi rovnocenným partnerom. Nepadajú žiadne narážky typu - no, toto mohla vymyslieť len žena! Naopak, moje vecné návrhy rešpektujú a akceptujú," popísala pôsobenie medzi klubovými kolegami. Už po pár mesiacoch v klube ju zvolili za tajomníčku. Jana Murárová však zásadne vylučuje možnosť, že ju medzi seba prijali práve preto, aby robila tzv. "kancelárske" práce. "Takto nekalkulovali, nešpekulovali, pretože platí zásada rotácie, teda každý člen prejde v materskom klube postupne jednotlivými funkciami, každý rok sa kolečko otočí," vysvetlila rotariánka.
Svoj vstup medzi ľudí, ktorí svojimi aktivitami v regióne už pomohli miestnemu červenému krížu, onkologickému oddeleniu nemocnice, mentálne postihnutým deťom, či študentom pri výmenných zahraničných stážach neľutuje. Dokonca tvrdí, že ponuka prišla v pravý čas, v dobe, keď cítila silnú potrebu byť užitočnou a nápomocnou. "Denne sa stretávam s ľuďmi v skutočne deprimujúcich podmienkach, pre ktorých sa život stáva ťažko znesiteľným. Myslím, že je úlohou tých, ktorí sú momentálne odolnejší, pomôcť im zmierniť utrpenie, ktoré im priniesol život, stierať stavy beznádeje, samoty a bolesti. Aj o tom je posolstvo rotariánstva," naznačila smerovanie svojich cieľov v rotariánskom klube.
Jediná žena medzi popradskými rotariánmi tvrdí, že byť rotariánom nie je o vlastnom prospechu, prestíži či výhodách. "Do klubu sa nevstupuje s otázkou čo z toho, ale s presvedčením, že niečo zo seba nezištne dám druhým. Snažím sa byť rotariánkou každý deň," uzavrela Jana Murárová. Dodala, že ani v dnešných časoch vlády rozumu by človek nemal zabúdať na to podstatné - na ľudskosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári