bývaním nie je jednoduché vyriešiť. Všetci súhlasíme, že sa s ním treba vysporiadať, sú pripravené projekty, štúdie, návrhy. Všetko je v poriadku, áno, treba to riešiť, len nech to nie je na našom území. Mestské časti, kde už osady majú, nie sú príliš naklonené myšlienke stavať pre nich niečo nové. Najradšej by sa problémov s nimi zbavili.
V platnom územnom pláne mesta sa nerozlišujú lokality na bývanie pre sociálne odkázaných alebo neprispôsobivých občanov. Útvar hlavného architekta môže na požiadanie vytypovať lokality, ktoré by spĺňali parametre pre nízkoštandardné bývanie. Z územnoplánovacieho hľadiska však môže ísť vždy nanajvýš o odporučené spôsoby riešenia, nezastupiteľná je tu úloha volených orgánov. Pri hľadaní vhodných lokalít je potrebné zohľadniť aj územné súvislosti a existujúci okolitý štandard bývania. Určite nie je vhodné umiestňovať takýto typ objektov napr. vo vilovej štvrti alebo uprostred už zabývaného sídliska.
"Z doterajších skúseností vyplýva, že častokrát je najvhodnejšie riešiť problém tam, kde vznikol. Zdevastované obytné domy a ich okolie je potrebné tak či tak renovovať. Zbúraním starých a výstavbou nových domov sa v takejto lokalite automaticky zvýši kvalita okolitých pozemkov, ktoré sú spravidla neželanými javmi ťažko postihnuté," uviedol Ing. arch. Martin Jerguš z Útvaru hlavného architekta.
Pre Lunik IX bola vypracovaná štúdia, ktorá analyzuje možnosti ubytovania sociálne odkázaných občanov na ploche určenej pre bývanie platným územným plánom. Na tomto sídlisku sa s prízemnou zástavbou nerátalo, plochy sú určené len pre viacpodlažné obytné domy a nie na výstavbu prízemných rodinných domov. V podmienkach Košíc je bývanie v rodinných domoch, akokoľvek malých, vnímané skôr ako nadštandardné.
Jednoduchšia je situácia na vidieku. Malometrážne prízemné radové domčeky vidieckeho typu s minimálnym vybavením, aké sa postavili na viacerých miestach na Slovensku v rámci sociálnej výstavby dotovanej štátom, sú na dedine vnímané inak ako v Košiciach, kde väčšina ľudí býva v panelákoch. Sociálne odkázaným je spravidla bližšie bývanie v domoch ako v bytoch. Výstavba je tiež lacnejšia, najmä z dôvodu možnej participácie samotných občanov, pre ktorých sa stavia. Pri výstavbe viacpodlažných domov je potrebné postupovať dodávateľsky aj z hľadiska zabezpečenia garancie kvality výstavby.
"Z hľadiska intenzity využívania pozemkov a ich ceny v meste je zasa neefektívne stavať extenzívnu prízemnú zástavbu. Mestu sme navrhli podobný druh bývania v bytových domoch, ako sú tzv. kukurice na Luniku IX. Nezamestnaných z tohto sídliska by bolo možné zaškoliť tak, aby budúcich užívateľov mohol vybraný dodávateľ stavebných prác zamestnať," dodal M. Jerguš.
ÚHA navrhuje pre sociálne bývanie vybudovať aj dva typy ubytovní. S najnižším komfortom v dvoj- až trojpodlažných domoch so spoločným sociálnym zariadením pre ľudí bez príjmov a žijúcich samostatne. Druhý typ pre rodiny s deťmi s vyšším štandardom v dvojpodlažnom objekte, ale nie na trvalé bývanie. Vtedy by bolo možné zabezpečiť aj financovanie štátom, ale len v prípade, že náklady na byt nepresiahnu čiastku cca 10-tisíc Sk za m2.
Zvažujú sa dve lokality, kde by sa mali postaviť prízemné baráky, a to v Košickej Novej Vsi a v Ťahanovciach. Dotknuté mestské časti však s tým musia súhlasiť. Zatiaľ je všetko v štádiu výberu a rokovaní. Reálna je možnosť stavať aj v okolitých obciach, keď sa na tom kompetentné samosprávy dohodnú na obojstranne výhodných podmienkach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
