rozhádať, ako sa to stalo v prípade tragickej smrti Stanislava R. Mladý policajt, ktorý pracoval ako "kukláč" v elitnej zásahovej jednotke v Bratislave, mal 23. mája 2003 nehodu. Utrpel zranenía, ktorým na druhý deň v nemocnici v Nových Zámkoch podľahol. Stalo sa tak štyri dni pred jeho 28. narodeninami. Pre jeho najbližších to bol obrovský šok, no vtedy netušili, že ďalší ich ešte len čaká.
"O tom, že môj syn havaroval a je v kóme, som sa dozvedela až na druhý deň okolo pol ôsmej ráno. Vybrala som sa za ním do Nových Zámkov, ale cestou som musela odviezť mamu do Vojčíc. Skôr, ako sme tam prišli, okolo 10.00 hod. mi zatelefonovala matka synovej priateľky Timey K., s ktorou mal vážnu známosť, že Stanko dodýchal. Bol to pre mňa šok. Odmietala som uveriť, že zomrel. Nechápala som, prečo mi Timea, ktorá na mňa mala telefonický kontakt na mobil aj na pevnú linku, nedala okamžite vedieť, že mal autonehodu," uviedla Eva C. Zdôraznila, že keby sa o synovej havárii včas dozvedela, okamžite by za ním vycestovala a jej bývalý manžel, s ktorým sa už dávnejšie rozvedení, tiež. Keďže sa to nestalo, obidvaja stratili možnosť stráviť s milovaným synom posledných pár hodín jeho života.
Ukázalo sa však, že ich prítomnosť v nemocnici bola dôležitá aj z iného hľadiska. V zázname o úmrtí Stanislava R. sa v kolónke usporiadateľ pohrebu ocitlo meno jeho priateľky, nie matky, či otca. Timea a jej rodičia rozhodli, že ho prevezú a pochovajú na cintoríne v Trebišove. Telefonicky to oznámili matke nebohého s tým, že aj ona tam má pochovaných rodičov. Tá bola v takom citovom rozpoložení, že sa nezmohla na odpor. Neprotestovala, nepovažovala to za podstatné, aj keď v skutočnosti ona i jej bývalý manžel by si boli skôr priali, aby bol syn pochovaný vo svojom rodisku, teda v Humennom, kde mal ešte aj v čase úmrtia trvalý pobyt. Skutočnú nevôľu rodičov nebohého vyvolala až "šuškanda", že ho ho rodina K. ide pochovať do viacmiestneho hrobu.
"Oni to popreli. Išli sme na cintorín a tam mi ukázali vykopanú jamu prikrytú panelmi. Ubezpečili ma, že je to jednohrob, a ja som i uverila… Deň pred pohrebom mi dcéra Martina oznámila, že sa boli s otcom pozrieť na cintoríne a zistili, že syn má byť pochovaný do hrobky pre troch," opísala Eva C nezvyčajné okolnosti, ktoré predchádzali pohrebu. Ako ďalej uviedla, ona s rodinou išli za správcom cintorína, ktorému povedali, že nesúhlasia, aby bol Stanislav pochovaný vo viacmiestnom hrobe... Ten ich odkázal na K., vraj ak sa s nimi dohodnú, on vykope jednomiestny hrob.
Navštívili rodinu K., ale okrem toho, že medzi nimi došlo k ostrej výmene názorov, sa na ničom nedohodli. Vtedy už otec nebohého trval na tom, že ho pochovajú v Humennom, resp., že po smútočnom obrade na cintoríne v Trebišove tam Stanislava prevezú. Asi 20 minút po ich odchode telefonovala Timea na mobil Martiny, Stanislavovej sestry. Upozornila ich, že ukradnúť mŕtvolu je trestný čin, a otcovi nebohého odkázala, aby si uvedomil, že ona má zbraň...
Ani jeden z rodičov nechcel zneuctiť pamiatku syna tým, aby sa po smútočnom obrade pred očami jeho kolegov, kamarátov a všetkých tých, čo sa s ním prišli rozlúčiť, naťahovali s K. o jeho telo. Zúčastnili sa pohrebu, na ktorom otec nebohého pred zatvorením rakvy prisahal, že urobí všetko pre to, aby telesné pozostatky jeho syna boli uložené pri rodine R., a nie s cudzími ľuďmi.
O sedem mesiacov neskôr sa jeho slová premenili na skutočnosť. Po vybavení všetkých formalít a povolení na exhumáciu si spolu s exmanželkou a ďalšími osobami, mená ktorých odmietli uviesť, prišli do Trebišova po telesné pozostatky syna. V noci zo 17. na 18. decembra 2003 vybrali z hrobky drevenú rakvu, ktorú následne previezli do Humenného a pochovali na miestnom cintoríne. Za tento počin na nich Timea K., ktorá im na exhumáciu nedala súhlas, podala trestné oznámenie.
Po prešetrení veci prokurátor obžaloval rodičov nebohého z trestného činu výtržníctva. Tí na pojednávaní pred samosudkyňou Okresného súdu v Trebišove na svoju obranu uviedli, že Timeu, ktorá vystupovala ako družka ich syna o súhlas nežiadali, pretože vedeli, že by s exhumáciou nesúhlasila. Navyše mali obavu, že keby sa to dozvedel jej otec, ktorý bol v minulosti policajt vo vysokej funkcii, tak by im to prekazil. Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že náklady na pohreb, ktorý sa uskutočnil v Trebišove, boli uhradené z účtu na meno nebohého. Dispozičné právo naň mala aj Timea, tiež policajtka, ktorej výplata bola posledné tri roky poukazovaná na ten istý účet. Po pohrebných nákladoch na ňom zostala z vyše 82-tisíc korún tisícka.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných nenaplnilo zákonné znaky trestného činu výtržníctva. Tým, že vykonali exhumáciu bez súhlasu Timey K. a zástupcu cintorína, resp. porušili vyhlášku, sa dopustili len priestupku, ktorého lehota na prejednanie medzičasom uplynula.
Samosudkyňa dospela k záveru, že obžalovaní vykonali exhumáciu zákonným spôsobom, pričom po žiadnej stránke nedošlo k zhanobeniu hrobu. Nielenže ho nepoškodili, ale potom, čo z neho vybrali rakvu, uviedli všetko do pôvodného stavu. Takisto citlivo a so všetkou pietou nakladali s rakvou a telom aj pri jej prevoze a ukladaní do hrobu na cintoríne v Humennom.
S oslobodzujúcim verdiktom nebol spokojný prokurátor. Podal odvolanie, ale Krajský súd v Košiciach ho na verejnom zasadaní zamietol ako neodôvodnené. Predseda senátu však zdôraznil, že išlo o konanie v rozpore so zákonom, ktoré možno v konkrétnom pípade pochopiť, ale nemôže sa stať samozrejmosťou. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
