to neubralo. Rodák z Košíc, manžel českej popovej speváčky Hany Zagorovej, vynikajúci tenorista Štefan Margita sa svojim divákom v metropole východu pripomenul na nedávnom koncerte po boku Lucky Bílej a Karla Gotta.

Na čom momentálne pracujete?

"V Lyone sme práve doštudovali Janáčkovu operu Jej pastorkyňa, kde spievam a čaká ma premiéra."

Vaše začiatky sa spájajú s postavou Lenského z Eugena Onegina. Vraciate sa k tejto roli ešte?

"Lenský, áno, to bolo vlastne také moje prvé veľké uvedenie v košickom divadle a dokonca nedávno som aj dostal ponuku na Lenského zo Španielska. I SND ma asi pred týždňom volalo, že idú robiť novú inscenáciu Onegina a či by som neprišiel na jednu hosťovačku. Tak sme sa dohodli. Síce je to až v roku 2006, ale prídem. Myslím, že je to jedna z najkrajších tenorových postáv, do ktorej sa nedá nezamilovať. Každý spevák si ju okamžite obľúbi. Je to veľmi efektná úloha s krásnou áriou a pokiaľ sa dobre urobí, stáva sa miláčikom publika."

Nevieme, čo bude zajtra, nedesí vás, že plánujete prácu na niekoľko rokov dopredu?

"Zatiaľ nie, ale príde obdobie, keď ma to začne desiť. Ale zatiaľ ma to teší."

Váš srdcový skladateľ?

"Leoš Janáček. Tá prostota a ľudovosť jeho hudby ma úplne fascinuje."

Čaká na vás ešte nejaká rola snov?

"Teraz som sa napríklad pustil do prvej Wagnerovej úlohy v milánskej La Scale. Už som aj dostal ponuku na druhú úlohu od tohto skladateľa. Je to Bludný Holanďan, teším sa naň."

Čo vy a ľahká múza? Istý čas bolo medzi opernými spevákmi trendom nahrať album populárnej hudby. Nie všetkým školeným hlasivkám však tieto žánrové skoky vyhovujú...

"Ja som mal pop vždy rád, nebránim sa ani muzikálovým melódiám. Samozrejme, že sa nedajú spievať neustále, ale oceňujem ich krásu, no sem-tam si ich zaspievam a vychutnávam ako bonbónik. Spevácky sa však zakaždým držím vo svojom opernom štandarde."

Pre mužských interpretov je vrcholom ich umenia, keď dokážu zaspievať krásne piáno, čo je aj váš prípad. Dokážete sa spevácky sám ohodnotiť, alebo na svojom hlase ešte stále pracujete?

"To závisí od techniky spievania. Ak máte dobrú techniku, idú vám aj piánka a práve na nich sa ukáže, čo ste sa vlastne za tie roky naučili."

Máte vlastne aj nejakú inú vášeň okrem hudby?

"Oj, vášní je veľa, to si nemyslite, že sa venujem len muzike. Strašne rád cestujem. A tým nemyslím svoje pracovné cesty. Vtedy bohužiaľ často to mesto ani nepoznáte. Skúšate od rána do večera, potom premiéra a letíte domov, to sa neráta. Ale milujem more, som slnečný človek narodený v auguste, teplo potrebujem k životu. V tomto sme s Hankou rovnakí. Takže akonáhle máme možnosť, ukradneme si chvíľku pre seba a ideme za morom. Nedávno, keď bolo také strašné počasie, sme sa spontánne rozhodli, že zájdeme do Dubaja. Bolo tam tridsať stupňov a krásne sme si to užili."

Máte ešte nejaký nesplnený cestovateľný sen?

"Už ani nie. Precestoval som od New Yourku cez Miláno až po Hong Kong už asi všetko. Ale strašne mám rád, keď sa môžem vracať na miesta, kde som pred rokmi spieval. A keď tam po nejakom čase opäť stretávam známe tváre. To sú veľmi príjemné stretnutia. Človek odrazu zistí, že v opere vlastne dookola kolujú tí istí ľudia, až kým hlasivky dovolia."

Tvrdíte, že v divadelnej branži neexistujú kamarátstva. Ako potom rozoznáte, koho si vlastne môžte pripustiť k telu?

"V divadle si nikoho nemôžete pripustiť k telu. Za tie roky na divadelných doskách som si uvedomil, že tu si nemôžete dovoliť byť voči sebe úprimný k druhým. To znamená, že ak večer spievate a kolegovi priznáte, že sa vám nespievalo veľmi dobre - on to zneužije. Tá úprimnosť sa proste neoplatí. Mám priateľov mimo branže, alebo v divadle v cudzine. S týmito ľuďmi pracujem len pár mesiacov a intrigy tam nestihnú fungovať natoľko intenzívne, ako v kamennom divadle. Najhoršie sú na tom tí, ktorí vôbec necestujú a sú odkázaní na pracovný kolobeh vo svojom domovskom divadle. Vy tam prídete, oni vidia váš úspech a automaticky pocítite závisť. To si však človek nesmie pripúšťať, musí sa chovať aj naďalej úplne normálne. No častokrát aj keď sa chováte normálne, oni si vždy niečo nájdu. Po tých rokoch sa ma už tieto veci prestávajú dotýkať. Treba si uvedomiť, že operné predstavenie, to je orchester, dirigent, režisér, speváci, zbor, jednoducho zúročenie kolektívnej práce. A toto v takej pop music neexistuje. Tam kope každý sám za seba."

Vy sám ste náročný poslucháč?

"Som. A vypočujem si akúkoľvek hudbu. A potom úprimne skritizujem alebo pochválim. Kěď sa mi to fakt páči, nemám problém ísť za kolegom a pogratulujem mu. Konkurencia je dobrá vec, mnohému naučí. Aj v súkromí vyhľadávam predstavenia a milujem džez! Veľmi rád si vypočujem napríklad Dianu Krall, ktorá bola nedávno v Prahe a len som žasol nad jej výkonom."

Máte špeciálnu "svoju" diétu, ktorú ste zverejnili a chudla podľa nej česká verejnosť. Vy sám ju využívate často?

"Občas ju držím. Je to taká očista tela. Keď ste dlho napríklad v Taliansku, kde vás rozmaznávajú makarónmi a pizzou, treba nejaké to kilo zhodiť. Ľudia si predsa neplatia za to, aby sa pozerali na tučného spoteného človeka no nie? Pri tejto diéte za štrnásť dní ide dolu deväť kíl. Dôležité je dodržiavať predpísané jedlo na raňajky, obed a večeru a hlavne - žiaden alkohol."

Obaja aj s manželkou Hanou ste veľmi pohodoví ľudia. Dokážete sa vôbec pohádať?

"Ja som lev, dokážem parádne vybuchnúť a všetko poviem na rovinu. Ľudia u mňa vedia, na čom sú. Niekedy ma v tomto Hanka blokuje a dohovára mi, aby som sa ovládal, ale ja si aj tak poviem, čo chcem. A chráň Pán Boh, keď som nevyspatý. Vtedy som zlý. Spánkom si dobíjam baterky a preto posteľ nevyhnutne potrebujem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári