NAJSTARŠIE OPEVNENIE NÁŠHO MESTA

Kým bývalí kronikári tápali, súčasníci sa nemajú o čo oprieť

Z času na čas sa na stránkach tejto rubriky objavujú údaje o košickom mestskom opevnení, ktoré možno považovať za jednu z našich najstarších a zároveň aj najvýznamnejších stavebných pamiatok. Dosť podrobne sme v minulosti popisovali históriu jednotlivých mestských brán, niektorých bášt či citadely. Vždycky sme pritom akosi automaticky začínali dobou posledných arpádovských panovníkov, keď sa Košice ako mesto založené kolonistami utvárali. No história Košíc je o čosi staršia, ako ich existencia v podobe opevneného kráľovského mesta. Už pred ním tu totiž stála osada, kráľovská vila Cassa. Svedčí o tom rad priamych i nepriamych dokumentov. A tak sa priam natíska otázka: Boli Košice už aj vtedy nejakým spôsobom chránené?

TRADÍCIA A VEDA

Moderná historická veda kladie založenie mesta Košice do obdobia po mongolskom vpáde, medzi roky 1242 až 1249. Priamy dôkaz o tom sa síce nezachoval, ale nepriamych indícií je dosť na to, aby sme takéto vročenie brali bez zbytočných pochýb. Vznik kolonizačného mesta sa kryje s obdobím znovuvýstavby Mongolmi spustošeného kráľovstva, so zakladaním celého radu miest v oblasti Horného Uhorska a teda aj s osobou kráľa Bela IV. Vieme však, že Košice v inej, ako mestskej podobe, existovali aj pred mongolským vpádom. Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1230 a nepriame pramene, ako aj pozdejšie napísané kroniky, posúvajú existenciu kráľovskej osady Košice ešte výrazne hlbšie do minulosti, na sklonok 12. storočia. Tie isté pramene prinášajú údaje o opevnení Košíc ešte pred rokom 1241, zhodou okolností spojenom taktiež s osobou kráľa Bela IV. Čo sa v nich píše?

Ján Baptista Trsťanský, autor kronikárskeho diela Cassovia vetus ac nova, vydaného v roku 1732 v Košiciach, uvádza: Započaté dielo /budovanie Košíc/ nebolo dokončené hneď, preto boli začiatky Košíc skromnejšie. Najprv boli /Košice/ obkolesené iba valmi a priekopou. Avšak veci, ktoré obyvateľov zastihli, urobili ich silnejšími a opevnenejšími. Stalo sa to podľa tradície nasledovne. Belo, medzi uhorskými kráľmi štvrtý toho mena, nastúpiac na trón v roku MCCXXXV /1235/ po narodení Krista, pustil sa pri rieke Slanej do nešťastného boja s Tatármi a utekajúc prišiel do Košíc. Mešťania prijali kráľa s takou láskavosťou, že na ich pohostinstvo si uchoval vďačnú spomienku. Preto akonáhle sa vrátil verejný pokoj, chcel, aby sa Košice stali mestom bezpečným a slobodným, a tak nariadil, aby sa rozšírilo a ohradilo silnými stavbami.

Tento údaj, ktorý autor kroniky prevzal nepochybne zo staršieho zdroja, opakovala potom celá plejáda historikov a publicistov píšucich o dejinách Košíc. V roku 1770 to bol Szerdahelyi, 1780 Windisch, 1786 Korabinský, 1825 Szepesházy s Thielem, 1834 Turcsányi, 1860 Plath, 1861 Tutkó... atakďalej, až do polovice 20. storočia. Windisch napríklad píše v druhom diele svojej Geografie uhorského kráľovstva toto: ...ešte za vládnutia kráľa Imricha /1196 - 1208/ boli /Košice/ uzavreté do múrov.... Tutkó podáva tú istú vec slovami: Kráľ /myslený je Belo IV./ utekajúc cez oblasť Čerhátu v Abovskej župe pribehol k dolnokošickým Sasom, ktorí ho srdečne prijali a poskytli mu útočište /pred mongolským vojskom/. Kráľ, súc vo veľkom nebezpečenstve, si vybral útočište v dedine Dolných Košíc aj preto, že mu k tomu dodávala odvahu okolnosť, že Dolné Košice boli opevnené priekopami a zemnými valmi. Uvedené citácie nám doslova vnucujú názor, že Košice mali v minulosti opevnenie ešte skôr, ako sa vyvinuli na mesto. Iste ste si všimli, že Tutkó použil termín "dedina" a nie "mesto".

SOTVA SA EŠTE DOZVIEME

Predstava valmi a priekopami opevnenej kráľovskej osady Košice sa tradovala snáď už z textu stratenej kroniky richtára Michala Wassa spísanej v roku 1631 a aj do nej sa mohla dostať ako tradovaný údaj, prípadne z ešte staršieho, nám dnes už neznámeho písomného prameňa. Existenciu kráľovskej osady Cassa - Košice dnešní historici nespochybňujú. Uznáva sa tiež možnosť jej existencie už na sklonku 12. storočia. Otázkou je, kde presne sa nachádzala. Dlho udržiavaná hypotéza, že to bolo priamo na území pozdejšieho opevneného mesta, teda v dnes známom historickom jadre mesta, sa stala po analýzach a vykopávkach posledných rokov ťažko udržateľná a ponúka sa tu hypotéza iná, opierajúca sa o dávnu tradíciu osídlenia južne od opevneného mesta.

Nebudem sa tu teraz zaoberať vyvracaním starej a dokazovaním novej hypotézy, pre tento moment to nie je hlavná téma. Nech bola poloha kráľovskej osady Košice akákoľvek, predstava, že toto správne a trhové centrum kraja bolo opevnené, nie je vonkoncom nelogická a nezmyselná. Dokonca aj technická realizácia tohto opevnenia, násypy a priekopy, zodpovedá dobe, do ktorej je toto prvé opevnenie Košíc, ešte nie mesta, lež zatiaľ iba osady, rozprestierajúcej sa však tesne pri areáli budúcich kolonizačných Košíc, datované.

Útek kráľa Bela IV. pred Mongolmi cez Košice je väčšinou moderných historikov spochybňovaný, aj keď nie celkom vylúčený. V textoch kronikárov a historikov 18. a 19. storočia je v opisoch najstaršieho obdobia existencie mesta dosť zmätku a cítiť z nich, že sa im miešajú udalosti staršie s novšími, existencia kráľovskej osady s existenciou pozdejšieho kolonizačného mesta, ba dokonca si nevedia celkom dať rady s názorom na to, kedy bolo mesto založené. Napriek tomu sa cez chaos dejepisných údajov a názorov prediera všade základná myšlienka: najstaršie Košice - dedina, či osada Dolné Košice, Villa Cassa - boli opevnené násypmi a priekopami.

Ako som už spomenul, existenciu kráľovskej osady moderní historici nespochybňujú. Nemá teda zmysel spochybňovať aj existenciu jej prípadného obranného zariadenia, hoci len veľmi jednoduchého. Je možné predpokladať aj v inej podobe, ako klasické opevnenie napríklad ako obranne výhodný tesný zhluk kamenných stavieb, či dokonca v podobe stavieb vybudovaných ako samostatné obranné solitéry. Najstaršie opevnenie Košíc pochopiteľne tých predkolonizačných - by teda mohlo byť znateľne staršie, zhruba o jedno storočie, než kolonizačné mesto Košice so svojimi hradbami, ktoré sme doteraz považovali za najstaršie. Toto opevnenie určite nestálo tam, kde pozdejšie kamenné hradby a skeptikovi by sa mohlo zdať, že už nikdy presne nezistíme, akú malo konkrétnu podobu a aké veľké územie obopínalo, nehovoriac už o ďalších podrobnejších stavebných parametroch tohto pradávneho fortifikačného diela. Na otázku položenú v úvode sa teda zatiaľ nedá presne odpovedať.

PRVÉ KAMENNÉ HRADBY

Keď sa niekedy v polovici štyridsiatych rokov 13. storočia začali v údolí Hornádu, na mieste dnešných Košíc, usádzať kolonisti z Dolného Saska, bolo nesporne ich prvým činom vymeranie uličnej siete, jednotlivých parciel a obvodu mesta. Potom začali stavať svoje domy a najpotrebnejšie verejné stavby. Až po tom všetkom, hlavne však v situácii, keď sa novozaložené mesto prejavilo ako životaschopný útvar a jeho ekonomika to už dovolila, sa pustili do opevňovania svojho nového domova. Takto stručne popísaný proces je zovšeobecnením, no nie vždy ho stihla realizovať už prvá generácia osadníkov a rovnako nie vždy sa hradby stavali až po panovníkovom /jednalo sa o kráľovské mesto/ povolení.

Podľa kroniky z roku 1732 to v prípade Košíc bolo síce ešte za života prvej generácie kolonistov, ale už aj s prispením tých, ktorí sa vo vznikajúcom meste narodili. Konkrétne sa tam uvádza: Národ však v predvídaní budúcnosti konal odvážnejšie, a nevzdal sa nádeje na ohradenie mesta múrmi. Neprestal prosiť u kráľov, štedro ich obdarovávať, priateľsky im slúžiť a vzbudzovať v nich nádeje, až kým sa im za kráľov Ladislava IV. a Ondreja III., ktorí sa márne vzpierali množstvu hlasov, nesplnili v roku MCCXC /1290/ ich žiadosti. Dielo potom dokončili skôr, než sa myslelo, čo znamená, že za dvadsaťtri rokov stálo už v takej veľkej sile, že Košice mohli pokladať nielen za mesto, ktoré sa môže brániť mužmi, ale aj múrmi. Ako sa to stalo, zopakujeme podrobnejšie.

Tento kronikársky text je zaujímavý nielen tým, že presne datuje výstavbu prvých košických hradieb do obdobia rokov 1290 až 1312, ale aj ďalšími postrehmi. V jeho necitovanej časti sa totiž uvádza, že kolonisti - Košičania sa museli tvrdo domáhať práva na opevnenie svojho mesta, pretože to síce kráľ Belo IV. sľúbil a chcel, ale miestna šľachta si to naopak nepriala. Nepochybne do pôvodných kráľových sľubov zasiahla aj vnútorná vojna, ktorú kráľ viedol proti svojmu odbojnému synovi Štefanovi, a ktorá skončila po roku 1262 dočasným rozdelením kráľovstva, pričom Košice sa stali súčasťou Štefanovej domény. Sľuby Bela IV. tu teda prestali mať účinnosť až do jeho smrti.

POVOLENIE SA NEZACHOVALO

Windisch dokonca dáva mladšieho kráľa do priamej súvislosti s výstavbou košických hradieb takouto pasážou: V roku 1270 ich /hradby/ rozšíril Štefan V. a o dvadsať rokov neskôr ich nechal kráľ Ondrej III. obohnať násypmi a druhým múrom. Karol I. /myslí sa Karol Róbert z Anjou/ ich potom doplnil vežami a inými opevňovacími prácami. Podobne Szepesházy s Thielem uvádzajú: Takto rozšírené mesto /Štefanom V./ bolo potom za kráľa Ladislava IV. obkolesené v roku 1290 najprv múrmi a potom opevneniami... V podstate zhodný text je aj v Tutkóovej kronike: Mešťania už veľmi rozsiahlych Dolných Košíc dostali povolenie od svojich kráľov Ladislava IV. a Ondreja III., aby svoje mesto opevnili múrom a baštami. Toto opevnenie ..... úplne dokončili pri usilovnej práci trvajúcej asi dvadsaťtri rokov. Kronikár doktor Plath to videl takto: Poza jednoduchý násyp a priekopu postavili iné opevnenia, najprv silnejší múr, onedlho bašty, to všetko na pokyn kráľa Ladislava IV. v roku 1290.

Novší historici videli problém v trochu pozmenenom svetle. Magiorotti vo svojom diele o činnosti talianskych vojenských staviteľov v zahraničí vydanom v roku 1939 uvádza: Mesto Košice sa rozprestiera na močaristej pôde, na početných ostrovčekoch /vskutku zvláštna predstava!/, medzi ktorými vodné kanály tvorili primitívnu obranu. Neskôr, v 13. storočí, malo hradby vybudované na uhorský spôsob s dvoma vežami a dvoma vstupmi - severným a južným. V tomto stave sa nachádzalo až do konca 14. storočia. Tento názor prevzal taliansky autor od niektorého z vtedajších maďarských historikov, pričom ho slepo citovali aj dobové košické historické kapacity doktor Kerekes /v roku 1940, on sám však mohol byť aj pôvodcom tohto názoru/ a doktor Mihalik /v roku 1942/.

Vo viacerých svojich prácach, hlavne však v knihe Počiatky Košíc a zrod metropoly posunul v nedávnej minulosti doktor Halaga datovanie výstavby najstarších košických hradieb do obdobia rokov 1270 až 1290, pričom predpokladal, že rok 1290, kedy malo byť vydané privilégium na výstavbu hradieb /žiaľbohu sa nedochovalo/, tieto už stáli a privilégium už iba konštatovalo stav veci. Je viacero dôvodov veriť tomu, že prvé mestské hradby Košíc sa stavali skutočne pred rokom 1290. Dnes už možno vychádzať pri datovaní nielen z rozboru dobových listín a situácie, ale tiež konkrétnych výsledkov vykopávok.

HISTORICKÁ PERLIČKA

Villa Cassa zmizla úplne, alebo čosi predsa len ostalo?

Mnoho ľudí si môže položiť otázku, či je ešte šanca objaviť pod zemou stopy bývalej kráľovskej osady Košice, onej Villy Cassa spomínanej v najstaršej textovej zmienke o našom meste z roku 1230. Nuž možnosť je to veľmi malá, ale nie úplne beznádejná. Ak táto osada stávala tam, kde sa domievame, potom si musíme uvedomiť, že jej lokalitu silne zasiahla výstavba mestskej citadely v 17. storočí a neskôr výstavba panelového sídliska v 20. storočí. Úplne všetko však nemusí byť nenávratne stratené. Keď sa na južnej strane Námestia Osloboditeľov chystala výstavba budovy Sociálnej poisťovne, nechal tu investor urobiť geologický prieskum a vo vrtoch sa našli pozostatky stredovekej keramiky. Nuž ktovie, možno ešte naša generácia zažije ďalšie prevratné objavy z minulosti Košíc.

Text a reprodukcie: Jozef Duchoň

Nabudúce: Poloha a podoba arpádovských hradieb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári