Hovorkyňa Magistrátu mesta Košíc Zuzana Bobríková je zvláštnou kategóriou vodiča

V pozícii spolujazdca sleduje šoféra a dáva pozor na značky

Ešte pred 20 rokmi, ako maturantka, dostala vodičský preukaz. A prvá jazda bola pre ňu hlbokým zážitkom. "Školiteľ sedel v búdke na okraji cvičiska a zakričal na mňa, aby som začala jazdiť. Bolo sedem hodín ráno a okná sa mi akosi začali zahmlievať. Neviem, či to bola hmla, alebo môj zrýchlený dych. No po niekoľkých jazdách som už bola hviezda," s decentnou sebairóniou komentuje hovorkyňa Magistrátu mesta Košíc Zuzana Bobríková svoje začiatky. Prvé auto rodičov má dnes priam muzeálnu hodnotu. "Bol to sivý trabant, na ktorom sme vyrazili na dovolenku do Rumunska. Colníka zaujal v kufri môj nočník a na kontrolu batožín úplne zabudol."

Z. Bobríková sa ocitla za volantom poprvýkrát vtedy, keď jej starí rodičia dovolili jazdiť na starej Škode 110. "Mala svoje muchy. Keď zdochla na križovatke, dokázal ju opäť naštartovať iba môj oco." Aj keď pani hovorkyňa má oprávnenie jazdiť už dlho, jazdí skutočne ojedinele. "No niekoľkokrát som sa čestne prebojovala z Košíc cez Jahodnú na chalupu v Helcmanovciach a späť. Bez nehody..."

Ak by bola nútená pravidelne a často jazdiť, podľa vlastných slov by bola veľmi opatrná vodička. "Ja nemám rada rýchle jazdenie a mám pred ostatnými autami rešpekt. A moju opatrnosť hádam trochu nenáležite hodnotím ako pozitívum. Za volant si prosto nesadám. Pritom by mi trebárs rodičia svoje auto určite požičali. No za dlhé obdobie nečinnosti sa vodičské návyky stratili. Každú jar si poviem, že začínam jazdiť. A potom je zrazu znovu zima. To veru nie je najlepší čas na zabehávanie sa neskúsených vodičiek. Som však výborná v pozícii spolujazdca. Sledujem šoféra a dávam pozor na značky a prednosť v jazde."

Po slovenských cestách premávajú tisíce atraktívnych a drahých áut. Má pani Zuzana "slabosť" pre niektoré z nich? "Na to musím odpovedať ako blondýnka - najkrajšie je červené, alebo modré. V značkaách sa absolútne nevyznám. Kedysi som si hovorila, že raz budem mať Volkswagen Polo. Naši priatelia majú Passata a jeho kufor je skvelý. Ako hlavný balič pri výletoch oceňujem práve tieto výhody."

A ktoré auto Z. Bobríkovej skutočne rozbúchalo srdce? "Po koncerte bratov Dvorských som sa povozila na sponzorskom BMW päťkového radu. Zrýchlenie bolo fantastické, cítila som sa sťa v lietadle. Páčia sa mi všetky autíčka, ktoré vyzerajú ako umelecké až futuristické diela. Ale asi najviac ma vždy nadchne pohľad na veterána na kolesách. To je skutočne potešenie pre oči."

Keďže Z. Bobríková za volantom veľa kilometrov nenajazdila, nemala ani žiadnu vážnejšiu nehodu. To je príjemná stránka jej "nešoférovania". Lenže predsa je s autom spojený jeden veľmi smutný zážitok v jej živote. "Pred trinástimi rokmi zahynul v aute môj najlepší priateľ, ktorého som pokladala za brata. Dodnes som sa s tým poriadne nevyrovnala. Azda aj preto sa bojím sadnúť si za volant. Mám to uložené kdesi v podvedomí a pri pohľade na každú nehodu si na to nechtiac spomeniem."

Marián BETÍK

Autor: Fikcia

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári