českého dirigenta Tomáša Hanusa sprevádzal Ivu Bittovú. Iba nedávno sa táto nenapodobiteľná umelkyňa, prekračujúca hudobné žánre, vrátila z USA, kde v poslednom čase veľa koncertuje a nahráva. Prijala ponuku Štátnej filharmónie Košice a skladateľa Vladimíra Godára predviesť sa na pódiu s košickým ansámblom.
"Počula som o jeho kvalitách dobré chýry," povedala. Špeciálne pre túto príležitosť zaranžoval Godár svoju Stabat mater na texty zo 17. storočia pre veľký orchester. Rozhodnutie napísať túto skladbu urýchlilo jeho stretnutie s Ivou Bittovou a premiéru mala v komornejšom podaní v roku 2001. Druhá, orchestrálna premiéra sa uskutočnila práve teraz v rámci KHJ a bola pre umelkyňu výzvou posunúť opäť svoje možnosti.
Kompozícia, spájajúca hlas a sláčikové nástroje veľkého orchestra, bola ťažkým orieškom. Navyše sa rozhodla pre čistú akustiku sály a spievala bez ozvučenia. Výdatne jej však pomáhal dirigent Tomáš Hanus, ktorý musel udržať zvuk telesa v rovnováhe s jej hlasom. V sólových partoch sa blysol slovenský huslista Juraj Čižmarovič, koncertný majster Orchestra Kolínskych filharmonikov.
Určite by bolo zaujímavé, keby vznikla z Godárovej Stálej matky v tomto zložení štúdiová nahrávka.
Vystúpenie vygradovala Iva Bittová troma vlastnými pesničkami, ktoré opäť zaranžoval pre orchester Vladimír Godár. Tentoraz už vo svojej najčistejšej podstate, ako nespútaný živel, pohrávajúci sa neobyčajne znejúcimi polohami hlasu, typickým gestom a pohybom prechádzajúc až do absolútneho ticha. Po prvý raz za večer rozozvučala husle a kresliac vo vzduchu sláčikom popustila uzdu svojmu nespútanému temperamentu. V pesničke Dážď s textom Karla Davida prechádzala z recitatívu do spevu. Kým táto vznikla pôvodne pre hlas a husle, teraz musela sledovať symfonické teleso za chrbtom. Čo ju občas zväzovalo. Nádherná bola komunikácia s koncertným majstrom Karolom Petróczim. Predviedla pri nej svoje herecké kvality.
Iva Bittová si teda splnila ďalšiu výzvu vo svojej hudobnej kariére. A išlo o zaujímavé ozvláštnenie ponuky KHJ. Medzi prvými gratulantmi nechýbal ani Richard Müller, ktorý sa neplánovane objavil v hľadisku.
V každom prípade sú takéto neobyčajné odbočenia dobré aj pre propagáciu vážnej hudby. Niektorých mladých ľudí, ktorí Ivu Bittovú v Košiciach naposledy videli na koncerte Richarda Müllera v divokých vokálnych kreáciách s dídžejom Javasom, prilákalo do filharmónie práve jej meno. Škoda, že časť tohto publika po prestávke opustila sálu.
Druhá časť totiž patrila orchestrálnej suite Leonarda Bernstejna, ktorú napísal na motívy svojho muzikálu West Side Story. Premiéru mala v newyorskej Carnegie Hall v roku 1961. Orchester ŠFK po tom ako sa v prvej časti musel krotiť mohol tentoraz naplno rozvinúť svoj zvuk. Brilantne voviedol publikum do príbehu novodobej Júlie a Rómea. Čím umocnil zážitok z večera.
"Som spokojná. Myslím si, že sa koncert vydaril," prezradila speváčka žiariaca šťastím. Pár minút po koncerte sme ju zastihli, ako plánuje ďalšie projekty s huslistom Jurajom Čižmarovičom. Len pred nedávnom sa vrátila z New Yorku, kde dokonca nahrala svoju najnovšiu platňu pod názvom Elida. S formáciou Bang on a Can sa predviedla koncom apríla v Carnegie Hall. Vystúpenie sa stretlo s veľkým ohlasom a Ivu Bittovú tamojší hudobní novinári dokonca označili za akúsi českú Björk.
"Neviem, či máme niečo spoločné. K takýmto prirovnávaniam sa staviam skôr s odstupom. Nikdy som sa nesnažila nikoho napodobňovať. Naopak, chcem byť čo najviac svoja," zasmiala sa.
Zaujal ju aj fakt, že je Dom umenia vlastne bývalou neologickou synagógou. Napokon v jej programe zazneli aj pesničky v jidiš a v hebrejčine. "V synagógach spievam veľmi rada. Majú totiž vynikajúcu akustiku," povedala.
Ďalší z netypických koncertov pripravila KHJ na budúci utorok. Tentoraz v komornejšom duchu vystúpi živá legenda - Marián Varga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
