orchestrom Štátnej filharmónie Košice sa pod taktovkou českého dirigenta Tomáša Hanusa predstavia inštrumentalistka, skladateľka, speváčka a herečka Iva Bittová i slovenský huslista Juraj Čižmarovič, koncertný majster Kolínskych filharmonikov.
Na včerajšej skúške sme Ivu Bittovú zastihli v spoločnosti hudobného skladateľa Vladimíra Godára, ktorý si nenechal ujsť príležitosť vypočuť si ju s orchestrom ŠFK naživo. Po prvý raz totiž zaranžoval jej vlastné piesne pre veľký orchester. V koncerte zaznie napríklad aj pesnička Mohendžo-daro z filmu Martina Šulíka Krajinka.
Pozoruhodný projekt zložil Godár podnietený osobnosťou Ivy Bittovej. "Na začiatku bol originálny text Stabat Mater zo 17. storočia, ale skutočný impulz prišiel zo stretnutia s Ivou, ktorá v sebe spája nielen onen ľudský hlas a prírodný aspekt s drevom huslí, ale predstavuje jednotu folklórnej a religióznej inšpirácie," prezradil Vladimír Godár.
"Bude to určite zaujímavá skúsenosť. Živý koncert s takýmto veľkým orchestrom som ešte nehrala. Dá sa teda povedať, že ide o moju premiéru," hovorí umelkyňa, prekračujúca hranice žánrov. Pohybuje sa bravúrne medzi džezom, etnom, experimentom až po vlastné aranžmány Janáčkovej hudby.
Pred pár dňami sa vrátila z USA, koncertovala v newyorskej Carnegie Hall a vo Philadelphii. Aké to bolo?
"Spolupracovala som s The Bang on a Can, spoločnosťou súčasnej hudby, ktorá si prizýva na projekty rozličných hudobníkov, napríklad aj Phila Glassa, alebo iných. Ja som mala možnosť v jej produkcii vystúpiť na koncertoch s menšou formáciou šiestich muzikantov, volajú sa All Stars. A bola medzi nami silná komunikácia. Prijali moju reč a nechali sa ňou uniesť. Takže sme mali spoločný zážitok. Chystáme v Amerike platňu. Autorský projekt som nazvala Elida."
Hrala s rozličnými formáciami, aj džezovými, podieľala sa na viacerých podnetných hudobných experimentoch. A čo očakáva zo spojenia so Štátnou filharmóniou Košice?
"Ide mi hlavne o to, aby z tej zostavy muzikantov šla dobrá energia. Takže mne nejde o žánre, ale ide mi o to vytvoriť alebo nájsť určitú vibráciu, zvuk. Hrala som síce v Amsterdame s orchestrom, ale to bolo iba 15 hráčov na dychy. Tam šlo o dialóg hlasu a huslí. Veľmi rada počujem sláčiky. Najmä keď ich je veľa."
Máte za sebou prvú skúšku s týmto telesom. Vaše pocity?
"Na začiatku mám vždy trochu obavy. Väčšinou to tak býva. O jednej v noci som sedela v lietadle a čakala som až opravia motor, čo sa nepodarilo, takže som bohužiaľ vďaka spoločnosti Sky Europe prišla o jednu skúšku. Musela som ísť na druhý deň vlakom. Mám za sebou zatiaľ iby prvé dotyky s týmto orchestrom a to sú iba také záchvevy."
Pôsobíte ako nespútaný hudobný živel. Nie je jednoduché, určite ani pre hráčov symfonického orchestra, udržať s vami krok.
"Pri živom hraní na koncertoch mám väčšinou tú skúsenosť, že muzikanti zahodia starosti a necháme sa unášať iba hudbou. Veľa tu záleží na komunikácii. Zatiaľ sa mi to podarilo napríklad s Američanmi.
V každom prípade skúšky prebiehajú vždy trochu inak, je tam treba veľa vecí doladiť, pretože je to veľmi emotívne. Stáva sa aj to, že sa detaily dorábajú behom skúšky, upravujú, aby to naozaj znelo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
