predkov", zorganizovanej košickým starožitníkom Karolom Linhartom, prezreli výrobky šikovného ľudského umu a rúk. Kým na predajných pultoch mohli vyberať z množstva výrobkov zo skla či dreva, maselníc, keramických džbánov alebo poťažkať v ruke možno aj sto rokov starý kožený pastiersky bič, v bývalej starej sýpke bola lákadlom zrekonštruovaná cechová izba.
"Máme tu zastúpené väčšinou remeslá, aké boli bežné v Košiciach kedysi, ale fungujú aj dnes," pochválil sa nám K. Linhart. "V izbe visí najstaršia cechová listina v Uhorsku. Udelil ju kožušníkom v roku 1307 richtár Arnold. Ďalej je tu výučný list z roku 1923 so šiestimi vedutami, znázorňujúcich symboly najrozšírenejších košických remesiel. Po prvýkrát túto listinu zverejnil riaditeľ Archívu mesta Košice, pán doktor Jozef Kirst. Do izby sme umiestnili aj cechovú železnú truhlicu vykovanú umeleckým kováčom Cyrilom Horákom, ktorý má dielňu v známej Uličke remesiel na Hrnčiarskej ulici."
Aj keď organizátori burzy vynechali ukážky z najstaršieho remesla na svete, každý, kto nahliadol do cechovej izby, sa dozvedel, že učni naberali vedomosti (podľa druhu remesla) päť až osem rokov, potom museli ísť povinne na niekoľkoročnú vandrovku po svete. Ak niektorý doputoval do Košíc a tam pracoval, dostal certifikát potvrdzujúci túto jeho prax.
Kolorit burzy dokresľovali ukážky remeselníkov, napríklad kováča z SOU stavebného na Ostrovského ulici, ktorý priamo pred divákmi spracúval v otvorenom ohni železo a vykúval z neho umelecké predmety, vrátane podkovičiek pre šťastie.
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
