musia prejsť, alebo nespĺňajú iné kritériá. S myšlienkou stať sa štátnym policajtom koketoval aj Roman P., pracovník Mestskej polície v Košiciach. O to viac ho potešil návrh Václava T., že mu prijatie do Policajného zboru, v ktorom sám pracoval, vybaví. Táto priateľská výpomoc mala hodnotu 90 000 korún, z ktorých mal Roman P. vyplatiť polovicu okamžite a druhú po prijatí do služobného pomeru.
"Bol som presvedčený, že sa takým spôsobom dostanem do štátnej polície. Václav T. ma uistil, že tak sa tam dostal aj on a že má poznatky i od známych, že to tak chodí. Ja som 45 000, ktoré bolo treba ihneď zaplatiť, nemal. Požičal mi ich otec, ktorému som vysvetlil, na aký účel ich chcem použiť... V decembri 2002 som odovzdal peniaze Václavovi T. a on mi povedal, aby som spracoval svoj životopis. Urobil som to a potom som čakal, kedy sa mi ozve," uviedol Roman, ktorý dostal prísľub, že do 15. januára 2003 bude prijatý do Policajného zboru.
Týždne plynuli, ale Václav nič nevybavil a neunúval sa ani s vrátením peňazí. Kauza skončila na Okresnom súde Košice I pred samosudcom, ktorému sa 30-ročný Václav T. zodpovedal pre trestný čin podvodu. Z dokazovania totiž vyplynulo, že peniaze, ktoré od Romana vylákal, použil pre vlastnú potrebu. "Môj syn nebol prijatý do služobného pomeru a obžalovaný sa vyhýbal osobným i telefonickým kontaktom. Požiadal som Romana, aby právne zabezpečil odovzdanie peňazí, a to formou zmluvy o pôžičke. V skutočnosti nešlo o pôžičku, len právnu zábezpeku 45 000 korún, ktoré mu odovzdal. To sa aj stalo vo fenruári 2003," vypovedal otec poškodeného.
Roman k tomu dodal, že obžalovaný uhradil z uvedenej sumy len dve tisícky. Pochybnosti, či mu vôbec niekedy vráti ďalších 43-tisíc, v ňom vzbudila aj informácia, že Václav T. je patologický hráč. Zdôraznil, že keby to bol vedel, nedal by mu ani korunu.
Obžalovaný spáchanie uvedeného činu v celom rozsahu poprel. Uviedol, že vo februári 1998 začal pracovať v PZ a zhruba odvtedy pozná aj Romana, ktorý bol v tom čase mestkým policajtom. "O poskytnutie pôžičky vo výške 45 000 korún som Romana požiadal vo februári 2003 a on s tým súhlasil. Peniaze som od neho prevzal vo Vitézovom dvore v Košiciach v prítomnosti môjho otca. Potreboval som ich na vyplatenie hypotéky, ktorú nám s manželkou poskytla Slovenská sporiteľna. Následne som oboznámil s účelom pôžičky aj môjho otca, ktorý mi na splatenie 105-tisícovej hypotéky požičal 60-tisíc korún," bránil sa Václav T.
Ďalej uviedol, že neskôr ho Roman, ktorého sprevádzala priateľka, vyhľadal a požiadal, aby pôžičku dali do zmluvnej podoby. K spísaniu a overeniu zmluvy došlo 10. februára 2003. Obžalovaný zopakoval, že požičanými peniazmi vyplatil úver poskytnutý jeho manželke na kúpu nehnuteľnosti... Poprel, že 45-tisíc, ktoré si od Romana požičal a vrátil mu späť len dve tisícky, malo slúžiť ako úplatok za vybavenie jeho prijatia do Policajného zboru.
Obranu obžalovaného vyvracia poškodený a jeho otec, ktorý mu uvedenú sumu požičal ešte v decembri 2002. O záležitosti, ktorú mal Václav T. vybaviť pre jeho syna, sa s ním aj sám rozprával. Chcel mu osobne odovzdať peniaze, ale obžalovaný to rázne odmietol. Okrem toho mal súd k dispozícii prepisy prijatých esemesiek na mobil obžalovaného, ktoré mu od 10. decembra 2002 do 1. marca 2003 posielal Roman v súvislosti s uvedenou vecou. Navyše, z písomnej správy Krajského riaditeľstva PZ Košice vyplynulo, že žiadosť Romana P. o prijatie do služobného pomeru evidujú od 4. marca 2003.
Uvedené skutočnosti nevyvrátil ani výsluch ďalších svedkov. Navyše, manželka obžalovaného ozrejmila len okolnosti okolo splácania úveru. Jeho otec Václav T. starší uviedol, že po tom, čo sa dozvedel, že o inkriminovanej pôžičke bola spísaná a notárkou overená zmluva, považoval celú vec za legálnu.
Obžalovaného vyšetrila znalkyňa z odvetvia psychológie. Zo záverov jej posudku vyplynulo, že u Václava T. bol diagnostikovaný syndróm patologického hráčstva. Jeho osobnosť je nevyrovnaná, má poruchu sociálnej prispôsobivosti, asociálne snahy a nedostatočne rozvinuté vyššie city. Obžalovaný je impulzívny, nespoľahlivý, ľahkovážny, má nižžšiu morálku. Pri uvedenom hodnotení sa natíska otázka, ako sa človek s takými morálnymi vlastnosťami mohol stať policajtom, resp. prejsť psychologickými testami.
V mieste bydliska hodnotili obžalovaného ako slušného človeka, ktorý žije usporiadaným rodinným životom. Počas služby v Policajnom zbore bol 4-krát odmenený a raz disciplinárne potrestaný. Nadriadený hodnotil Václava T. negatívne, služobný pomer s ním rozviazali v apríli 2003. Súdne trestaný nebol.
Na základe vykonaného dokazovania súd uznal Václava T. vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú lehotu 15 mesiacov. Súčasne ho zaviazal uhradiť Romanovi P. spôsobenú škodu vo výške 43 000 korún. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal. Krajský súd však jeho odvolanie zamietol s tým, že je neodôvodnené. Verdikt je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
