(Podzemný). V hre si zahral pokušiteľa podzemného muža, ktorý rozdával peniaze. Každému koľko si zaželal. Premiéra bola venovaná Dušanovi Brandysovi. Oslávil ňou šesťdesiatku.
Keďže jeho žena Terézia robí v hre The underground šepkárku, začal hovoriť o nej: "Mám vynikajúcu manželku. Ona ma pochopí. Ona ma podrží, ona mi vysvetlí, ona ma zavedie tam, kde je to najlepšie. A ja ani neviem, ako sa tam dostanem. Ona je mojím požehnaním."
Na otázku, kde si ju našiel, zareagoval: "Zoslal mi ju Pán Boh z neba. V tomto regióne, na Šariši. Stretol som ju v divadle. Ako mladá študentka chodila na predstavenia. A jej zlaté, nevinné očičká sa na mňa zapozerali. Potom sme sa zobrali a žijeme spolu už krásnych 33 rokov."
Dá sa ľúbiť aj po toľkých rokoch? pýtali sme sa. "Áno, som už vo veku, keď moja láska sa znásobuje."
Brandys povedal, že ani vlastne presne nevie, kedy jeho manželka prišla robiť do divadla. "Zapadla do kolektívu a myslím si, že ju tu všetci majú tak radi, ako ja." Následne pomoc manželky pri svojej hereckej dráhe aj konkretizoval: "Chystáme inscenáciu a režisér to chce tak, ako sa to mne prieči. A tu prichádza manželka, ktorá mi požiadavky pána režiséra vysvetlí. Robí to zväčša tak, že len čo prídem domov sa ma pýta, prečo som to robil inak, ako režisér chcel. Ja jej na to, že teraz nech je ticho."
O svojich hereckých postavách, ktoré aj po 35 rokoch na doskách DJZ sú mu blízke uviedol, že nikdy nezabudne na postavu Nikolu Šuhaja Lúpežníka. Pôvodne túto hru robilo divadlo z Brna, lúpežníka tam hral vynikajúci herec, ktorý je v súčasnosti angažovaný v Národnom divadle v Prahe, pán Donutil. "My sme dostali kazety s hudbou, ktorú robil Peter Ulrich. Tie piesne sme si z kaziet odpočúvali a Peter Ulrich potom prišiel, aby nám to zahral s gitarou, asi ako by to malo znieť. Keď si nás však vypočul, povedal: Ja tu nemám čo robiť. Takúto poklonu nám zložil."
Brandys pokračoval, že to preto, lebo slovenský národ je spevavý. "Spolu sme mali jedinú skúšku. S naším zvukárom sme to potom nahrali tak, ako to malo byť. A hrali sme to potom veľa ráz." Keď Dušan Brandys v tejto inscenácii hral, mal 26 rokov.
Kedže dnes má šesťdesiatku, chceli sme počuť, či sa náhodou necíti, že patrí do starého železa. Zasmial sa a povedal, že v divadle je to tak, že herec rastie s postavami. "Poviem príklad - v mojom veku hrať Romea sa nedá. Iba ak by to bola groteska. Alebo Cyrana, tam predsa musí byť predpoklad, že človek je mladší. Ale keď človek dospieva a je zrelší, tak sú pre neho prekrásne dramatické postavy, v ktorých môže ukázať čo vie." Zároveň povedal, že veľmi rád by si ešte zahral Molliérovho Lakomca. "Je to hra, ktorá rezonuje aj v súčasnosti. Ja však koketujem s takou myšlienkou, že by som to aj režíroval."
Brandys pokračoval, že mal to šťastie, že videl Lakomca hrať pána Neumanna, ktorého si pamätáme ako nezabudnuteľného kuchára vo filmovej rozprávke Princezná so zlatou hviezdou na čele. "On ho hral ako takého žgrloša. Ja by som ho hral inak, tak súčasne."
Napokon sme sa Dušana Brandysa opýtali, aký darček by ho k šesťdesiatke potešil: "Asi mám všetko. Máme s manželkou štyri prekrásne vnúčatká. Dožil som sa toho. Sú zdravé. Celá moja rodinka je zdravá. Tak, Pane Bože, čo? Tie peniaze? Aby som sa z nich zbláznil? Ono, predsa by ich mohlo byť trochu, trošku viacej," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
