detí, desať zostalo žiť. "Ani jedno sa nechcelo učiť," sklamane hovorí najstarší rómsky kováč, ktorého pre vrodenú vadu nôh prezývajú Bango, teda Krivý.
Vyhľadávaný remeselník pričuchol ku kováčstvu už ako dieťa, keď ho zaúčal otec. Lásku k tejto práci zdedil po svojich predkoch. "Otec bol kováč, dedo bol kováč. Volali ho Hangur Badžo. Aj jeho otec tiež," vysvetľuje rodinnú tradíciu.
Keď prekročil prah dospelosti, zistil, že sa tým dá aj uživiť. Už za čias totalitného režimu podkúval v neďalekých vojenských lesoch vojakom kone. "Vtedy stála jedna podkova päť korún, motyka pätnásť. Dnes je to oveľa drahšie," hovorí najstarší Mirga. Z dosák si postavil vlastnú dielňu a dobre odvedená robota priviedla k nemu aj pocestných, ktorí potrebovali pomoc. Denne vraj zarobil aj tristo korún, čo bola veľká pláca. "Veď som stihol za deň aj sto podkov," chváli sa Bango. Takmer osemdesiatročný Jozef potvrdzuje, že Cigáni sú zruční majstri a čoho sa chytia, vedia dopracovať do dokonalosti.
S vnukom, ktorý ako jediný prejavil záujem o remeslo, prišla do jeho srdca nádej, že raz bude ktosi v tomto "umení" pokračovať. Ten sa však zabil v lese, a tak dielňa zostala bez pomocníka a nástupcu. Dnes, keď už nevládze toľko robiť, je už zatvorená a náčinie nemá, do čoho by udrelo. "Všetko je tam, aj mechy, aj kovadlo. To mám ešte od otca," vymenúva svojich pomocníkov Bango. Návštevníkom, keď to potrebujú, ešte vždy pomôže. Šiesti synovia nemajú o kováčske umenie záujem, robia v lese s pílami, ale ako hovorí, aspoň neleňošia.
Do Kolačkova prikočoval jeho otec s družkou. Dovtedy tam neboli žiadni Rómovia. "Teraz je ich okolo dvestošesťdesiat," hovorí o zaľudnení obce rómska komunitná aktivistka a zároveň starostkina dcéra Monika Krajčovičová. Podľa nej sa tunajší Rómovia radia do vrstvy Rumungerov, kam patria chudobní.
Jozef žije so svojim početným príbuzenstvom životom typickým pre túto vrstvu. Chajdy z dosák, žiadna hygiena a večný nedostatok peňazí. Bango má aj v tejto neľahkej dobe na sklonku života novú záľubu, ktorú mi priniesli moderné časy. "Rád pozerám televíziu," prezradil nám so svietiacimi očami Bango. Televízor zaujíma v jeho chajde čestné miesto.
S cigaretou v ústach spomína, ako bol pred troma rokmi na hrade Stará Ľubovňa ukázať svoju robotu. "Nikto iný okrem mňa a bratov, čo už nežijú, to nevie, nie je kováč" nostalgicky spomína Bango.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
