49. Bol sformulovaný v 14 bodoch a adresovaný uhorskej vláde a uhorskému snemu v Pešti. Na ich hlavných iniciátorov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vydala vláda zatykač.
1854 - v Spišskej Sobote sa narodil architekt Gedeon Majunke. Medzi jeho diela patria liečebne, zotavovne a letoviská vo Vysokých Tatrách - v Tatranskej Lomnici hotel Slovan, Slovenský dom, Turistický dom a Kúpeľný dom, administratívne budovy, obytné domy a kostolíky. Reštauroval spišské kaštiele. Zomrel 10. apríla 1921 v Spišskej Sobote.
1934 - v Dolných Plachtinciach sa narodil slovenský herec Štefan Kvietik. Maturoval na gymnáziu v Lučenci, v r. 1957 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave, od r. 1957 bol členom Armádneho divadla v Martine a od r. 1959 pôsobil v činohre Slovenského národného divadla (SND). Z divadelných rolí: Bača Mišo (I. Stodola Bačova žena), Nick (E. Albee Kto sa bojí Virgínie Woolfovej), Posa (F. Schiller Don Carlos), Marco Polo (E. O'Neill Miliónový Marco). Úlohy vo filmoch: Boxer a smrť, Havrania cesta, Živý bič, Medená veža, Tisícročná včela a v televízii: Červené víno, Ruy Blas, Parazit a i. Pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU a v rozhlase. Po revolúcii v r.1989 bol dve volebné obdobia poslancom slovenského
1940 - nemecké nacistické vojská prepadli Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Začala sa tým ofenzíva proti Francúzsku.
1942 - v Novákoch sa narodila divadelná herečka Kveta Stražanová, predtým Lukošíková. Jedna z najväčších hereckých osobností mimobratislavských divadiel. V r. 1959-61 členka spevohry a od r. 1961 činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove: Shakespearova Júlia, Katarína, Viola, Tolstého Anna Karenina, OďNeillova Anna Christie. Účinkovala vo filmoch: Ďaleko je do neba, Krutá ľúbosť a televízii: Nepokojná láska.
1970 - začal vysielať druhý program Československej televízie.
1989 - v Bratislave zomrel prozaik, publicista, disident Dominik Tatarka. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry a kultúry 20. stor., svojím dielom a životnými postojmi najvýraznejšie stelesňujúci pojem angažovaného intelektuála. Na UK v Prahe absolvoval francúzštinu, krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine, zúčastnil sa SNP a vstúpil do KSČ. Po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde, stotožnil sa s komunistickou víziou i s februárom 1948. Čoskoro však spoznal pravú podstatu komunistickej totality o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru na kult osobnosti: Démon súhlasu. V čase pražskej jari 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Po r. 1968 bol perzekvovaný za odmietavý postoj k okupácii Československa, v r. 1969 vystúpil v KSČ, v r. 1971 bol vyškrtnutý zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré neprestalo do smrti. Odobrali mu pas, nesmel publikovať, jeho diela boli stiahnuté z knižníc, nemohol si nájsť primerané zamestnanie. Bol sledovaný, vypočúvaný štátnou bezpečnosťou, napriek tomu však pestoval úzke vzťahy s českým disidentským hnutím a publikoval v samizdatoch, ako jeden z mála Slovákov bol signatárom Charty 77. Dielo - novela: Panna zázračnica, romány: Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola v r. 1950 označená ako priama pomoc reakcii a zošrotovaná. Po precitnutí z komunistických ilúzií napísal Tatarka novely: Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu: Písačky a knihu: Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí, úvah, rozhovorov a kritík. Narodil sa 14. marca 1913 v Drienovom.
1994 - juhoafrický prezident, bývalý väzeň apartheidu, Nelson Mandela zložil prezidentskú prísahu. Politika dovtedajšieho prezidenta Frederika de Klerka, zameraná proti apartheidu, umožnila prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazil Africký národný kongres pod vedením N. Mandelu. Mandela bol vo väzení 27 rokov a stal sa doslova symbolom meniacej sa tváre Afriky. Na slobodu sa dostal v r. 1990 a spolu s posledným bielym prezidentom Frederikom de Klerkom sa im podarilo uskutočniť relatívne pokojný prechod krajiny od apartheidu k rasovej rovnosti a demokracii. Mendela bol prezidentom do r. 1999.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
