o päť rokov staršieho Ladislava V. K usmrteniu Alžbety P., ktorá žila v dome na konci obce Svätuša, okr. Trebišov, sa ani jeden z nich nepriznal.
K tragickej udalosti došlo 20. decembra 2002. Okolo 23.00 hod. obžalovaní navštívili dôchodkyňu s prosbou o vodu do chladiča. Pustila ich do kuchyne a vzápätí zistila, že im nejde o vodu, ale o jej peniaze. Kvôli nim ju tí dvaja bili, kopali a udierali telefónnym prístrojom po hlave, trupe a končatinách. Káblom a lykovým motúzom jej zviazali ruky za chrbát, hrdúsili ju a udierali jej tvárou o zem... Spôsobili jej zranenia, ktorým podľahla. Tak to tvrdí obžaloba.
Marek C. v prípravnom konaní najprv tvrdil, že v Svätuši nikdy nebol. Pri rekonštrukcii prípadu však vyhlásil, že chce povedať pravdu. Tá spočívala v tom, že Laco šiel za nebohou kvôli peniazom, ktoré mu vraj dlhovala. Zastavil neďaleko jej domu a jemu s Erikou prikázal, aby na neho čakali.
"Keď som počul krik, šiel som pozrieť, čo sa deje. Vošiel som do domu. V kuchyni ležala na zemi žena a Laco do nej kopal... Odstrčil som ho. Vytiahol pištoľ a namieril ju na mňa. Povedal, že budem robiť to, čo mi prikáže, inak ma zastrelí. Chytil ženu za vlasy a ťahal ju do izby. Tam mu dávala nejaké peniaze," vypovedal Marek C. Ďalej uviedol, že Laco udrel ženu po hlave telefónom, a keď spadla, ešte do nej kopal. On vybehol von a Laco prišiel asi o 10 minút neskôr. Odviezli dievčatá domov a išli do baru.
Niečo iné tvrdil Marek. Ten uviedol, že v ten večer mu sused priniesol telefonický odkaz od priateľky Eriky, aby za ňou prišiel. Požičal si od švagra auto a zobral so sebou aj Mareka, ktorého stretol. Odviezli sa k Erike, vošli do domu jej matky a tam si zo zásob, čo sám doniesol, zajedli aj vypili.
"Erika sa chcela povoziť. Okolo 21.00 hod. sme my traja nasadli do auta. Cestou som zistil, že mi vrie voda v chladiči. Pred obcou Svätuša ukazoval teplomer 120 stupňov. Nepoznal som tam nikoho iného, len pani P., párkrát som robil u jej syna. Zastavil som a šiel som si vypýtať vodu do chladiča," vypovedal Ladislav.
Ďalej uviedol, že pani Alžbeta ho pozvala do kuchyne, aby si zobral vedro a nabral vodu. Keď sa s ňou vracal k autu, stretol Mareka, ktorý sa blížil k domu. Vzápätí na neho zakričala Erika, že ide domov. Utekal za ňou, aby vydržala a počkala na neho. Potom začal odstraňovať poruchu...
"Šiel som vrátiť vedro. V kuchyni bol neporiadok a počul som krik tety. Videl som ju cez dvere, mala rozpustené vlasy a povedala, že môj priateľ ju okradol. Vybehol som na dvor, bol tam Marek a vedľa neho batoh. Chcel som, aby to, čo vzal, vrátil. Pobili sme sa a on ma hodil o stenu. Erika videla, že sa bijeme, a začala utekať. Dobehol som ju a priviedol k autu. Vrátil som sa späť. Marek ma nechcel pustiť do domu," vypovedal Laco a dodal, že cez sklo dverí videl v kuchyni niekoho ležať. Počul slabé jojkanie, preto si domyslel, že je to "teta". Marek ho odtiahol k autu a potom odviezli Eriku domov. O 2 - 3 dni neskôr ho vyhľadal a oznámil mu, že "teta" zomrela. Pohrozil mu, že ak niekomu niečo povie, pôjde "sedieť" s ním.
Pred senát predstúpila aj Erika. Potvrdila len to, že niekedy pred Vianocami, v čase, keď sa od Rómov vyberajú "intereše", prišli obidvaja obžalovaní do domu jej matky. Mareka nepoznala a na Lacovi videla, že je opitý. Skonzumovali vodku a klobásu, ktorú priniesli a potom s nimi nasadla do auta. Vozili sa po dedinách. Zastavili až okolo 23.00 hod. vo Svätuši. Podľa svedkyne obidvaja obžalovaní vystúpili z auta a išli do domu nebohej po vodu. Ona zostala sedieť v aute.
"Keď sa vzdialili, vystúpila som aj ja. Chcela som ujsť domov, ale Laco ma zbadal, pribehol ku mne a posadil ma do auta. Potom odišiel za Marekom... Vrátili sa asi o hodinu. Nastúpili do auta a potom ma vysadili na križovatke vo Vojke. Odtiaľ som išla domov pešo," uviedla Erika. Dodala, že cestou nikoho nestretli. Poprela, že by sa obžalovaní vrátili spolu s ňou do domu jej mamy, aj to, že by im nechali nejaké mäso... Zdôraznila, že sa Laca veľmi bála.
"Chodili sme spolu, mali sme sa radi. Nech povie, prečo sa ma bála," pýtal sa svedkyne Laco.
"Viem, aký je agresívny a nervózny, keď je opitý. Spoznala som ho v roku 1997, chodili sme spolu a po skončení školy ma odviedol do Čiech a predal do verejného domu. Potom sme už spolu nechodili," tvrdila Erika.
"Nie? Tak prečo si sa so mnou stretávala po hoteloch, vyvolávala si mi a navštevovala ma v base v Prešove? Prečo si mi vypisovala zaľúbené listy, ako veľmi ma máš rada?" reagoval na tvrdenie svedkyne Laco.
Poukázal na päťstranový rúžom opusinkovaný a srdiečkami vyzdobený list, založený vo vyšetrovacom spise, v ktorom mu Erika vyznávala lásku a nazývala ho svojím kocúrikom, cukríčkom a podobne.
Pred súdom defilovali v úlohe svedkov aj traja odsúdení, s ktorými mali byť obžalovaní v prípravnom konaní v spoločnej cele. Z ich výsluchov nevyplynulo nič iné, len to, že Marek s Lacom boli pred konfrontáciou, kvôli ktorej ich eskortovali do Košíc na Floriánsku, skutočne umiestnení do jednej cely. Vzhľadom na to, že išlo o spolupáchateľov, to bola chyba, ktorá sa nemala stať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári