Popolníkom vyradil prostitútku z práce
Ženatí muži sú už takí. Len čo sa im naskytne príležitosť odpútať sa od rodinného stereotypu a vyhodiť si z kopýtka, väčšina nezaváha. Nie, tentoraz nemáme na mysli vydržiavané milenky, v náručí ktorých hľadajú náhradu za manželky. Dnešný prípad sa odohral na školení, ktoré mužom, bažiacim po jednorazových flirtoch, vytvára netušené možnosti zábavy.
Dušan F. mal čosi po štyridsiatke a jeho sexuálny život už dávno nepripomínal búrlivé roky pred a po svadbe. Zapríčinila to manželka, ktorej sa po druhom pôrode nechcelo zhadzovať nazbierané kilogramy a každý rok jej v páse pribudli dva či tri centimetre. Zo začiatku to Dušanovi neprekážalo a maximálne si Evičku iba doberal, no neskôr mu to vadilo nielen v posteli, ale hambil sa za ňu aj na ulici. Samozrejme, táto téma bola čoraz častejším dôvodom ich hádok.
V čase, keď Dušanova kríza vrcholila, poslal ho šéf na týždňové školenie do krajského mesta. Hoci mu nikdy nenapadlo, že Evičku podvedie, tušil, že táto životná šanca sa už nemusí opakovať. Po príchode do mesta a následnej prezentácii však Dušan zo sna rýchlo vytriezvel. Na školení boli väčšinou muži a tých pár žien bolo vernou kópiou jeho Evičky. Pre Dušana to bol hrozný úder, no nemienil sa tak ľahko vzdať. Rozhodol sa, že aspoň v poslednú noc vyrazí do ulíc a zbalí nejakú pipku. Výrazne mu v tom pomohol spolubývajúci z izby, ktorý domov odcestoval už v piatok večer a nie až v sobotu ráno, ako mali ostatní.
"Vo vrecku som mal sedemtisíc korún," zveril sa neskôr Dušan vyšetrovateľovi. "Vošiel som do baru, čo mi odporučil vrátnik z našej ubytovne a zaplatil som stovku vstupného." Keď mu oči ako-tak privykli na hustý cigaretový dym, našiel si voľný stôl a objednal koňak. "Po chvíli som si všimol dve slečny, ktoré obďaleč popíjali džús. Keďže sa tvárili unudene, pokúsil som sa s nimi nadviazať kontakt. Boli mladé a vyzerali celkom dobre. Keď som si objednával druhý koňak, dal som po jednom poslať aj im. Kývli mi hlavou na pozdrav a zavolali ma k sebe..."
Zoznámenie s Renátou H. a Marcelou R. malo obvyklý priebeh. Potykali si, dali pusy a Dušan bol v siedmom nebi. Strieľala jedna fľaša šampusu za druhou a vždy sa nalievalo i pilo tak, že najviac stiahol práve Dušan. Samozrejme, obe kočky už vtedy vycítili, že ich hostiteľ je dobrý ´koreň´. Tušili i to, že mu zrejme nepôjde iba o pobavenie v bare, a tak doňho usilovne nalievali jeden pohár za druhým, aby s ním neskôr nemali veľa práce. Renáta s Marcelou boli obyčajné šľapky, ktoré v ten večer (ako ostatne každý iný), striehli v bare na svoj kšeft. Preto keď ich Dušan pozval k sebe, nemali prečo nesúhlasiť.
"Na izbu sme došli dve hodiny po polnoci," pokračoval Dušan v spomienkach. "Vrátnikovi som dal stovku za každé z dievčat a oznámil mu, že ostanú až do rána..." Pre Renátu s Marcelou bol nadržaný Dušan zákazník ako každý iný. Čo bolo preňho vzrušujúce dobrodružstvo a nezabudnuteľný zážitok, k tomu obe šľapky pristupovali vyslovene profesionálne. Keď asi hodinu po hodine radovánok Dušan zmorený alkoholom i devami zaspal, Renáta s Marcelou začali šacovať jeho veci. Peňaženku, na ktorú mali od začiatku zálusk, našli okamžite a po nej si ešte omrkli cestovnú tašku. Nebyť neopatrnosti jedného z dievčat, akciu by ukončili bez veľkých problémov a Dušan by sa o svojom okradnutí dozvedel až ráno. Marcela však zavadila o fľašu na stole a tá sa pri páde rozbila. Čo čert nechcel, Dušan rozlepil oči a iba pár sekúnd mu stačilo, aby pochopil, o čo tu ide.
"V momente som bol na nohách." blížil sa k vyvrcholeniu pokazenej služobky. "Jedna stála nad mojou taškou a druhá už utekala k dverám. Okamžite mi došlo, že ma okradli. Čosi som na ne zreval, no nereagovali, len sa v rýchlosti snažili odomknúť dvere. Neviem, čo mi to napadlo, vziať do ruky ten popolník a hodiť ho do nich. Ani som veľmi nemieril. Bol to akýsi pokus zo zúfalstva či od zlosti." Hoci Dušan nemal vrhanie popolníkmi nejako zvlášť natrénované, hneď prvý pokus sa mu ´vydaril´. Kus masívneho skla zasiahol chrbtom otočenú Marcelu do tyla a v momente ju vyradil z ďalšej činnosti. Po zásahu a páde svojej parťáčky sa Renáta na chvíľu zháčila, no zrejme v obave, aby nedopadla rovnako, odomkla konečne dvere a zmizla.
Dušan svoju ´trofej´ najprv prefackal a keďže sa neprebrala, odniesol ju naproti do umyvárne. Tam ho našla pri oblievaní svojej kamošky Renáta, ktorú sprevádzal ozrutánsky Róm. Dušanovi až neskôr došlo, že to bol pasák, ktorý po celý čas jeho sexuálneho vystrájania hliadkoval pred ubytovňou a čakal na svoje ovečky. Oživovacie pokusy v trojici zlyhali. Marcela sa už z bezvedomia neprebrala ani po privolaní lekára. Podľahla masívnemu krvácaniu do mozgu....
Na súde už Dušan odmietol vypovedať, rovnako i Renáta, ktorá sa tak rozhodla v obave pred prípadným trestným stíhaním. Totožnosť neznámeho Róma ostala utajená. "Nechcel som ju zabiť. Verte mi," presviedčal Dušan sudcov v závere procesu. "Bol to len akýsi reflex, keď som ten popolník uchopil a hodil. Sám sa čudujem, že som trafil..."
Súd uznal Dušana E. vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a na 5 rokov mu zarazil akékoľvek školenia. Pravda, iba ak by sa v base prednášalo o nebezpečenstve nadväzovať pouličné známosti na jednu noc...
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
