Ochodnícka organizovala úteky, Veme sa vyhýbal transparentom
Majáles v Dome umenia sa stal pravidelným podujatím, na ktorý sa tešia mnohí Košičania. Už 5. ročník, ktorý sa uskutočnil minulú sobotu, sa organizátorovi Tiborovi Apa Egrymu opäť vydaril. Podával sa guláš, banány a borovička a dobrá nálada, ktorá veseliacim sa vydržala až do rána. Poslední tanečníci z parketu odchádzali až po štvrtej hodine.
T. Apa Egry znovu zorganizoval výbornú zábavu, na ktorú prišlo tentoraz až 600 ľudí. Takéto vítanie mája má organizátor radšej než to, ktoré musel absolvovávať počas socializmu. "Keď som bol žiakom na záklanej i študentom na strednej škole, tak som často z prvomájových sprievodov ´zdrhával´. Potom som z toho mal v škole riadne problémy. Najviac som bol nahnevaný, keď nás v roku černobyľskej tragédie nechali vypekať sa na slniečku a pritom vedeli, že polovička Európy je už niekoľko dní pod smrtiacim mrakom... Toto im nikdy nezabudnem," spomenul si T. Apa Egry, ktorému sa práve 26. apríla - v deň havárie - narodil syn. "Sú však aj príjemnejšie veci, na ktoré si spomínam. Na prvého mája sa dali kúpiť podpultové banány, čapovalo sa pivo a žltá malinovka vo vrecúškach stála 90 halierov. Vtedy si na takých veciach dali komunisti záležať." dodal.
kid
Na lacnú malinovku si veľmi dobre spomína aj moderátor Marek Petráš, ktorý sa na Majálese v Dome umenia zabával s priateľkou Mirkou (spolu na snímke). "Na Limo v priesvitných PVC-vrecúškach si veľmi dobre pamätám. Pilo sa cez slamku. A rovnako si pamätám na spišské párky, ktoré sa dali všade kúpiť, predávala sa cukrová vata a aj lacné pivo," zaspomínal si M. Petráš.
Už si však poriadne nepamätá, či chodieval na prvomájový sprievod pravidelne a či kýval na ľudí typickými pestrofarebnými mávatkami. "Už si to veľmi nepamätám," priznal. "Viem však, že som nikdy proti tomu nejak nezbrojil. Bola to vec, ktorá sa musela robiť, tak sme tam proste všetci šli. Nevnímal som to ako problém."
kid
Cvičiteľka Zora Ochodnícka sa na sobotňajšom Majálese zabávala v Dome umenia až do rána. Samozrejme, po celý čas sa zdržiavala najmä na tanečnom parkete. "Určite je to lepšia zábava ako voľakedajšie prvomájové sprievody. Ja si pamätám, že som vždy bola jednou z tých, kto organizoval hromadné úteky zo sprievodu. Potom sa to vždy odrazilo na poznámkach v žiackej knižke." spomenula si Z. Ochodnícka.
"Ešte kým som bola dieťa, tak sa mi to páčilo, no to som nie celom chápala, o čo ide. Najviac sa mi páčili Kalamajky, ktoré boli tiež súčasťou prvomájových osláv. Ja som totiž taký extrovert a páčilo sa mi byť v kolektíve, pripravovať program, tancovať a spievať," dodala Z. Ochodnícka.
Okrem Kalamajok sa rozpamätala i na víno, ktoré stálo korunu či iné dobroty, ktoré sa dali kúpiť počas sprievodu.
kid
Pravidelným návštevníkom košického majálesu je aj prezident hokejového klubu HC Košice Ľubomír Veme. Už od totalitných rokov, keď sa deň plný jasania, skandovania a prevolávania na večnú slávu "strane" a jej najväčším papalášom, skončil väčšinou v krčme, alebo na diskotéke. "Celý deň sme sa tešili na majáles, po oslavách sme vždy zapadli na nejakú diskotéku. To mi ostalo vlastne dodnes. Už tretí rok po sebe chodím k Tiborovi Egrymu. Tá prvomájová recesia je veľmi dobrá zábava," pochvaľoval si spolu s s priateľkou. "Je to taká spomienka pre tých, čo majú cez tridsať, mladším to už nepovie nič. Nevedia si predstaviť, že sme voľakedy, ešte ako deti, museli pravidelne do nejakého sprievodu. Vždy sme sa museli obliecť do pionierskeho alebo zväzáckeho úboru a hoci sa stalo, že 1. mája bola zima, bundy museli vždy dolu. Nikdy som nebol taký iniciatívny, že by som sa hlásil, že chcem niesť transparent alebo nejakú vlajku, skôr som sa pred takou ´poctou´ ukrýval. Dnes sa tomu smejeme, ale vtedy sa sprievodu nedalo vyhnúť, aj keď každý vedel, aká to je fraška."
mat
Autor: Premiéra v Thálii
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
