Kórejčanky sa obliekajú moderne, ale neodhaľujú sa ako naše baby

Minulý týždeň sme priniesli prvú časť z batohu dojmov a zážitkov, ktoré má Bc. Libuša Patkošová z putovania po Južnej Kórei. Do tejto pre nás nekaždodennej krajiny sa dostala na pozvanie Šínka. Chlapca, s ktorým sa zoznámila na diskotéke v Košiciach. Hoci pôvodne plánoval ostať v našom meste len jeden deň, nakoniec tu bol pol roka, pretože medzi mladými vznikol vážny vzťah. Až taký, že to vyzerá na uzavretie manželského zväzku. Dnes teda prinášame druhú časť Libušiných spomienok na Južnú Kóreu, kde bola spoznávať Šínkovu rodinu i krajinu, z ktorej pochádza.

Hovorí sa, že ak je človek v cudzine, mal by ochutnať všetko, vrátane kuchyne. Libuša nebola výnimkou. Vyskúšala, čo sa dalo. A závidela, pretože

Kórejčania nemajú problémy s nadváhou. Všetci sú útli. "Dosť skoro som zistila, prečo je to tak," vysvetľuje. "Takmer nejedia pečivo, málo konzumujú sladkostí, aj to len zväčša ryžové koláčiky. Ale hlavne si dávajú ryžu. Od rána do večera a ku všetkému. Dokonca aj v McDonalde si ku hranolkom a hamburgeru môžete zobrať misku ryže."

Naložená zelenina páli ako oheň

Kórejská kuchyňa je veľmi štipľavá. Hlavne zelenina nakladaná v chilli omáčke, ktorá sa volá kim-chi. Systém je podobný ako u nás, keď odkladáme na zimu kapustu. Tam sa ale dáva do sudov rôzna zelenina. Takto upravená a údajne vynikajúca, ale veľmi pálivá, sa servíruje takmer ku každému jedlu. Libuša si na ňu veľmi rýchlo zvykla a keď sa vrátila domov, dosť dlho jej trvalo prejsť zase na naše menej ohnivé chute. Kórejčania okrem zeleniny jedia aj dosť rýb a kdejaké potvorky. Konzumujú tiež mäso, no to je málo mastné, upravené skôr len na prírodný spôsob.

"Ich strava je celkovo veľmi dobrá a zdravá. Na čo som si prvé dni nevedela zvyknúť, bolo množstvo malých mištičiek, ktoré sa dáva na stôl. Keď prídete do reštaurácie, ale aj doma, máte ich pred sebou aj desať. Sú v nich viaceré druhy polievok, mäsá, zelenina, ryža. Druhým kameňom úrazu pre mňa boli paličky, s ktorými som sa, na rozdiel od domácich, nenaučila nič dostať do úst. Pritom v niektorých reštauráciach, kde boli aj riadne veľké stoly, ale aj malé, pri ktorých môžete byť len v tureckom sede, bol problém zohnať príbor."

Pri putovaní mladí využívali dvojaké dopravné prostriedky - metro a autobusy. Najmä metro je rýchle a netreba poznať cestovný poriadok, pretože súpravy prichádzajú každú chvíľu. Sú však dosť natrieskané. Lepšie na pohodlie sú autobusy, aj keď tie sa využívajú hlavne vtedy, ak má človek veľa času. Kvôli dopravným zápcham sa totiž pohybujú pomaly.

"Veľmi som sa tešila na luxusný autobus, ktorý jazdí podstatne rýchlejšie a mali sme sa ním odviezť k moru. V autobuse bolo niekoľko televízorov, každý cestujúci mal podložku na nohy a aj vzhľadovo vyzerá trošku ako interiér lietadla. Možno aj preto sa mi stalo, že som vydržala len prvých 10 minút jazdy. Potom som zaspala a zobudila sa, keď sme boli na mieste," priznala sa Libuša. Neskôr trochu ľutovala, že jej viečka boli silnejšie ako túžba vychutnať si túto jazdu.

Emócie mladí skrývajú

Libuša a Šínko sa niekoľkokrát vybrali i na diskotéku, modernú hudbu a tanec majú radi i mladí Kórejčania. "Všetko bolo úplne super, len ma trošku prekvapilo, že dievčatá tam síce chodia veľmi moderne oblečené, ale neodhaľujú sa tak ako naše baby. Sú podstatne rezervovanejšie. Vidieť niečo také, ako bozkávanie sa, s tým som sa prakticky nestretla. To len Šínko a ja sme porušili kórejskú etiku," pousmiala sa. Za ruku sa mladí na ulici držať môžu, ale inak sa s emóciami von nechodí. Morálka je v tom dosť prísna a ak to niekto poruší, ostatní sa na neho pozrú až takmer odpudzujúco. "Možno je to aj správne, city sú zrejme intímna vec, ktorá na ulicu alebo do spoločnosti nepatrí," zauvažovala Libuša.

Pri téme zábava sme ešte ostali. V reštauračných podnikoch a baroch je totiž dosť organizovaného programu. V nejednom reštauračnom zariadení je kvízmajster, ktorý robí spoločné programy pre prítomných alebo sa ponúkajú hry, hlavolamy či údery do dosák. Na každom kroku je tiež karaoke. Libuša a Šínko takto, hrajúc sa na spevácke hviezdy, vystrájali súvislo takmer 5 hodín.

"Zábavné podniky fungujú do rána, takže čas rýchlo uteká a človek si neuvedomuje, kedy začne svitať. Všade je obrovský ruch. Bývali sme na takom mieste, kde bolo pod oknami trhovisko, takže, ak som mala chuť na jablko, stačilo zbehnúť dolu a kúpiť si ho trebárs o tretej ráno." Milo Libušu okrem ruchu prekvapilo, že ľudia k dobrej nálade nepotrebujú obrovské množstvo alkoholu.

I keď aj tam sa pije. Najmä muži v strednom veku v oblekoch a kravatách sa občas dosť motkali. Je to určite aj tým, že život mužov je tam dosť ovplyvnený prácou a musia robiť to, čo povie šéf. Trebárs aj po zamestnaní ísť na spoločenskú akciu, hoci doma sú manželka a deti. "Podľa toho, čo som sa dozvedela, muži sa proti tomuto systému začínajú búriť. Chcú žiť voľnejšie, nie len prácou, ale mať viac času pre seba a rodinu. I keď ešte dosť dlho potrvá, kým sa v tom niečo aj naozaj zmení."

Prídu do parku a pospia si

Určite by sme my ale mohli od Kórejčanov odkukať

využívanie parkov, v ktorých sú rôzne ihriská - tenisové, volejbalové, basketbalové, skateboardové dráhy, chodníky pre korčuliarov a cyklistov. A piknikovanie ľudí.

"Prišla napríklad skupina detí, zrejme škôlkárov, ktorí sa v parku najprv poprechádzali. Potom si s učiteľkou sadli, zjedli desiatu a políhali si do trávy. Keď si po asi hodine oddýchli, vstali a vrátili sa do škôlky. Len tak zdriemnuť si chodia aj zamestnanci rôznych podnikov a firiem, ktoré sú zväčša v obrovských mrakodrapoch." Libuša si tiež všimla, že v nejednom parku sú vsadené skalky s rôznymi kameňmi. Ľudia ich využívajú na masáž nôh. Vyzujú sa a stúpajú po nich. Skúste to urobiť u nás.

Libuša počas pobytu strávila väčšinu času so Šínkom. Pár dní ale ostala len s jeho rodičmi, čo bolo veľmi zaujímavé, pretože mladšia generácia síce rozpráva aj anglicky, ale starší, podobne ako u nás, tento svetový jazyk nepoznajú. A predsa sa, hoci nevie ako, dokázala so Šínkovými rodičmi dohovoriť a veľa sa spolu nasmiali.

"Tak ako som si ja padla do očí s jeho mamou a ocom, tak si Šínka obľúbili naši. Veľmi rýchlo si mamu získal tým, že jej podaroval väčšie i menšie papierové korytnačky. Bolo ich presne 103 a pekne ich naaranžoval v pohári. Podľa kórejskej mytológie takýto dar s korytnačkami znamená, že človek bude zdravý. A mama bola na mäkko," pousmiala sa Libuša, ktorá netají, že z prvého stretnutia Šínka s jej rodinou mala trošku obavy. Všetko ale bolo lepšie ako predpokladala. Hoci sú obaja narodení v znamení Barana a majú na veľa vecí rovnaký názor, sú dosť rozdielne povahy. On je pokojný a má obrovskú trpezlivosť, ona je prudká, výbušná, preto sa ideálne dopĺňajú.

Mladí sa počas pobytu v Južnej Kórey dostali aj do budhistického kláštora, kde je zaujímavý zvyk, človek si kúpi veľkú sviečku, na ktorú sa napíše jeho meno a priloží sa na policu k ostatným. No a ak si niečo prajete, vraj sa to splní. Libuša ale neprezradila, aké bolo jej veľké prianie.

Adrenalín jej riadne stúpal

Takmer 24 hodín strávili Libuša a Šínko v zábavnom parku, kde je vraj neskutočne veľa rôznych adrenalínových atrakcií. To krútiace čudo - Evolution - čo sme mali nedávno v Košiciach, je vraj nič k veži, na ktorú sa vyviezla. Je vysoká doslova ako mrakodrap, technika vyvezie ľudí až hore, potom na pár sekúnd celá "sranda" zastane a vzápätí letí prudko, ako keby voľným pádom, dolu. "Je to hrôza, lebo máte pocit, že už, už z vás všetko vyletí, a pritom aj fantázia. Trikrát som na tom bola," pochválila sa Libuša.

Prekvapená, aj keď trošku inak, bola zo zručnosti chlapcov v jednej pouličnej predajni, na ktorých pozerala, ako vyrábali z medu cukrovinky. Mali hrudku medu a tú toľko vykrúcali, až z nej urobili nespočítateľné množstvo malých nitiek. Nimi potom obalili mandľu. A na ňu ešte vypísali meno zákazníka. Chuťovo bola lahôdka hotová báseň, aj keď aj dosť drahá. Ručná práca je ručná práca aj pri sladkostiach.

Okrem tejto dobroty si Libuša pochutnala i na zmrzlinovom pohári. V podstate je to veľká misa. Na spodku sú kúsky ľadu, na ktoré príde ovocie a navrch vanilková zmrzlina. Keď sa to zmieša, je to podľa jej rozprávania veľmi dobrá pochúťka. "Toto hľadal Šínko u nás, v Košiciach. A ja som stále nechápala, prečo sa pýta, kde je ľad. Dnes už poznám odpoveď. Neviem, neviem, či našim zmrzlinárom neporadím, aby chystali takéto poháre. Okrem Južnej Kórey ich nikde inde zatiaľ nerobia."

Libuša navštívila Južnú Kóreu v septembri, čo je v podstate podľa Šínka ideálne počasie. Podľa nej bolo strašné, pretože bolo teplo, a keďže je tam obrovská vlhkosť, každú chvíľu cítila, že jej tečie pot po chrbte. "Keďže v Soule je aj dosť znečistený vzduch, občas sa mi ťažšie dýchalo. A stále som hľadala vodu. No nie na pitie. Šínko si počas pobytu v Košiciach niekedy aj dvakrát denne umýval vlasy. Nečudujem sa mu. Hoci som mu najprv vyčítala, nech to nerobí, lebo mu začnú vypadávať, v Kórey, práve kvôli vlhku a smogu, som robila presne to isté. Inak by to dopadlo dosť zle." Leto v Južnej Kórey trvá dlhšie ako na Slovensku, ale inak sa tam striedajú štyri ročné obdobia, takže poznajú aj tuhé zimy, aj sneh.

Už v prvom pokračovaní sme spomínali, že Libuša a Šínko sa do seba zapozerali a uvažujú o spoločnej ceste životom. Či ale budú žiť v Južnej Kórey alebo na Slovensku, nie sú ešte rozhodnutí. "Južná Kórea je krásna krajina a som presvedčená, že by som v nej vedela byť. So Šínkom ale pevne rozhodnutí, či tu alebo tam, ešte nie sme. Všetko necháme tak a dáme sa prekvapiť, čo nám ďalšie mesiace prinesú," dodala na záver rozprávania o dojmoch a zážitkoch Bc. Libuša Patkošová.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári