V milánskej La Scale si vypočul tri najstrašnejšie sekundy v živote

Ak by svetoznámi tenoristi koncertovali vo štvorici, celkom iste by sa po boku Pavarottiho, Carrerasa a Dominga objavil Peter Dvorský. Spev, ktorý počas jeho kariéry zaznel na všetkých prestížnych operných javiskách, si onedlho budú môcť vychutnať i Košičania, keď sa P. Dvorský postaví v rámci Dní Košíc na javisko spolu so svojimi bratmi Jaroslavom a Pavlom. Do nášho mesta však zavítal uplynulý víkend súkromne ako zvedavý brat.

P. Dvorský si prišiel do Košíc vypočuť výkon mladšieho brata Jaroslava - člena opery Štátneho divadla, ktorý sa predstavil v úlohe Dona Josého v Carmen. "Pochválil som ho a bol som veľmi šťastný, keď som videl, ako nádherne sa zhostil tejto náročnej postavy. Musím sa priznať, že pri mojich mladších bratoch mám občas pocit takej otcovskej hrdosti," prezradil nám P. Dvorský, ktorého prítomnosť v košickom divadle neostala bez pošimnutia. Keď zaujal miesto v hľadisku, mnohé oči sa upierali na neho a diváci si šepkali - aha, kto prišiel.

Jeden Dvorský v hľadisku, druhý na javisku... "Jarko vždy túžil spievať, no v rodine sme už boli traja speváci a on nemal odvahu vysloviť nahlas toto želanie. O to viac som rád, že sa rozhodol splniť si svoj čas hoc aj s časovým odstupom. Aj keď - priznám sa - povedal som si vtedy - čo to ten chlapec vymýšľa, veď vie, aké je operné spievanie ťažké... Na Jarkovi obdivujem, že keď sa už rozhodol spievať, šiel cieľavedome za svojou túžbou. Ja by som to zrejme neurobil, veď on mal už v rukách profesiu - reštaurátorstvo, krásne maľuje. Na druhej strane, keď on bude spievať v Tosce Cavarodissiho, tak to bude pravý Cavaradossi a bude vedieť, ako vziať do rúk paletu a štetec. Na rozdiel odo mňa... Ja som pri tejto roli často na javisku použil zlú farbu a robil nesprávne ťahy štetcom," spomenul si s úsmevom.

Pravý taliansky tenor

P. Dvorský sa upísal opere pred vyše 30 rokmi a jeho hlas zaznel vari na všetkých dôležitých operných javiskách. Hlas, ktorý mnohí kritici označujú ako pravý taliansky tenor. "Môj hlas má farbu, ktorá je blízka talianskemu koloritu a aj moju výslovnosť a frázovnie sa snažím čo najviac priblížiť k talianskemu. Na prvý pohľad sa totiž taliančina zdá ľahká, no Taliani si veľmi potrpia na to, ako cudzinci interpretujú ich operu. Spieval som často ich zamilované opery a vtedy o mne písali, že prišiel taliansky hlas z Bratislavy, alebo ma označovali za slovenského Carusa.."

O tom, že k tomu správnemu talianskemu spievaniu má viac než blízko, presvedčil nie len divákov a kritiku, ale i talianskeho tenoristu Luciana Pavarottiho, ktorý ho označil za svojho nástupcu. "Samozrejme, že mi to dobre padlo, komu by nie? Aj keď moja cesta sa uberala aj iným smerom. Zatiaľ čo Luciano sa venoval výhradne talianskemu repertoáru, ja spievam aj iné veci, láka ma teraz aj nemecká opera."

L. Pavarotti a José Carreras sú tak trochu zamotaní aj do debutu P. Dvorského na najznámejšej opernej scéne - v milánskej La Scale v roku 1979. V Pucciniho Bohéme malo prvých osem predstavení patriť L. Pavarottimu a v ďalších dvoch mal hlavnú postavu Rodolfa spievať slovenský tenorista. L. Pavarotti však pred svojím posledným predstavením ochorel, vedenie oslovilo J. Carrerasa, ktorý najprv ponuku prijal, no tiež ju musel odmietnuť. "Tak ma vedenie v La Scale takpovediac zvesilo z klinca. Zavolali mi do divadla a povedali mi, aby som rýchlo prišiel do Milána. Ja som si dokonca dovolil povedať im, že si to musím rozmyslieť. Šiel som domov a opýtal som sa manželky, čo ona na to. Bola celá vyplašená, no ja som si trúfal, aj keď mi bolo jasné, že mám veľmi málo času."

Už na druhý deň večer totiž potreboval byť na javisku. Vtedy totiž nebolo cestovanie také jednoduché. Ešte o štvrtej popoludní sedel vo Viedni na talianskom veľvyslanectve bez víz a keby nezasiahol taliansky minister kultúry, tak tam sedí dodnes... Napokon došiel do La Scaly necelú hodinu pred predstavením. "Všetci boli ako na ihlách, no bol som mladý a v dobrej kondícii. Kvôli tomu zhonu mi ani nestihlo dôjsť, že sa ponáhľam vystúpiť po prvý krát v La Scale, nemal som sa kedy bať, kedy mať trému... Dodnes to považujem za môj najkrajší spevácky zážitok a za ten najkrajší večer na javisku. Keď som zaspieval áriu, kde som podržal vysoké cé, na chvíľu bolo hrobové ticho a mne sa zdalo, že to trvá celé hodiny. Boli to tri najstrašnejšie sekundy v mojom živote, netušil som, ako bude nevyspatateľné milánske publikum reagovať. Potom však začali ľudia revať a tlieskať, hľadisko sa zmenilo na arénu..."

Mnohí speváci o naplnení sna - zaspievať si v La Scale - snívajú mnoho rokov, jemu sa to podarilo v mladom veku. Aký sen sníva tenorista po tom, čo siahol na na pomyslený operný Olymp? "Vždy som túžil zopakovať si čo najlepší výkon, dokázať sebe ale aj divákom, že to viem... Vždy prichádzali ďalšie a ďalšie ponuky, výzvy, nové inscenácie. Dôležité je, aby ma prijalo publikum a aby som ja mal chuť prekonávať samého seba. Dá sa spievať len tak - pre vlastné potešenie. Zavrieť sa do izby, opájať sa hlasom a povedať si - si dobrý. Ale treba vyjsť na javisko a aj tam to dokázať."

Manželka kritikom

Najlepším kritikom je P. Dvorskému jeho manželka. Tá ho pozná najlepšie a aj keď nie je odborníčka na hudbu, vždy vie odhaliť jeho nedostatky. "Rovnako príjmem kritiku aj od bratov, nikdy si falošne nepochlebujeme. No s manželkou som predsa len najčastejšie, ona so mnou absolvovala všetky cesty, všetky dôležité momenty. A nebolo to vôbec jednoduché. Ja by som nechcel byť manželkou operného speváka... Ona mi vždy po náročnom predstavení povie - drahý, to ťa bude stáť nové šaty.

Patrí totiž patrí medzi ľudí, ktorí sa ani v tom najväčšom teple nepotia, no keď počas môjho vystúpenia sedí v hľadisku, vždy prepotí oblečenie, čo má na sebe... Po mojej premiére v La Scale mi povedala, že sa nikdy tak nebála..."

Časté cestovanie po svete si s P. Dvorským užila nie len jeho manželka ale i dcéry Kristína a Marta. "Už trojročné sedeli v hľadisku a vedeli pozorne počúvať. Škoda, že u nich boli zrejme silnejšie gény po manželke a ani jedna nebude opernou speváčkou. Kristína ma veľmi čistý hlas, aj si často pospevuje árie, ale... Operu však majú obe rady, no nikdy som ich do ničoho netlačil. Keď som videl, že ich záujem o operné spievanie nie je spontánny a silný, nepresviedčal som ich. Som rád, že chodievajú na koncerty vážnej hudby, že videli niekoľko naozaj dobrých operných predstavení a že majú túto hudbu rady a nepočúvajú iba populárnu muziku. Tú však nechcem zahadzovať, aj v tej treba dokazovať kvality."

Najmä pri nástupe spevákov, ktorý vzišli zo súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Medzi nimi i Peter Konček, ktorý je priateľom mladšej dcéry P. Dvorského - Marty. "Samozrejme, že som mu držal palce, no i mnohým ďalším, ktorí v sebe majú muzikalitu a spievajú s radosťou. Veľmi sa mi páčila i Zdenka, Martina je bezpochyby veľmi nadaná a Katka si prvenstvo určite zaslúžila."

Práve táto reality show sa považuje za jeden z najkomerčenejších projektov v poslednej dobe. Na úplne opačnom konci stojí opera - vrcholné spevácke umenie, overené storočiami. Aj tieto dva protipóly však môžu mať priesečníky, čoho dôkazom je P. Dvorský. "Nezavrhujem takéto projekty, veľmi sa mi páčilo, ako to bolo pripravné a som rád, že to pomohlo zviditeľniť nové talenty. Ale je mi ľúto, že opera nie je propagovaná, že je považovaná za žáner určený pre určitý druh publika... Vážna hudba bude mať vždy svoje miesto, veď v nej sú ukryté tie najvyššie kvality. Som progresívny a mám rád kvalitnú populárnu muziku, ale patrilo by sa, aby aj vážna hudba dostala širší priestor."

Jednou z ciest, ako popularizovať operné umenie, sú určite koncerty, v ktorých si divák vypočuje tie najvydarenejšie árie a možno ho práve tie prilákajú do divadla. Na jeden zo skvelých koncertov sa môžu tešiť i Košičania, keď sa im práve P. Dvorský spolu s svojimi bratmi Jaroslavom a Pavlom predstaví počas Dní Košíc 8. mája na pódiu na Hlavnej ulici.

"Na tento koncert sa veľmi teším. Vždy sa totiž teším na košické publikum, ktoré je skvelé, srdečné a doposiaľ som zo spievania tu mal dobrý pocit. Dúfam len, že bude teplo, lebo spievať v chlade prípadne za dažďa je pre operného speváka veľmi náročné." Stretnúť sa na javisku s bratmi je pre P. Dvorského vždy úplne iným zážitkom, ako pri ´bežnom´ koncerte. "Navzájom si držíme palce a želáme si, aby to tomu druhémo vyšlo. Vždy mám dobrú náladu, keď máme príležitosť robiť niečo spolu. Takýto koncert je pre mňa veľkou slávnosťou."

S Callasovou sa nestretol

Aj keď medzi jeho priateľov patria tí najznámejší operní speváci, bratislavskému publiku ponúkol koncert so španielskou divou Monserrat Caballe a mal šťastie na výborných partnerov a partnerky na javisku i spomedzi dirigentov, predsa len sa P. Dvorskému jeden sen nesplnil. "Mariu Callasovú som obdivoval už ako študent. V Taliansku som spoznal človeka, o ktorom som sa neskôr dozvedel, že je jej blízkym priateľom, no neskoro som vyslovil svoje želanie zaspievať si s ňou pri klavíri čo i len chvíľočku..."

Popri jednom nesplnenom sne však stoja stovky tých splnených - nespočetné množtvo úspešných predstavení, skvelých koncertov. "Nie len teraz - ale aj keď som bol mladý - vždy ma vystúpenie veľmi vyčerpalo, na javisku som sa snažil vložiť do výkonu všetku moju energiu. Nie je to však ani tak o fyzickej vyčerpanosti, i keď je pravda, že pri niektorých rolách som sa veľa nabehal po javisku, šermoval sa, spieval v kľaku či v leže... Najmä však svoju rolu prežívam emotívne, čo ma vyčerpáva a človek pred predstavením i počas neho cíti stres. Po každej opere musím zrelaxovať a napríklad po takej Manon Lescaut som sa spamätával aj dva dni..."

Zatiaľčo ´bežný smrteľník´ chodieva do divadla relaxovať po náročnom dni, pre operného speváka práve večer začína ta najťažšia časť dňa a musí pozbierať všetky sily, aby na javisku podal čo najlepší výkon. "Pred predstavením potrebujem najmä kľud. Keď už mám postavu - ako sa hovorí - pod palcom, tak stačí dobre si odpočinúť. Moje ženy doma vedia, že keď mám pred náročným predstavením alebo koncertom, tak s nimi nerozprávam. Nezavriem sa úplne do ulity, no nesmiem mať bežné povinnosti."

Najlepším relaxom je pre speváka spánok, ten je i najlepším lekárom pre hlasivky. "Relaxom je pre mňa i dobre sa najesť, stráviť čas v záhrade, zájsť za mamou... Obaja s manželkou sme poľovníci, takže čas trávime aj na poľovačkách. Rád by som viac času trávil v hvezdárni, pretože hviezdy a planéty ma fascinujú. Je mojou túžbou trochu sa venovať práve tejto mojej záľube. Najradšej som však v prírode. Ja sa dokážem celé hodiny pozerať na zurčiaci potok či na more a vôbec ma to nenudí."

Občas ho pri tom pochytí chuť zaspievať si. "Keď som často chodieval spievať do Barcelony, vybrali sme sa raz s jedným priateľom na Capri na prechádzku - na útesoch nad morom bola skvelá reštaurácia. Keď sme vyšli nad tie útesy a ja som vidiel pred sebou more, ovanul ma teplý morský vzduch, podvedome som sa postavil a spustil ´O sole mio...´ Po chvíli som počul potlesk. Z reštaurácie vyšlo zo 30 ľudí - i kuchár - a kričali ´bravo´. Vravel som im - prepáčte, ja som sa pomýlil... Mali sme však zadarmo obed," dodal P. Dvorský s úsmevom.

Dátum narodenia: 25. september 1951

Znamenie: Váhy

Domovská scéna: opera SND

Miesto narodenia: Partizánske

Rodinný stav: manželka Marta, dcéry Marta a Kristína

Relax: poľovačka

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári