jej pomohla. Nevedela som, o čo ide, ale počúvala som, čo má na srdci. Z jej rozprávania vysvitlo, že v Košiciach existuje lekáreň, kde od pacientov neberú 20 korún za recept. Dozvedela sa to len náhodou, no nedá jej takýto postup pokoj. Keď minister Zajac prikázal, že za výdaj liekov na recepty musí pacient platiť, ako je možné, že v tejto lekárni od ľudí peniaze neberú?

Dotyčná od spomínaného videnia ešte chvíľu o tomto zázraku rozprávala, ale keď som sa spýtala, či je ochotná sa pod chválu v novinách aj podpísať, cúvla. Vraj kdeže, dnes má človek problémy so všetkým. Nech kritizuje, aj nech chváli. Trebárs i čosi také, že sa našiel niekto, kto od ľudí neberie "zajacovské" dvadsaťkorunáčky.

So spokojnou známou sme sa nakoniec rozišli s tým, že nech to, čo mi povedala, zabudnem a už vonkoncom nech o tom nepíšem. Čiastočne ju chápem. Hoci to chcel len málokto, naozaj začíname žiť také časy, že sa bojíme nielen niečo kritizovať, ale už aj chváliť. Keby sme predsa len chceli s niečím vysloviť spokojnosť, tak len tichúčko a bez mena. Lebo človek nikdy nevie...

lia

Autor: Bojíme sa už aj chváliť?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári