kritiky - stoplo ju až zadržanie pravdepodobných páchateľov. Spŕška kritiky zasiahla aj košickú záchranku. Podľa zranenej Strakovej priateľky mala prísť prvá sanitka k nim až po pätnástich minútach. Zisťovali sme, ako to bolo.
"Preveril som si záznamy v počítači a nezistil som žiadne pochybenie nášho personálu. Prvé hlásenie o jednom postrelenom - sme dostali presne dvadsať minút po 21. hodine. Dispečerka preto vyslala na miesto jednu sanitku rýchlej lekárskej pomoci. Tá vyrazila o 21.22 hod. a o 21.29 hod. už záchranári po zhodnotení situácie na mieste žiadali adekvátne posily. Do minúty od ich výzvy vyrazila na Watsonovu ďalšia rýchla lekárska pomoc a sanitka bez lekára," hovorí riaditeľ Záchrannej služby Košice Ladislav Šimák (na snímke).
Tieto časové údaje sú uložené v počítači, ktorý eviduje nielen všetky telefonáty na záchranársky dispečing, ale aj dorozumievanie sa vysielačkou. Miestnosť s počítačom je starostlivo zamknutá a okrem riaditeľa má k nej prístup iba technik. Ako prezrádzajú ďalšie záznamy, prvá posádka začala s oživovaním Romana Straku. Naproti tomu ako prvého previezli do nemocnice Jozefa Estóka o 21.43 hod. kontaktovala posádka traumatológov na Rastislavovej o ťažko ranenom, aby pripravili operačnú sálu a zalarmovali kolegov z "ARO". O dve minúty neskôr smerovala iná sanitka so Strakom na Triedu SNP a o ďalšie dve minúty odviezla tretia na Kliniku úrazovej chirurgie dievčinu s prestrelenými nohami.
"Ani sa mi nechce komentovať vyjadrenia verejnosti a polície na adresu nášho ‚neskorého' príchodu. Naši pracovníci zareagovali, ako mali, to iba prítomným ubiehal čas priveľmi rýchlo. Zvyčajne v takýchto chvíľach platí nepriama úmera ak treba niekomu podať prvú pomoc, čas ubieha tým rýchlejšie, čím je človek bezradnejší. Tiež si treba uvedomiť, že zhodou okolností bola polícia na mieste prakticky okamžite, pretože šli tesne pred streľbou povedľa Estókovho auta. Nemôžu sa s nami preto porovnávať, to by bolo možné iba vtedy, keby sme boli dostali výzvu naraz," poznamenáva L. Šimák.
Oslovili sme včera aj lekára, ktorý bol prvý na mieste streľby a poskytol prvú pomoc Romanovi Strakovi. Práve jeho obkolesili "hustí" chlapci a trvali na tom, aby šiel ratovať najprv ich kamaráta.
"V prvom rade treba povedať, že zranenia oboch mužov boli natoľko vážne, že neboli zlúčiteľné so životom. Bola iba zhoda okolností, ku ktorému pacientovi sme sa dostali ako k prvému. Nevyberali sme si, či ide o mafiána, alebo nie. Navyše sme si do poslednej chvíle mysleli, že šlo o mafiánsku prestrelku a teda že aj on je členom podsvetia. Ostatne, do nemocnice nás odprevadil muž v čiernej koženej bunde a zotrval tam, až kým pacient nezomrel. Javilo sa, akoby dosledovával jeho osud," rozhovoril sa záchranár, ktorý si želal ostať v anonymite.
Pacient Straka, ktorého ošetrovala prvá posádka sanitky, bol na tom tak zle, že mali všetci jej traja členovia pri oživovaní čo robiť. Spoločnosť im robil hlúčik dobre stavaných chlapov, ktorí sa dožadovali ošetrenia ich ťažko raneného kamaráta v druhom aute. Lekár to odmietol a robil si ďalej svoju prácu.
"Nebolo možné nechať tak jedného pacienta a ísť k druhému. Buď urobíte niečo pre jedného, alebo pre oboch nič, preto sme k druhému vozu nešli. Vychádzali sme z toho, že náš pacient má také vážne zranenia, že ten druhý je na tom buď lepšie, a teda môže počkať, alebo utrpel horšie zranenia, a potom už musí byť mŕtvy..." podotkol lekár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
