"Ako režisér by som sám seba do žiadneho filmu neobsadil"
Svedomitý študent Honza v českých filmoch o básnikoch, smiešny zlodejíček Zlatoočko v talianskej rozprávke Fanthagiró, neohrabaný a krutý sedliak v snímke Kuře melancholik ale i čarodejník Grigorij Rasputin v holywoodskom filme Hellboy, či slizký vampírsky právnik
v ďalšom thrilleri v americkej produkcii Blade II. Tieto všetky - a mnohé ďalšie - role má na svojom konte český herec Karel Roden. Do Košíc prišiel spolu s partnerkou Janou Krausovou a bratom Marianom Rodenom, aby v rámci Dní humoru, organizovaných združením Forsa, ponúkli publiku jedovatú komédiu Otevřené manželství. Po predstavení si K. Roden našiel čas na rozhovor.
"Naposledy som bol v Košiciach vari pred 20 rokmi. Vtedy tu mala angažmán Janka Matulová, tak sme ju prišli spolu s Ivanou pozrieť," prezradil K. Roden. Na mysli mal českú herečku Ivanu Chýlkovú, ktorá bola pred časom jeho partnerkou. "Celkom som sa potešil možnosti prísť si zahrať až sem - na východ Slovenska. Nemám totiž veľa času chodiť hrať po mestách v Čechách či na Slovensku. Poobzeral som sa po Košiciach, pred predstavením sme totiž mali trochu voľného času. Páči sa mi, ako je to tu opravené a tiež mi prišlo sympatické, ako tu ľudia chodia hore-dole po Hlavnej ulici, jedia zmrzlinu, rozprávajú sa... Po Prahe sa takto ľudia neprechádzajú - tam sa to hemží akurát tak turistami..."
V Košiciach sa K. Roden predstavil v hre Otevřené manželství, kde si zahral - veľmi presvedčivo - bezohľadného a arogantného muža zahľadného len do seba a presadzujúceho otvorené manželstvo. Vyhovuje mu však iba dovtedy, kým si on môže užívať so stále sa zvyšujúcim počtom mladučkých mileniek. Akonáhle si jeho manželka Antónia nájde vysokoškolského profesora, ktorý je mladší a hrá v rockovej kapele, systém otvoreného manželstva mu okamžite prestáva vyhovovať... "Je celkom príjemné zahrať si v takejto komédii práve s Janou. Ten slovný pingpong, ktorý sa odohráva na javisku, si vieme celom dobre užiť." Diváci ich herecké výkony ocenili a počas celého predstavenia sa výborne zabávali.
Nie je univerzálny
Slovenskí herci sa vždy sťažujú na to, že u nás sa nenakrúca. U našich západných susedov je situácia iná, no tak sa zdá, že K. Rodenovi je i český filmový priemysel tesný... Podarilo sa mu presadiť sa v Hollywoode. "Ku každej práci pristupujem rovnako. Či je to americký film, alebo divadlo v Prahe. Myslím si, že nie som herec v tom pravom zmysle slova. Neviem veľmi predstierať a nie som unverzálny - nedokážem zahrať hocičo, čo mi prikážu. Celom dlho mi trvá, kým sa do role dostanem. Musím totiž uveriť tomu, čo robím. Inak to nedokážem. Potrebujem nejakú dobu na prípravu. Rovnako vo filme ako v divadle."
Dnes si môže K. Roden vyberať, v čom si zahrá a v čom nie. "Ja si vlastne vyberať musím. Nedá sa príjať každá ponuka. Aj preto, že by sa to nedalo stihnúť a aj preto, že nechcem hrať v hocičom. Nie vždy to tak bolo. Boli časy, keď mi povedali - v tomto filme si zahráš túto postavu. Nikto sa ma na nič nepýtal a ja som musel hrať. Vtedy som sa v tej práci necítil dobre. Asi to bolo cítiť i na výsledku... Teraz som pánom svojho času, ale ani to nemusí trvať večne."
Vybudovať si takúto pozíciu nebolo ani pre K. Rodena jednoduché. "Keď však človek vie, čo chce dosiahnuť a snaží sa o to, tak sa mu to skôr či neskôr podarí. Nikdy som si veľmi nelámal hlavu nad tým, čo chcem vlastne v herectve dosiahnuť. Vedel som iba, že chcem robiť dobré filmy. Pretože - musím priznať - natáčanie filmov ma baví viac ako divadelné herectvo. Fascinuje ma všetko, čo je spojené s nakrúcaním a najmä s výsledným efektom - zaujímavým filmom, na ktorý stojí za to sa pozrieť."
K. Rodena láka film a všetko čo sa okolo neho točí a nevylučuje, že raz by sa chcel venovať i réžii. Jeho filmografia zahŕňa veľké množstvo zaujímavých titulov a určite ešte nie je uzavretá... "Nikdy som to však nepočítal. Často ani poriadne neviem, v čom všetkom som to vlastne hral. Neraz sa mi stalo, že mi ktosi povedal meno filmu a tvrdil, že som v ňom hral a ja som si to vôbec nepamätal... Z tých filmov, ktoré som robil, mi nie všetky prirástli k srdu. Ja som totiž vždy vo veľkom očakávaní a väčšinou som nakoniec sklamaný... Zo seba aj z výsledného filmu... Ten pocit sa vlastne ani nedá napraviť. Treba sa s tým jednoducho vyrovnať. Prebolí to a idem ďalej s očakávaním, že najbližšie to bude lepšie."
´Básnikov´ nemá rád
Mnohí majú tvár K. Rodena priradenú k študentovi Honzovi vo filmoch Jak básníkům chutná život a
Jak básníci přicházejí o iluze. "To sú práve filmy, ktoré nemám veľmi rád. Je určite veľa takých, ktoré mi prirástli k srdcu, ale určite by som na nejaký zabudol, nechcem ich preto menovať. Svoje staré filmy však nepozerávam. Nie že by som sa tomu nejak bránil, ale nemám potrebu si ich púšťať. Som totiž veľmi kritický. Vždy, keď sa vidím v premiére filmu, som nespokojný. Ako režisér by som sám seba do žiadneho filmu neobsadil. Neveril by som, že to budem vedieť dobre zahrať, nech by šlo o akúkoľvek postavu. Existuje predsa veľa omnoho lepších hercov."
Režiséri českých ale i zahraničných filmov takto naštastie nezmýšľajú, a tak je K. Roden obsadzovaný dosť často. "Všetko do seba zapadlo - keď človek niečo chce a snaží sa o to, po čase to k nemu príde. Rovnako dôležité je však i šťastie a náhoda..." Nie vždy však chcel byť hercom a to i napriek tomu - alebo možno práve preto - že pochádza z hereckej rodiny. "Pred hercami som mal veľký rešpekt. Pre mňa to neboli normálni ľudia, boli to bohovia... Mal som z toho strach i preto, že som sa často ako dieťa túlal po budove divadla, kde boli obrovské špinavé kotolne a tmavé pivnice plné starých kulís. Zanechalo to však vo mne chuť okúsiť atmosféru divadla."
Skôr, než si K. Roden uvedomil, že herectvo je to, čomu sa chce venovať, skúsil študovať keramiku. "Chcel som maľovať, tak som sa rozhodol ísť na výtvarnú školu. No nebol som spokojný. Začal som sa viac kamarátiť s hercami v Budejoviciach a uvedomil som si, že práve herectvo by ma mohlo baviť. Prišlo to samé."
Vyštudoval preto DAMU v Pahe a dnes je presvedčený, že to bol správny krok. "Nikdy som nerozmýšľal nad tým, či som sa rozhodol správne. A to je podľa mňa znamenie, že je všetko v poriadku. A navyše - netuším, čo iné by som mohol robiť..."
Na maľovane si však ešte stále občas nájde trochu času. "Ale iba vtedy, keď ma niekto prehovorí, že by som čosi mal urobiť. Najčastejšie je to Jana, komu sa podarí presvedčiť ma... Rovnako ma však baví i fotenie. Občas mám taký záchvat - nakúpim si najlepšie veci, ktoré k tomu potrebujem a fotím. A potom ma to prejde... Viem sa pre veci zapáliť, keď sa niečomu venujem, chcem o tom vedieť čo najviac a byť čo najlepší."
Hollywodska celebrita
K. Roden je vlastne precedensom pre ostaných hercov z Čiech či Slovenska, ktorí tvrdia, že v zahraničných filmoch sa herec z takzvaného východného bloku nemôže presadiť. Opak je pravdou! Na internetovej stránke Hollywoodu má medzi celebritami K. Roden vlastné okienko s fotografiami, životopisom a filmografiou. Filmov z americkej produkcie medzi nimi nie je málo! "Znie to veľmi blbo, keď ma niekto označí za hollywoodsku celebritu... Keď som sa rozhodol robiť divadlo, chcel som byť nalepší zo všetkých. V tom čase tu bol komunizmus a mne sa nemohlo ani len snívať o amerických filmoch. Človek si však stupňuje nároky na seba samého a potom sa posúva stále ďalej a ďalej."
Nie náhodou po ňom hollywoodski tvorcovia pravidelne siahajú, v sci-fi trileri Hellboy bol dokonca hlavnou zápornou postavou filmu! "Stále to však u mňa ostáva rovnaké - najbližším schodíkom na ktorý sa chcem posunúť, je dobrý film - avšak zahraničný. Dnes mi to už nie je jedno, či hrám v českom alebo americkom filme. Pri zahraničných som však v úplne inej pozícii. Nemôžem si diktovať podmienky, stále musím bojovať, aby som si udržal istú pozíciu. Boli však i scenáre pre americké filmy, ktoré som radšej odmietol. Stále je to ťažké rozhodovanie, je to vlastne už politika. Je totiž lepšie prijať malú rolu vo veľkom filme, ktorý uvidí veľa divákov, ako prijať väčšiu a zaujímavejšiu rolu v nízkorozpočtovom projekte. A nie je to len otázka peňazí. Herca totiž musí byť vidieť a z toho hľadiska sú výhodnejšie veľké filmy..."
Prvou hollywodskou snímkou, v ktorej si K. Roden zahral, bol film "15 minút". Detektíva Eddieho Fleminga si v tomto akčnom filme zahral Robert De Niro a českému herecovi sa z takejto spolupráce doslova roztriasli kolená. "Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné. Mal som z totiž z toho veľkú trému. Samotná práca na filme bola skvelá, no musím sa priznať, že spočiatku som si veľa vytrpel. Musel som si s tým poradiť, veď inak by som nič nezahral. Človek si môže tisíc krát povedať, že De Niro je tiež z mäsa a kostí, no nefunguje to... Mal som z toho hrozné nervy."
Natáčanie s americkými filmármi je vraj samo o sebe veľmi stresujúce a náročné na psychiku. "Hercov z východu neberú ako cudzincov, čo je na jednej strane skvelé, no na strane druhej je to veľká záťaž. Navyše pri holywoodskych filmoch sa často menia veci na poslednú chvíľu, človek nemá veľa času na prípravu. Už som sa však v tomto celkom utužil. V USA je však dobré to, že keď tam herec robí film, nehrá popri tom po večeroch v divadle - tak ako v Čechách. Sústredí sa iba na nakrúcanie, má zaistené zázemie, postarajú sa o neho..."
Kung-fu sa nenaučil
Akčné trilery, v ktorých si K. Roden zahral, sú však náročné nie len na psychiku, často si vyžadujú aj dobrú fyzickú kondíciu. "Veľmi som sa pobavil, keď sa v novinách písalo, že som sa kvôli jednému takémuto filmu naučil kung-fu. To, čo ma za mesiac v telocvični naučili, to nie je kung-fu... Je to len zopár základných ťahov. Zaujímavé bolo, že v tom filme hral i Číňan Chow Yun-Fat a ten tiež neovláda tieto bojové umenia... Vždy je to však fyzicky náročné, často sa nakrúca v noci, v chlade a sú okolo toho strašné nervy. Stojí to však za to. Presne to mám na filmovačke rád - teší ma, že to stojí toľko úsilia že je to vždy dobrodružstvo."
Navyše sa pre K. Rodena stalo nakrúcanie filmov akýmsi únikom z bežného života, v ktorom musí platiť účty a robiť veľa nudných vecí... "Človek sa dostaví na nakrúcanie, nalinkujú mu život, postarajú sa o neho. Chvíľu mám príležitosť žiť úplne inak, v úplne inom svete. Môžno ma trochu mrzí to, že sa pomaly dostávam v amerických filmoch do škatuľky záporných postáv. Súvisí to však určite aj s mojim akcentom. V českých filmoch sa snažím nevystupovať len v rolách ´záporákov´, no je pravda, že aj napriek tomu ma tunajšie publikum takto vníma... V zahraničných filmoch sa snažím brániť tomu, aby mi ponúkali len samé negatívne postavy, no nie je jednoduché," dodal herec na záver.
Dáša KIRAĽVARGOVÁDátum narodenia: 18. máj 1962
Znamenie: Býk
Miesto narodenia: České Budejovice
Ukončené vzdelanie: DAMU v Prahe
Rodinný stav: rozvedený, partnerka Jana Krausová
Relax: maľovanie, fotografovanie
Filmografia:
2004 - The Bourne Supremacy
2004 - Vaterland - lovecký deník
2004 - Hellboy
2003 - Mazaný Filip
2003 - Bulletproof Monk
2002 - Blade 2
2002 - Sen
2001 - Paralelní světy
2001 - 15 minutes
2000 - Oběti a vrazi
2000 - Kytice
1999 - Scarlet Pimpernel
1999 - Praha očima...
1999 - Kuře melancholik
1999 - Dvojrole
1998 - Pasti, pasti, pastičky
1998 - Čas dluhů
1997 - Pták Ohnivák
1996 - Král Ubu
1994 - Hrad z písku
1993 - Kanárská spojka
1993 - Malý Buddha
1992 - Don Gio
1992 - Princezná Fantaghiró 2
1991 - Corpus delicti
1989 - Čas sluhů
1988 - Čekání na Patrika
1988 - Pan Tau
1988 - Sedem jednou ranou
1987 - Copak je to za vojáka
1987 - Jak básníkům chutná život
1985 - O štěstí a lásce
1984 - Jak básníci přicházejí o iluze
1983 - Zámek nekonečno
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári