Riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar v Prešove nevyhádal spravodlivosť pri jedinej nehode
Pokuta za rýchlosť sa mu ujde dva-trikrát do roka
Riaditeľ košického Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar začínal pred štvrťstoročím za volantom otcovej ´embéčky´, len čo dostal vodičák. "Takže sa môžem považovať za skúseného šoféra. Za tých 25 rokov už mám čosi za sebou. Auto k životu potrebujem, bohužiaľ, bez neho to dnes nejde." No využije každú vhodnú príležitosť, keď ho nechá vydýchnuť. "A sadnem na bicykel, alebo si idem zabehať, trošku si prevetrať hlavu."
Momentálne ´sedlá´ Toyotu RAV 4 a je s ňou maximálne spokojný. "Je spoľahlivá, nikdy ma nenechá v štichu." B. Koniar nepatrí k vodičom, ktorí si potrpia na značku auta, že by ním ohúrili okolie. "Nie som ten typ, ktorý dokáže o autách básniť v partii pri pive a na svoj voz sa díva ako na modlu. Skôr som spotrebiteľom, pre ktorého je rozhodujúca spoľahlivosť. Nemám auto preto, aby som sa s ním predvádzal."
Na to, že jazdiť na našich cestách je niekedy doslova o ´držku´ si už zvykol. "A som celkom rád, že žijem v menšom meste, kde je tá premávka ešte znesiteľná. Horšie je, keď vpálite autom do veľkého mesta. Jazdil som už v New Yorku, Paríži, či v Ríme, kde nikdy neviete, kde je koniec zápchy. Určite sa to dá v Košiciach zvládnuť lepšie, aj keď aj tu človek niekedy musí škrípať zubami. Ako teraz, keď vidíte, že cestári striekajú zebry a jazdné pruhy na pravé poludnie, akoby to nešlo v nedeľu, alebo vtedy, keď nie je dopravná špička..."
S dopravnými policajtmi je v styku veľmi často, ale nie preto, že by bol notorickým platcom pokút. "Musíme s nimi spolupracovať pri organizovaní našich pretekov, takže mám s nimi celkom dobrý vzťah. No nesnažím sa to vôbec zneužívať, že by mi nejakú pokutu odpustili, keď si ju zaslúžim. A dvakrát-trikrát do roka sa mi vždy ujde. Najčastejšie pre rýchlosť. Nemám ju rád, ale potrebujem ju..."
Jediný ´karambol´ za 25 rokov praxe za volantom by bola slušná vizitka každého vodiča. "Musím zaklopať o drevo, ale nič vážne sa mi ešte neprihodilo. Tá nehoda pred pár rokmi v Prešove ani nestojí za reč. Na ľade som neubrzdil a ťukol do jedného, ktorý vychádzal z križovatky. Trochu ma pritom obmedzil a nemal som možnosť vyhnúť sa mu. Myslím, že som mal len polovičnú vinu, ale nemal som šancu v Prešove to vyhádať. Bol to však len malý ťuk, aj nepatrná škoda."
Opraviť defekt, alebo bežnú údržbu svojho ´tátoša´ by B. Koniar zvládol, ale hrabanie v motore prenechá radšej kompetentnejším. "Viem čo mám kde hľadať, keď otvorím kapotu, ale žeby som sa pustil do väčšej opravy, to nie."
Na Toyotu má prednostné právo hlava rodiny, ale už nejaký čas sa za volant tlačí aj babská časť osádky, manželka a dcéry. "Dve staršie už šoférujú, tá najmladšia ešte len kolobežku. Ak ženy vedia jazdiť, tak jazdia veľmi dobre. Sú aj zmätkárky, ale aj šikovné vodičky. Aj dcéry sa postupne určite oťukajú a nebudem mať obavu, keď budú jazdiť samé," verí v ich schopnosti B. Koniar.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
