Keď ste na pláži nemali všetky veci pod zadkom, tak vám ich ukradli
Ivana a Mirka sú dvojičky. No nie také, že jedna druhej akoby z oka vypadla. Aspoň mne sa zdá, že popliesť si ich nemôžem. Ale, vraj len preto, že Mirka má na hlave momentálne melír a Ivana farbu. Inak majú hlavy celkom rovnaké. A keď si vezmú čapice a oblečú plavky, mohli by si vymeniť aj dráhy a rozhodcovia by im na to neprišli. Obe sú výborné ´motylkárky´, majú rady stredné trate a odmalička lámu rekordy v slovenských bazénoch. Košické plávanie vidí v sestrách Matíkových talenty, aké sa v tunajšej vode rodia zriedka.
Nik ich do nej nemusel nútiť. Šťastie mali v tom, že v základnej škole, do ktorej začali chodiť (na Tomášikovej ulici), bol bazén. Hoc neveľký, dvadsaťmetrový, bohato stačil na získanie základov plávania. Čľapkanie vo vode ich dlho nebavilo, čoskoro vyplávala na hladinu ich schopnosť pretekať. A vyhrávať. Už od žiackych kategórií zbierali pre košický ŠKP jeden titul za druhým, menili rekordné tabuľky a medailí majú už teraz plnú izbu. "Každá asi šesťdesiat, sedemdesiat. Zatiaľ ešte visia z poličky, ale veľa sa ich tam už nezmestí," vraví Mirka, že čochvíľa ich budú musieť triediť.
Dievčatá majú sedemnásť (Mirka je vraj o päť minút staršia), teda vek, keď juniorky prechádzajú do kategórie dospelých a ich tréner Ivan Šulek, ktorý má v skupine takmer dvadsať plavcov, sa tej premeny trošku obáva. "Je to najhoršie obdobie, mnoho plavcov ten prechod nezvládlo. Dievčatám sa mení postava, nedá sa predvídať ako sa zachová organizmus." Vlani juniorské reprezentantky sa musia pobiť o miesto v seniorskej reprezentácii. "Majú smolu, že je tam aj Denisa Smolenová, ktorá už teraz pláva na úrovni Martiny Moravcovej, ba i trošku lepšie. A nemajú tú danosť ako Denisa, ktorá je o desať centimetrov vyššia ako ony, obe merajú stosedemdesiatjeden centimetrov. No aj Mirka dokáže zaplávať dvojstovku delfínom (jej hlavná disciplína - pozn. red.) tak, ako plávala v jej veku Martina Moravcová. Nedávno na Veľkej cene Trnavy dosiahla na stotinu rovnaký čas ako Martina v sedemnástich - 2:17,70. I keď Martina sa na dvojstovku nešpecializovala."
Aj pre Ivanu je motýlik srdcovou záležitosťou. "Znak či prsia, tam sme strašne pomalé," tvrdia svorne, že fyzicky náročná disciplína je pre nich ako ušitá. A radšej čeria vodu v krátkom bazéne. "Tam je to zaujímavejšie." No Ivana by rada svoju vytrvalosť vyskúšala aj na otvorenej vode, nerobilo jej problém splniť limit na juniorské majstrovstvá Európy v diaľkovom plávaní (tam je vekový limit o rok posunutý), ktoré budú v lete v Slovinsku na jazere Bled.
Nebyť príliš tvrdých kritérií Slovenskej plaveckej federácie, mohli sa tešiť na debut medzi ´dospelákmi´ na vrcholnom svetovom podujatí hneď v prvej sezóne. Svetový šampionát v montrealskej päťdesiatke však prežijú asi pred televíznou obrazovkou. "Museli by zaplávať časy na predpokladanej úrovni finále, čo je A-limit, zdá sa mi to dosť tvrdé," domnieva sa tréner Šulek, že je trochu nelogické žiadať od ´prvoročiakov´ hneď finálové umiestnenie, keď by si do Kanady mali letieť iba po prvé skúsenosti. Preňho je však horizontom rok 2008 a olympiáda v Pekingu. Aj keď o nej nahlas nehovorí. "Aby z toho nebolo také haló. Nechcem nikoho presviedčať, že dievčatá na olympiádu majú, lebo môže prísť nejaký neúspech a budú si z nich robiť srandu..."
Tréner nie je presvedčený, že novú Moravcovú môžeme mať iba vtedy, keď bude trebárs trinásť mesiacov z dvanástich merať dĺžku niektorého z amerických univerzitných bazénov, ale keď sa núkala možnosť, zbalil dievčatám kufre a poďho do sveta... Dva razy boli v Austrálii (v Sydney a Perthe), raz v Brazílii, tejto zimy v Riu. Zacvakal otec Miroslav, ktorému firma celkom prosperuje a pre dievčatá a ich talent je ochotný urobiť všetko. "Kluby peniaze nemajú a keby nebolo rodičov..." pochvaľuje si tréner Šulek tréningové pobyty v zámorí.
Aj od protinožcov si priviezli pár medailí, Mirka bola dokonca majsterkou Západnej Austrálie v kategórii pätnásťročných plavkýň, ale hlavne, v zime (tunajšej) tam našli tréningové podmienky o akých sa u nás plavcom ani nesníva. "V Perthe sme bývali na ulici, kde bolo osem päťdesiatmetrových bazénov. A v meste majú stopäťdesiat bazénov," nechcel veriť vlastným očiam Miroslav Matík. "Tam, predtým než človek príde do práce, ide si zaplávať. Pre organizátorov pretekov nie je problém zohnať sponzorov, je ich vždy toľko, že ich musia aj odmietnuť. Radi sa hlásia, pretože ministerstvo priemyslu im na oplátku pomôže v súkromnom podnikaní." Vec, u nás nemysliteľná...
Aj v Riu sa dievčatám páčilo, hoci niekedy padali únavou od tréningových dávok. "Trénovali sme v areáli námorníckej školy a bola to paráda, bazén sme mali len pre seba, päť dievčat, každá mala jednu dráhu," vraví Ivanka. "No užili sme si aj na suchu, neďaleko bol atletický okruh, posilňovňa," neodpustil tréner ani minútu z naplánovanej kondičky. "Trošku sme sa však dostali aj na pláž, Copacabana stojí za to. No upozorňovali nás, že tam okrádajú cudzincov, preto sme vlastne všetko nechávali v hoteli a išli tam len v plavkách, šlapkách a s uterákom, takže nám nemali čo ukradnúť. Azda uterák, ten bol hotelový... Keď vraj na pláži nemáte všetky veci pod zadkom, tak vám ich šlohnú. Nám sa, našťastie, nič také neprihodilo," nedbala by Mirka chodiť do Ria každý rok. Veď cestovať po svete je zábava. "Ja by som chcela do Južnej Afriky, alebo do Japonska," vybrala si bez váhania Ivana. "Ja zas do Thajska alebo na Kubu," doplnila ju Mirka.
V škole, gymnáziu Laca Novomeského, im tie výlety tolerujú. Keď sa budú učiť ako doteraz... "Ja som mala čisté jednotky," pochválila sa Ivanka a Mirka sa dušuje, že ju dobehne: "Boli tam štyri dvojky," nejdú jej vraj tak dobre jazyky a matika. Majú individuálny študijný plán, ale spolužiaci dlho netušili, že tie dvojičky z jednej lavice sú športovkyne. "Jáááj, tak vy nechodíte poza školu?" vysvitlo až neskôr, prečo v triede chýbali.
Otec ich chváli, že sú samostatné a veľmi zodpovedné, už od základnej školy. "Nemusíme ich naháňať, aby sa učili alebo išli spať." A vstávajú bez otáľania, keď sa ich spolužiaci iba obracajú na druhý bok. "Vieme, že musíme vstať, tak si to budeme znepríjemňovať ešte viac?" vyskočia z postele vo všedný deň niekedy aj pred piatou, keď tréningový plán velí ranný výbeh. "Zvyknú behať k Hornádu. Potom ich odveziem autom na plaváreň," plní si otec svoje ranné povinnosti. "Do školy už ideme električkou. Nie je to ďaleko, ale občas sa stane, že zmeškáme vyučovanie. Na prvú hodinu nemusíme chodiť, ani na poslednú, ale inak nám v škole neodpustia nič," tvrdí Mirka. Len čo sa vrátili z Brazílie, písala písomku. Samozrejme - na jednotku...
Obrátili sme tému - na chlapcov. Veď so ´sedemnástkami´ sa dá o nich kúštik pokecať. "Chlapci? Nemáme veľmi čas," sklopili obe zrak. Nebyť trénera, myslel by som si, že ich ešte nezaujímajú. "To len pred vami, mali by ste ich počuť, keď sú samy."
Inak bolo, keď som sa ich spýtal na plavecké vzory. "Thorpe, Phelps, Popov, Poľka Jendrzejczaková..." Jeden väčší ako druhý. Ale najmä Martina. Vždy jej stískajú pred televízorom palce, keď bojuje o medaily. "Škoda, že je taká uponáhľaná. Nestíha vraj preto, že má vždy na krku veľa novinárov. Príde, ukáže sa a zmizne. Ako teraz, keď sme s ňou boli v Trnave," chceli by ju dievčatá spoznať bližšie. "Skôr sa dá s jej mamou, ona im aj fandila," hovorí M. Matík, že jeho dcéry sa už dostávajú do slovenského plaveckého povedomia. "Len keby sa o plávaní trochu viac písalo. Zoberiete športový denník a o medzinárodných pretekoch v plávaní je tam pár riadkov, ale tretia futbalová liga má celú stranu..."
Niežeby sa dievčatám futbal nepáčil. "No keď ide v telke hokej... Sledujeme každý zápas. Aj teraz, finále ligy. Obe sme kričali: ´Zvolen! Zvolen!´ Keď už nie Košice, tak aspoň on mohol byť majstrom." No niet nad plávanie. "Nevynecháme žiadny šampionát. Ale veľmi máme rady aj atletiku," vraví Mirka za obe. "A v zime biatlon," je v byte Matíkovcov na Tomášikovej ulici šport každodenným spoločníkom. Len keby nebol taký drahý.
Otec vyrastal na dedine a na celé leto mu stačilo tričko, červené trenky a jedni kopačky. V tom hral futbal i hádzanú, hádzal kriketkou... "Možno neuveríte, ale kvalitné plavky stoja dnes i päťtisíc korún," patrí aj plávanie medzi finančne náročné športy, aj keď by sa zdalo, že najväčším problémom je nájsť a zaplatiť tréningovú plochu.
Na tému plavecká móda sa hneď chytili aj obe dievčatá. Vraj, ´speedy´ sú zo žraločej kože a ´areny´ zas z delfínej. Aj keď je to imitácia. A ´In´ sú vraj plavky, ktoré majú povrch ako golfová loptička. "Voda po ňom skĺzne, takže pri tých stotinkách sekúnd je dôležité, v akých plavkách skočíte do vody," vie M. Matík čo ho čaká, keď z dcér budú také plavkyne ako Martina. Zatiaľ im stačí, že sa aspoň tak obliekajú. "A ´tyrky´, čo nosí Martina, sú kvalitné." Im vydržia celú sezónu. "V tých špičkových plavkách skočíte trikrát do vody a už ich môžete vymeniť, vydržia len pár pretekov a potom začnú nasávať vodu," vyznajú sa košické plavecké dvojičky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
