Kvituje, že súperi mali z nich rešpekt, karhá nevyrovnanosť výkonov

Staručká mestská športová hala si už zaslúžila trošku vydýchnuť, aj keď, pravdu povediac, atmosféra mužských extraligových zápasov jej bude o chvíľu určite zas chýbať. Technici ´zapichli´ sezónu do koša trošku predčasne a kým sa začnú dovolenky, budú chodiť na basket aspoň ako diváci, fandiť ´kočkám´ z Delty v boji o ďalší titul... Pre nich visí zlato zatiaľ privysoko, veď len nedávno si vyzliekli nováčikovské trenírky, ale o pár rokov, ktovie?

Niektorí ich videli s medailou na krku už v tejto sezóne, keď ju rozbehli nad očakávanie dobre, ale nevyrovnaný a trochu úzky káder, pár zranení a niekoľko spackaných zápasov v nadstavbe k tomu, vrátili fanúšikov Slávie TU z oblakov na pevnú zem. Horšia pozícia pred play-off voči ambicióznej Nitre (mala väčšiu výhodu domáceho prostredia) znamenala stop ´už´ vo štvrťfinále. Z piateho miesta v najvyššej súťaži však hlava bolieť nemusí, veď je najlepšie v košickej extraligovej histórii. Nesťažuje sa ani prezident klubu Juraj Sinay, aj keď jeho pocity, krátko po sezóne, sú: "Zmiešané. Na jednej strane mám veľkú radosť z toho, že sme dosiahli historicky najlepšie umiestnenie v slovenskej extralige, na druhej strane som sklamaný z toho, že prakticky jeden zápas rozhodol o všetkom, že sme sa nedostali do bojov o medaily. Výkonnostný cieľ, ktorý znel skončiť do šiesteho miesta, sme však splnili, sme piati. Pred tromi rokmi sme postúpili, vlani sme skončili ôsmi a povedali sme si, že o tri roky by sme mohli hrať o medaily..."

Dá sa s tým, čo máte k dispozícii? Základná päťka bola vyťažená na maximum, zranenia číhali na každú príležitosť, kedy ju môžu rozbiť. Počkali si na nadstavbu, keď sa rátal každý bodík, aby sa do play-off išlo ľahšie. "Škoda, že kvôli jednému zápasu sme prišli o semifinále, podľa mňa, všetko sa odvíjalo od prvého duelu so Spišskou Novou Vsou. Sme poloprofesionáli a bolo len na nás, či odhadneme správne s akým kádrom sa pustiť do sezóny. Ale to už netreba rozoberať, je to za nami. Musíme si urobiť analýzu celej sezóny, aká bude ďalšia, závisí aj od sponzorov, ako sa nám podarí naplniť rozpočet."

Je moderné, a zdá sa aj nutné, bojovať o najvyššie priečky s legionármi... "Ak by sa nám podarilo stiahnuť Košičanov, vlastných hráčov, ktorí pôsobia v Európe i zámorí, nebude nám treba legionárov v pravom slova zmysle..."

Čo môžete na svojom mužstve v tejto sezóne kvitovať, čo sa vám na ňom nepáčilo?

"Nepáčila sa mi nevyrovnanosť výkonov, že mužstvo doma dokáže vyhrať o tridsať bodov a o pár hodín neskôr podľahne tomu istému súperovi na jeho palubovke o štyridsať. Naopak, páčila sa mi bojovnosť a snaha chlapcov popasovať sa s každým súperom. Boli sme tímom, z ktorého mali od začiatku súťaže súperi strach a ako jediný mančaft sme stavali na vlastných odchovancoch. Sú to však mladí ľudia, takže sem-tam sa im nejaký výpadok dá odpustiť."

Povedzte, dá sa s nimi, perspektívne, myslieť trebárs až na titul?

"Nehovorím to nahlas, ale v budúcnosti... Ako sa vraví, keď boh dá, aj motyka vystrelí. O medailu však chceme zabojovať už v ďalšej sezóne," posunie zrejme vedenie klubu výkonnostné ciele zase o nejaký ten stupienok vyššie. Tam, kde bol košický mužský basketbal pred niekoľkými rokmi, vrátiť sa už nemieni.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári