Kolenný kĺb špičkovej protézy sa bude čoskoro riadiť satelitom
Pani Klára má 67 rokov. Ak by ste ju stretli voľakde na chodníku, isto by ste zaregistrovali, že trochu kríva. Nič nezvyklé pri jej veku, veď mnohí starší ľudia sa pohybujú sťažka a pomáhajú si paličkou, či barlami. Ale pani Klára má v skutočnosti amputovanú ľavú nohu. Následok cukrovky a kôrnatenia žíl. Vďaka majstrom, ktorí vyrobili jej protézu, normálne chodí. Pomaly, ale isto...
V roku 1995 vznikla firma ORTOPRO, prvé neštátne zdravotnícke zariadením tohto druhu. "Ja som vyštudoval veterinu, niekoľko rokov som pôsobil ako veterinárny lekár. Po revolúcii sa starý systém veterinárnej starostlivosti rozpadol. Musel som premýšľať, čo ďalej..." vraví MVDr. Marián Jenčík, ktorý má na starosti ekonomický chod firmy. "Pomohla náhoda. Stretli sme sa s Hanušom Hlivkom. On má vzdelanie v odbore ortopedickej protetiky. Vo fachu pracuje už 19 rokov."
Zhodli sa na tom, že protetika by mohla byť ich chlebíkom. Pri "štarte" pomohol úver z banky a začali vyrábať. Nároky pacientov na kvalitu ich výrobkov sú vysoké, preto firma robí aj so špičkovými materiálmi. "Na protézy sa používajú lamináty a stavebnicové polotovary, ktoré dovážame z Nemecka a Čiech. Na Slovensku sa nevyrábajú. Platí to i pre komponenty protéz a ortéz. Sú extrémne zaťažované pri chôdzi, musia veľa vydržať. Robia sa z titánu, sklolaminátu a iných špeciálnych materiálov. Máme aj dodávateľov z Moldavy, Bratislavy, ale asi 90 percent súčiastok dovážame spoza hraníc," vysvetľuje H. Hlivka, ktorý má vo firme na starosti výrobu a vývoj protetických pomôcok.
Veľmi by im pomohlo, keby sa na Slovensku našli výrobcovia takýchto komponentov. Vo vyspelej Európe "súčiastky" robia sériovo, majú potrebné technológie. Zároveň ich cenu pre našich odberateľov ženú do závratných výšok. "U protéz je ten podiel až 95 percent, pre západné firmy je to skvelý biznis. Ak si uvedomíte, že vo firemnej databáze máme asi 50 tisíc klientov, náklady idú do miliónov. Umelý kolenný kĺb môže stáť okolo 40 tisíc, no iba za komponenty zaplatíme 25 000. Dodávam, že sú kolenné kĺby aj za 200 tisíc..." objasňuje M. Jenčík.
Njaprv dostane cvičnú protézu
Všetky súčasti nožnej protézy musia prejť dôkladnými a prísnymi skúškami pevnosti, odolnosti, funkčnosti. Vývoj ide enormným tempom. "Ak chceme ponúkať naozaj kvalitné výrobky, musíme používať čo najkvalitnejšie komponenty, a zároveň striktne dodržiavať technologický postup pri výrobe," upozorňuje M. Jenčík. V praxi to znamená, že postup nemožno urýchliť, súčiastky nahradiť lacnejšími. Ak má špeciálne lepidlo schnúť osem dní, výrobca lehotu nemôže skrátiť ani o jediný deň. Finálny výrobok by mohol mať skrytú "chybu krásy". Výroba je vysoko precízna, náročná robota. "Podmienkou prijatia nového zamestnaca je odborné vzdelanie. Kedysi sa vyžadovalo štvorročné štúdium v Bratislave s maturitou na strednej zdravotnej škole. Teraz je podmienkou ukončené pomaturitné nadstavbové štúdium. Trvá dva roky." dodáva M. Jenčík.
Všetci zamestnanci musia byť tak trochu aj psychológovia, mať pochopenie pre trápenie klienta. Pri zhotovení protézy vždy ide o dosť chúlostivú vec. Klienti majú vymedzené ordinácie s dokonalým súkromím. Aj o pani Kláre sme sa dozvedeli iba sprostredkovane, hoci je ich klientkou už šesť rokov.
Proces, od "zmerania" po hotový "výstup" trvá nejaký čas. "Ak je napríklad tesne po amputácii 14-ročný chlapec, najprv sa mu dá cvičná protéza. Je na to, aby sa pacient naučil na nej postaviť a chodiť. Dáva sa na jeden dva mesiace. Jazva ešte nie je zhojená, bolí. Je zrastená s kosťou. Pahýľ sa potrebuje vytvarovať. Cvičná protéza ho sformuje do takzvaného kónického tvaru, pacientovi sa musí ľahko nasadzovať a umývať," vysvetľuje H. Hlivka.
Človek si potrebuje opätovne navyknúť na rytmus chôdze, na pohybový stereotyp. Zdravá osoba kráča podvedome, postihnutý spočiatku zďaleka nie. Prehrýza sa obdobím, krutým fyzicky i psychicky. Každý krok ukrutne bolí, v mysli sa po úraze a amputácii "uhniezdi" pesimizmus. Prístup k nemu musí veľmi citlivý. "Pacient bol napríklad mesiac bez nohy, len ležal na posteli. Tie návyky stratil. S cvičnou protézou sa učí postaviť, chodiť, schádzať po schodoch, nastupovať do autobusu, vykonať hygienické potreby. Veľa úkonov, pre zdravého človeka úplne bežných..." vraví H. Hlivka. Po mesiaci, dvoch sa vyrobí prvé tzv. definitívne vyhotovenie protézy a celý proces učenia sa zopakuje. "V 90-tich percentách nožných protéz sa už mení kolenný kĺb. U cvičných protéz je na kĺbe pevný zámok, u definitívnej je už ohybný."
Ak človek prejde denné iba dva kilometre, predstavuje to zhruba 6 až 7 tisíc krokov. Nožná protéza má dvojročnú záruku, počas ktorej pacient "urazí" 1 500 kilometrov, spraví asi 4,5 milióna krokov. Preto sú mechanické časti špičkových protéz vyrábané z mimoriadne odolných materiálov. Samozrejme, pomerne drahých. Slováci majú hlboko do vrecka a špičkovú protézu si môže dovoliť málokto z nich. Skôr preferujú lacnejšiu, jednoduchšiu protézu ako drahú.
"Aj nám sa stáva, že pacient nie je spokojný a druhú protézu si dá zhotoviť v inej firme. Pre človeka je strata končatiny veľkou traumou, je to do značnej miery otázka psychiky. Aj keď vyrobíme protézu najlepšie ako vieme, nemusí mu sadnúť. Prosto mu subjektívne nepasuje. Skúsi to niekde inde, kde to môže byť pre neho lepšie..." priznáva M. Jenčík.
Pomohli aj Jozefovi Göncimu
Základný typ protézy uhrádza zdravotná poiťovňa, všetko naviac už ide z vrecka pacienta. Poisťovne "škrtia" výdavky plošne a konkrétny človek je predsa ďaleko od ústredí poisťovní v hlavnom meste. "Celý postup je asi takýto," opisuje niekedy zdĺhavú procedúru H. Hlivka. "Pacientovi predpíše lekár recept na zdravotnú pomôcku, kde je uvedené čo má dostať, napríklad jeden kus stehennej protézy. Príde k nám, my spravíme predbežnú kalkuláciu ceny. Máme s poisťovňami dohodnuté maximálne ceny, v uvedenom prípade je to približne 70 000 korún. Vykalkuluje sa napríklad 62 000. Vezme si ten recept, zájde do svojej poisťovne. Ak mu náklady lekár poisťovne schváli, začíname robiť. Výroba trvá asi jeden mesiac."
Podľa zatiaľ kuloárnych informácií sa uvažuje o zásadnej zmene. Výrobca by mal povinnosť dodať pomôcku do siedmich dní. "Je to nereálne," tvrdí MVDr. Jenčík. "Jednak je to viazané na počet pracovníkov, skladové zásoby a iné veci. Ak súčiastka stojí 10 000, nemôže byť v sklade mesiac. My máme napríklad nemeckého dodávateľa, ktorý vie dodať súčiastky do štyroch, piatich dní, bežné sa dodávky realizujú dva týždne. Ale hlavne - práca sa nedá nijako urýchliť, ak má byť kvalitná."
Ultramoderné špeciálne plastové platne na protézy sa musia dovážať až z amerického Baltimoru. Jedna o rozmere 60 x 90 cm "koštuje" 4 000 korún. Stačí ich namočiť do vody, teplej 75 stupňov, a zmäknú. Okamžite ich možno vymodelovať podľa ruky, alebo nohy konkrétneho pacienta. Využívajú sa aj po zlomeninách na doliečenie. Ruka, či noha ešte nemá potrebnú hybnosť, alebo je citlivá. Tento materiál ju zafixuje.
"Vďaka tomuto výdobytku modernej technológie sme dokázali pomôcť aj nejednému známemu športovcovi," s hrdosťou referuje H. Hlivka. "I Jožko Gönci u nás bol. Mal naštiepenú kosť v ruke. Asi sme mu to neurobili najhoršie, keď je stále v svetovej streleckej špičke..."
Zamestnanci neklasifikujú pacientov na takých a onakých. Každému, kto k nim vstúpi, sa individuálne venujú. "Zhotovovali sme špeciálne dlahy aj pre dvojmesačné dieťa s vybočenými nôžkami. Bola to piplavá robota, no radosť rodičov bola sladkou odmenou. Alebo istá tehotná pani. Mala onkologické ochorenie, lekári jej kvôli sarkómu museli amputovať nohu. Protéza sa zvykne upínať buď na pás, alebo špeciálnym prísavným spôsobom. Ani jeden z nich sa u nej nedal použiť. Pásový pre už väčšie bruško, prísavný pre ďalšiu komplikáciu - mala ekzém."
Zamestnanci firmy dali hlavy dokopy a vymysleli, ako na to. "Všetky návrhy, aj tento, robí technik. Zistí zdravotný stav pacienta, navrhne, čo by bolo pre neho najlepšie. Pozná všetky komponenty, z ktorých sa protéza vyrába. Návrh pošle kolegom v dieľni, kde sa vyrába konkrétny kus. Aj pre spomínanú pani sme riešenie našli. Rovnako ako v prípade istej ženy z Prešova, ktorá pracovala v Solivare a pri hroznom pracovnom úraze jej odtrhlo nohu aj kus bedra. Padla totiž do zariadenia, ktoré drvilo soľ. Keď sa nám po rokoch prišla ukázať, boli sme dojatí. Vydala sa, mala deti..." opisuje M. Hlivka nádherné pocity, ktoré sú nadradené profitu.
Najstarší pacient mal 94 rokov
Aj druhá firma, ktorú sme nyvštívili, sídli v centre mesta. Má to prozaickú príčinu. "Chceme, aby k nám mali naši pacienti čo najbližšie. Železničnú a autobusovú stanicu máme nadohľad. Máme totiž klientov aj zo vzdialenejších regiónov Slovenska. Tí často pricestujú vlakom, terigať sa cez pol Košíc s hendikepom by bolo pre nich namáhavé," víta nás jeden z troch konateľov firmy Procorp Juraj Juhász. Ďalšími sú Miroslav Horváth a Pavel Szilasi. Posledne menovaný nás povodí po celej prevádzke. Priestoru nie je veľa, každý metrík štvorcový je využitý. Firma funguje od roku 1998. V trhovom prostredí a tvrdej konkurencii to znamená poriadne sa obracať.
"Sortiment máme široký, dokážeme uspokojiť temer každého. Naši dodávatelia? Tí slovenskí robia skôr tie doplnkové veci. Nite do šicích strojov, háčiky, alebo materiály na úpravu ortopedickej obuvi. Zložitejšie súčasti kupujeme za eurá zo zahraničia." objasňuje J. Juhász. "Nemáme vysunuté pracoviská. Skôr my chodíme tam, kde nás zavolajú. Ak je to imobilný človek, alebo je pre neho namáhavé prísť k nám. Po konzultácii s lekárom sa dohodneme čo treba tomu konkrétnemu pacientovi urobiť. Technik ide priamo k nemu buď do nemocnice, alebo domov. Odoberie mu príslušné miery a začína sa samotná výroba."
Výrobný proces sa podobá práci krajčíra. Pacient si pomôcku skúša, odborníci na protetiku mu ju prispôsobujú jeho želaniam. "Náš zatiaľ najstarší pacient, ktorému sme robili po amputácii protézu, mal 84 rokov. A iný, tomu stačila špeciálna protetická pomôcka, bol ešte o 10 rokov starší. Mali sme tu aj dvoj, trojtýždňové deti s vybočenými nôžkami následkom ťažkého pôrodu, či iných príčin. Aj u nich vieme vykorigovať nôžky na mieru vyrobenými špeciálnymi dlahami."
V Procorpe pracuje iba päť ľudí. Keď začínali, dali dokopy vlastné peniaze a bez pôžičky sa pustili do podnikania. "Bez koncesie to nejde, aj technici musia spĺňať odborné požiadavky, absolvovať protetiku v Bratislave. Denné nadstavbové štúdium," uvádza P. Szilasi. A potom sa rozhovorí o bežných problémoch, ktoré denne riešia. Zmieni sa aj o chystanej zmene, presadzovanej zdravotnými poisťovňami. Ak ju schvália, lehota na výrobu bude iba sedem dní.
"Prial by som si, keby raz prišiel jeden lekár z poisťovne a pozrel si našu výrobu. Budem veľmi rád, keď mi bude pozerať cez plece celý deň. Občas mám pocit, že niektorí títo páni nemajú potuchy o technologických procesoch." trochu sarkasticky konštatuje J. Juhász. "Vývoj šialene napreduje. Nedávno sme boli služobne na jednej špecializovanej výstave v Lipsku. Predstavili tam plán na prototyp satelitom riadenej protézy. Pacient zadá do mobilného minipočítača sklon terénu pred sebou, povrch, náročnosť. Údaje sa pošlú cez satelit a automaticky sa podľa nich doladia parametre protézy. Prispôsobia sa jeho váhe a ďalším veličinám," opisuje šok J. Juhás.
On a jeho kolegovia si vážia každého pacienta rovnako. Základ je, aby pomôcku neprišiel reklamovať. "Vyrobíme na požiadanie čokoľvek v rámci našich možností. Pacient pomôcku skúša dovtedy, kým mu stopercentne nesedí." J. Juhász a P. Szilasi nás vedú. Vysvetľujú ako vzniká finálny výrobok. Je zrejmé, že aj tu je ľudský prístup, snaha chápať klientov mottom firmy.
Keď vychádzame na ulicu, z auta, zaparkovaného tesne pred vchodom pomaličky vystupuje staršia pani so sprievodom. Biely Peugeot má bratislavskú ešpézetku. "Dovidenia, musíme sa venovať našej pacientke." narýchlo sa rozlúčia.
Marián BETÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
