Jahodnej. Niesol sa v duchu motta "Bez darcov niet transplantácií" a jeho cieľom bolo prebrať najpálčivejšie otázky slovenskej transplantológie. Využili sme príležitosť a porozprávali sa s vedúcim Slovenského centra orgánových transplantácií Slovenskej zdravotníckej univerzity Danielom Kubom.
Ako sme na tom na Slovensku s legislatívou?
"V zásade máme dobrú novú legislatívu, otázku transplantácií rieši Zákon o zdravotnej starostlivosti. Je moderný a transplantáciám priaznivo naklonený, pretože zostal zachovaný princíp predpokladaného súhlasu darcu. Avšak potrebuje dobrý vykonávací predpis, teda vyhlášku, ktorá ošetrí napríklad transplantácie od živých darcov a ďalšie otázky."
Čo znamená v praxi predpokladaný súhlas?
"Pokiaľ človek za svojho života nevyjadrí nesúhlas s odberom orgánov na transplantáciu, môže sa automaticky stať darcom orgánov. Vyjadrenie nesúhlasu má svoju formu, nestačí spísať čosi u notára, pretože lekári o existencii takéhoto dokumentu nemusia vedieť. Preto je potrebné vypísať príslušný formulár a spolu s notársky overeným podpisom ho doručiť buď osobne alebo doporučene poštou do Slovenského centra orgánových transplantácií. To kontaktujú zdravotnícke zariadenia pred každým prípadným odberom orgánov a overujú si, či dotyčná osoba nie je vedená v našom registri. Vydávame im aj potvrdenie o tom, že ten-ktorý pacient nie je u nás evidovaný. Dôvodom spomínaných právnych úkonov potrebných na zaregistrovanie odporcov transplantácií je skutočnosť, aby si dotyčný dobre zvážil svoje rozhodnutie, aby nešlo o chvíľkový popud."
Ako je tomu v prípade detí?
"Nesúhlas za nich vyjadrujú ich zákonní zástupcovia, teda obyčajne rodičia. Je to však potrebné urobiť za života dieťaťa - po tom, čo bola diagnostikovaná mozgová smrť, je už neskoro. Treba tiež zdôrazniť, že toto potvrdenie stráca platnosť po dovŕšení osemnásteho roku života, kedy je už človek za seba zodpovedný sám."
Koľko ľudí už vyjadrilo takouto formou svoj nesúhlas?
"Register existuje päť rokov a nazhromaždilo sa v ňom dosiaľ 106 mien. Figurujú v ňom aj deti, respektíve celé rodiny."
Hrá v tom rolu príslušnosť k nejakému vierovyznaniu?
"K tomu by som sa nerád vyjadroval, navyše tieto informácie nemáme oficiálne k dispozícii. Vyjadriť nesúhlas s odberom orgánov na účely transplantácie je právo každého občana tejto republiky a my nepátrame po dôvodoch."
Stovka je pomerne malé číslo. Všetci ostatní chcú byť darcami orgánov, alebo je nízky počet ľudí v registri prejavom nevedomosti či skôr nezáujmu verejnosti?
"Áno, ten počet je malý, ale z hľadiska transplantačného programu to iba vítame. Pravdepodobne sa pod to podpisuje neochota ľudí myslieť na vlastnú pominuteľnosť či nezáujem riešiť takéto otázky. Môže to byť i kombinácia všetkých faktorov. Čo sa týka informovanosti, stretávame sa s tým, že pokiaľ sa začne hovoriť o transplantáciách, časť ľudí tvrdí, že je dostatočne informovaná, zatiaľ čo časť pociťuje informačný deficit."
Myslíte si, že ľudia, ktorí odmietli darovať orgány, by v prípade potreby prijali orgány iných?
"Ochota darovať orgány všeobecne je téma na veľmi dlhú diskusiu. V jednom štatistickom výskume dostali respondenti v rôznych poradiach dve otázky darovali by ste svoj orgán a prijali by ste orgán? Percento ľudí, ktorí odpovedali na prvú otázku kladne pri otázkach položených v tomto poradí bolo dvojnásobne nižšie, ako keď bola na prvom mieste otázka týkajúca sa prijatia orgánu..."
Ako je to v našich zemepisných šírkach s ochotou darovať orgán príbuznému?
"Program transplantácie orgánov od živých darcov sa v posledných rokoch oproti minulosti znásobil. Z pôvodne ojedinelých dvoch-troch príbuzenských transplantácií obličiek ročne ich máme teraz vyše dvadsať. Situácia je taká, že percento živých darcov na Slovensku tvorí asi jednu pätinu celkových transplantácií. Ale aj tak by tých príbuzenských mohlo byť oveľa viac. Pretože kadaveróznych darcov máme stále nedostatok, navyše výsledky prežívania obličiek od blízkych príbuzných sú veľmi dobré. Rozhodne prevažuje prínos pre príjemcu nad ujmou darcu. V zahraničí sú prístupy rôzne. V severských krajinách je tradícia príbuzenských transplantácií, ktoré tvoria viac ako polovicu transplantácií obličiek. V USA už tiež takisto narástli takmer na polovicu. Naproti tomu v Španielsku majú veľmi dobrý kadaverózny program (ide o odber orgánov od mŕtvych darcov, pozn. red.) a príbuzenských transplantácií je tam preto veľmi málo."
S čím súvisí náš nedostatok kadaveróznych darcov?
"Rezervy máme predovšetkým v identifikácii darcov a procese vedúcom k realizácii odberu. Počet transplantácií u nás dosahuje zhruba dve tretiny európskeho priemeru a mohol by sa pokojne aj zdvojnásobiť. Treba si uvedomiť, že transplantácia orgánu alebo tkaniva je buď život zachraňujúcim výkonom, keď neexistuje iná alternatíva liečby, alebo pacientovi neporovnateľne zlepšuje kvalitu života. Tak sa treba dívať nielen na transplantáciu obličky, ale aj obyčajnej rohovky, ktorá umožní niekomu prinavrátiť zrak. Tkanivá sa pritom transplantujú oveľa častejšie ako orgány."
Neznižuje množstvo kadaveróznych transplantácií skutočnosť, že lekári sa vždy po diagnostikovaní mozgovej smrti, ktorá je kritériom na odber orgánov pre účely transplantácie, snažia získať súhlas príbuzných, aj keď si to legislatíva nevyžaduje?
"Myslím, že nie. Navyše my nežiadame o súhlas, iba ich informujeme o tom, že ich blízky sa môže stať darcom. Robíme to hlavne z etických dôvodov, zdá sa nám to fér. A sme radi, keď nám príbuzní nepovedia nie."
Čo sa na Slovensku transplantuje
Vlani sa u nás uskutočnilo celkovo 120 transplantácií obličiek a jedenásť transplantácií srdca, zatiaľ čo pečeň sa netransplantovala ani jedna. Pľúca sa slovenským pacientom transplantujú zatiaľ iba v zahraničí, avšak veľmi ojedinelo.
Azda najčastejšie sa na Slovensku transplantujú očné rohovky, pričom nejde o orgán, ale tkanivo. Odoberať sa môže aj koža alebo kosti, ale v tomto prípade nejde o transplantácie v pravom slova zmysle. Kosť je podporná štruktúra, ktorú postupne prerastú a spevnia vlastné bunky organizmu a koža slúži iba ako dočasný kryt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
